S psychiatričkou Vierou Satinskou

Na dverách ambulancie má napísané: Prosíme, zaklopte, pacientov nevoláme. Klopú mnohí. Zaklopali sme aj my. Porozprávať sa s psychiatričkou na onkológii MUDr. Vierou Satinskou

Nápisom na dverách ste si zvolili zjavne iný prístup zdravotníka k pacientovi, než na aký je človek zvyknutý. Chcete tak vzbudzovať dôveru?

Pôvodný impulz dať si na dvere takúto prosbu bol ten, že všade inde vidím napísaný opak. Rozčuľuje ma to. Navyše na psychiatriu sa pacienti nehrnú. Tento konkrétny nápis mi priniesla hneď dvojmo jedna pacientka, ktorej som to pri predchádzajúcom stretnutí medzi rečou spomenula. Myslím si, že voči pacientom by sme mali mať bezbariérový prístup a ja som rada, keď viem, kto je za dverami a môžem tomu prispôsobiť rýchlosť svojej práce.v A klope tých pacientov veľa?

Môj subjektívny pocit je taký, že za posledný mesiac ich máme veľa, bola dlhá zima a ako viete, psychiatrická sezóna býva na jar a na jeseň. Takže v tomto období ich je približne o tretinu viac ako inokedy. Práve dnes však svieti slniečko a v porovnaní s predchádzajúcimi dňami prišla presne polovica ľudí. S oteplením sa stanem o chvíľu nezamestnanou. (Smiech.)

Nedávno bol Deň narcisov. S rakovinou máte aj bolestnú osobnú skúsenosť, keď na ňu pred niečo vyše troma rokmi zomrel váš manžel Julo Satinský. Ako je to s tými narcismi vo vašom živote?

Ako kvety ich mám veľmi rada a teším sa, že sú symbolmi boja proti rakovine. Aj činnosť Ligy proti rakovine veľmi podporujem - osobne svojím postojom a prácou. Musím však podotknúť, že nemám povahu, ktorej sedia hromadné akcie. Nechodím rada na manifestácie, koncerty na štadiónoch, aj SuperStar pozerám len v televízii. Kampaň toho dňa ma osobne vyrušuje a v takýto deň sa snažím stratiť z práce, až keď sa to celé skončí.

Tak vy im nechcete nič dať do pokladničky?

Myslím, že už to, že som prijala miesto na onkológii a pracujem tu za mzdu zdravotníka, je to, čo denne dávam, nie?

Relatívne nedávno ste na Bratislavskom bále odovzdávali cenu J. Satinského "Bratislavská čučoriedka". Musí to byť pre vás utrpením ocitnúť sa v strede záujmu, keďže ste typ, ktorý sa radšej sťahuje do ústrania.

Utrpenie je už teraz určite príliš silným slovom. V čase, keď ešte manžel žil a počas prvého roka po jeho smrti bol však mediálny tlak pre mňa naozaj utrpením. Ale hovorí sa, že čas lieči. Smútok je s postupom rokov miernejší a napokon - človek si zvykne aj na šibenicu. Pár fotografov a nejaké vystúpenie na pódiu je určite príjemnejšie ako tá šibenica. Zvykla som si.

Pracujete v onkologickom ústave. Akí pacienti za vami vlastne chodia? Výlučne onkologickí alebo aj ich príbuzní či ľudia s problémami, ktoré nesúvisia s touto diagnózou?

Chodia za mnou rôzni ľudia. Psychiater je lekár prvého kontaktu, takže viacerí ma vyhľadajú len tak, keď vidia na dverách priateľský prístup. Z onkologických pacientov mám najviac pacientok s rakovinou prsníka, pretože to je ochorenie, ktoré sa v našom ústave lieči najčastejšie. Keďze sme však všeobecnou onkologickou nemocnicou, stretávam sa aj s pacientmi s inými druhmi rakoviny. Chodia za mnou aj ich príbuzní a teší ma, že dnes aj vplyvom osvety prichádzajú sami. Je to pre mňa pochvala, aj keď mi pribúda práce. Onkologickým ochorením totiž nie je zasiahnutý len pacient, ale aj jeho okolie.

