Ku 110. výročiu Antona Straku

Pražskému Slovákovi, rodákovi z Košíc, ktorý sa v období medzi dvoma svetovými vojnami stal oduševneným priekopníkom československo-maďarskej kultúrnej spolupráce, sme sa venovali článkom "Publicista Anton STRAKA" v dvojčísle Slovenských dotykov na prelome rokov 2001 a 2002. Onedlho, 13. júla, uplynie 110 rokov od jeho narodenia. V týchto dňoch sme sa dozvedeli, že literárni historici si pri tejto príležitosti uctia Strakovu pamiatku odbornou konferenciou v Budapešti, ktorá nielen pripomenie jeho príkladné celoživotné aktivity, ale aj zhodnotí ich prínos k utužovaniu medzinárodnej vzájomnosti.

Už nežije veľa pamätníkov tejto výnimočnej osobnosti a pomaly, ale isto upadajú do zabudnutia aj zriedkavé zmienky o nej v časopisecky alebo knižne publikovaných spomienkach českých a slovenských autorov. Anton Straka bol človek, ktorý svoje ambície zúročil nielen v novinárskej, literárnej a diplomatickej oblasti, ale napríklad i v športe, turistike a divadelníctve. Hoci bol rojkom, pri uskutočňovaní svojich ideálov vychádzal z reality svojej doby. Staval pred seba úlohy, ktoré vyžadovali vytrvalosť a dôslednosť. Krotkou povahou, toleranciou a demokratickým cítením, ktoré nebojácne prejavoval aj v rokoch ohrozenia a rozbitia vlasti, získaval úctu a obdiv svojich súčasníkov. Blížiace sa výročie jeho narodenia využívame na to, aby sme život a osud Antona Straku predstavili našim čitateľom v plnej kráse a tragike.

Vítanie slobody

Katecheta Anton Straka, ktorý po prevrate vítal na čele košických Slovákov československé vojsko, radostne prijal aj skutočnosť, že krátko nato - už 9. januára 1919 - tam v armádnej réžii začal vychádzať Slovenský východ, prvý po slovensky písaný denník v tomto kraji. Podľa Rostislava Korčáka, jedného z prvých jeho redaktorov, dal podnet na jeho založenie novinár Edmund Borek, ktorý bol pred vypuknutím 1. svetovej vojny redaktorom Robotníckych novín, vydávaných sociálnedemokratickou stranou. Okrem Korčáka pribral do redakcie spisovateľov Jána Hrušovského a Hanu Gregorovú.

Ako prvý z radov miestnej inteligencie sa prihlásil Anton Straka a od februára bol už riadnym redaktorom, aj keď spočiatku pracoval v uniforme poľného kuráta. V redakcii Slovenského východu pracovali dvaja muži, ktorí sa čoskoro rozhodli opustiť kňazský stav; okrem Straku to bol i František Hromada. "Jistě bylo k tomuto činu potřebí hodně osobní statečnosti," píše niekdajší šéfredaktor Rostislav Korčák v spomienke na spolupracovníkov v Nových obzoroch č. 7 z roku 1965 a pokračuje: "S Antonem Strakou jsem se v třicátých letech stýkal v Praze, když působil v tiskovém odboru ministerstva zahraničních věcí. Za okupace byl členem naší odbojové skupiny, která v letech 1939-1941 vydávala protinacistický ilegální časopis Český kurýr..." Zo Strakových významnejších článkov treba uviesť úvodník "Už sa to začína aj u nás?", ktorý kritizoval politické šarvátky medzi stranami. Niektoré články podpisoval pseudonymom Aster. Táto poprevratová novinárska aktivita predznamenala Strakovu neskoršiu rozsiahlu publicistickú a literárnu činnosť, ktorej sa budeme venovať osobitne.

Turistické chodníčky

Anton Straka bol vo svojom rodnom meste známy svojím nadšením pre prírodné krásy kraja a pre aktívny vzťah k prírode získaval aj iných. Patril k zakladateľom slovenskej turistickej organizácie v Košiciach. Bol autorom knižočky "Slovenský raj" - tento kút poznal dôverne, pretože sa so svojimi druhmi zaslúžil o značkovanie jeho turistických cestičiek.

Strakovo zaujatie pre pobyt v zdravej prírode, turistiku a šport pretrvalo desaťročie. Neskoršie, keď už pracoval v hlavnom meste Československa, pričinil sa o založenie športového klubu pražských Slovákov Tatran. Do prírody v okolí Prahy chodil často aj cez týždeň, ale víkendy a iné voľné dni trávil najradšej v rodinnej chate v obci Luka pod Mědníkem, ktorá stojí dodnes. Neraz tam na debaty pod šírym nebom pozýval svojich priateľov a občas tak vycestoval na čerstvý vzduch so skupinou učňov alebo študentov, s ktorými besedoval o modernom divadle alebo aj literatúre a poznávaní kultúr iných národov. Takéto besedy s mladými uskutočňoval však najmä v Prahe na zelenom svahu na skok od jeho bytu v ulici Za Pohořelcem, kde dnes stojí hotel Pyramída.

Práve v súvislosti s jeho láskou k prírode a s turistickou aktivitou sa javí ako obzvlášť tragický predčasný koniec jeho života, ktorý ho zastihol v krutom prostredí neznámej zimnej prírody a na pochode smrti, kam tohoto vlastenca a demokrata v poslednom roku 2. svetovej vojny vyhnala nacisticko-fašistická zloba.

JURAJ SZÁNTÓ

---

Zpět na obsah