V súvislosti s touto zákernou diagnózou sa často rieši problém, nakoľko otvorene pacientovi povedať o jeho chorobe a najmä o prognóze typu máte pred sebou ešte päť mesiacov života. Asi poviete, že je to veľmi individuálne.

Môj pohľad je celkom jednoznačný a vychádza zo slovenských zákonov. Tam je napísané, že o zdravotnom stave by mal byť informovaný predovšetkým pacient - ak je svojprávny. Formulácia, ktorú ste použili "ostáva vám toľkoto mesiacov života" je nekorektná, surová a navyše nepravdivá. Keď som pred deviatimi rokmi prišla do tohto ústavu, vždy pred vyšetrením pacienta som sa pýtala kolegov, aká je jeho prognóza. Oni sa vždy veľmi bránili vysloviť sa, ale napokon som z nich tú odpoveď dostala, pretože som investigatívna psychiatrička. (Smiech.) Musím povedať, že tá prognóza nikdy nevyšla. Určite jestvujú nejaké štatistiky a odhady, aké má človek prežívanie, ak je v konkrétnom zdravotnom stave. Nikto sa však do nich nezmestí so stopercentnou pravdepodobnosťou. Laické vyjadrenia tohto typu sú priam žalovateľné.

Váš manžel, pokiaľ viem, o svojej chorobe nechcel rozprávať.

My sme komunikovali, ale rozprávali sme sa doma v tejto súvislosti len o organizačných veciach. Kedy treba ísť do nemocnice, vyzdvihnúť lieky, čo nás konkrétne čaká. O ochorení, jeho prognóze a trebárs rozlúčení sa pri konci tejto choroby, to si manžel neželal. A preto sa to u nás neodohralo.

Stali ste sa tvárou internetovej stránky rakovinacreva.sk. Nebáli ste sa reakcií neprajníkov, ktorí by mohli povedať: Ach, teraz profituje z manželovej diagnózy?

Ja som si to nevymyslela. Oslovili ma kolegyne, ktoré zabezpečujú organizačné záležitosti tej stránky a museli ma prehovárať, aby som prijala rolu prezentovať sa týmto spôsobom. Prečo si ma vybrali, je otázka pre ne. A prečo som ponuku napokon prijala? Súvisí to skôr s mojou profesionálnou skúsenosťou. Ak ma ľudia poznajú aj inak ako lekárku v nemocnici, možno ľahšie prijmú osobnejšie rady. A či ma za to niekto bude odsudzovať, to naozaj neriešim.

Na internete ste o sebe úprimne napísali, že máte 50 rokov, 166 cm a 105 kg, dve vlastné a jedno získané dieťa a dva rizikové faktory pre vznik rakoviny hrubého čreva. Odhadla som, že to bude tá váha a vek...?

Veľmi správne! Vo vyššom veku sa choroba naozaj vyskytuje častejšie a za riziko sa považujú aj nesprávne životné návyky. A moja obezita s nimi súvisí.

Napokon, ste psychiatrička, takže vo vašom prípade by sme mali hovoriť skôr o psychohygiene. Čo vám pomáha vyčistiť si hlavu?

Počas bežných dní detektívky, ich čítanie je moja obľúbená činnosť. A som veľmi rada, že moje deti aj ich kamaráti sa so mnou rozprávajú. Keď môžem chvíľku stráviť s mladými, preladím na iné myšlienky, a to je dokonalé. Ak si to môžem dovoliť, obľúbenou relaxačnou činnosťou je aj pobyt pri mori.

Oproti ambulancii máte sprchy. Dávate sebe alebo iným tú studenú?

Tie sú tu ešte z čias, keď bol v týchto priestoroch kláštorný špitál. Využívajú sa málo. Ale v prenesenom význame slova studenú sprchu ľudom dávam. Moja ľudská vlastnosť je priamosť a nerada hrám hry o tom, aby sme sa rozprávali pekne. Viacerí odo mňa vyjdú poriadne poumývaní.

Viera Satinská sa narodila 26. 12. 1955 v Bratislave. Vyštudovala Lekársku fakultu UK v Martine. Ambulantnou psychiatričkou v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave je už od roku 1998. V roku 1985 sa vydala za Júliusa Satinského. Má dve vlastné deti - dcéru Luciu a syna Jána - a jednu nevlastnú dcéru.

BLANKA STUPPACHEROVÁ

---

Zpět na obsah