Spomienka umocnená kultúrou

Štvrtý máj, kedy si slovenská pospolitosť v Prahe pripomína spomienkovým a pietnym aktom výročie tragickej smrti M.R. Štefánika pri jeho soche pred hvezdárňou na Petříne, býva deň zaliaty slnkom. Aspoň ja si za posledné tri-štyri roky, čo chodím na Petřín, nevybavujem pochmúrny deň. Výlet na tento malebný kopec z malostranského Újezdu uprostred sviežej májovej zelene a rozkvitnutých sadov sa tak stáva sám osebe zážitkom. Povzbudzujúce je aj poznanie, že priebeh aktu má vždy slávnostnú atmosféru a vysoko kultúrnu úroveň. Od prejavov predsedu Spoločnosti M.R. Štefánika a vojenského pridelenca Francúzskej republiky v ČR, Zväzu letcov v ČR, zástupcov veľvyslanectva SR v ČR až k vystúpeniam členov našich spolkov. Vypočuť si pieseň z Horehronia v podaní súboru Limbora, takmer rovnajúcemu sa polyfónnym spevom mužského zboru z Telgártu, to v Prahe nie je zas až taký tuctový zážitok. Vybavujem si, že zhodou okolností v ten istý deň popoludní na vernisáži v galérii Zjeviště spievali českí spisovatelia, členovia PEN-klubu, moravské ľudové piesne. Znelo to tiež veľmi pekne. A aká radosť, keď sme si potom spoločne mohli zaspievať kúsok hymnickej piesne Kto za pravdu horí Karola Kuzmányho, ktorá sa pred dvoma hodinami spievala na Petříne - lebo - predstavte si - poznali ju! (Kto sa už dnes z mladých Čechov a Slovákov dokáže zjednotiť na akejsi domácej piesni? Iba ak z repertoáru Bon Joviho alebo Bryana Adamsa.)

Smrť M.R.Štefánika je i dnes predmetom rozličných dohadov. Žil vo veľmi vypätej dobe a to, čo dokázal za necelých štyridsať rokov života, tomu sa hádam ani nedá prepožičať slovná podoba. Oplatí sa vracať sa znovu a znovu k jeho životopisu, kde možno načerpať možno pre dnešnú dobu idealistické, ale nádherné myšlienky. Napríklad v knihe Jána Juríčka M.R. Štefánik (Mladé letá 1968) som našla tieto:

Bez altruizmu život ľudský nie je mysliteľný.
Hromadenie majetku je škodlivé, nemravné.
Poctivosť nie je slovo - to je logický dôsledok života.
Nepoctivý človek nemôže vykonať veľký čin.
Právo prichádza plnením povinností. Hierarchia je nutná, ale každý sa má pozdvihnúť sám. Podriadenie sa organizácii je nutné. Dávame časť svojej slobody, aby sme ostatnú slobodu zachránili.
Ja som zo starej zemianskej rodiny, nedostal som sa však do spoločnosti ukazovaním na svoje šľachtictvo, ale svojou prácou. Môj otec hovorieval: šľachticom sa človek nenarodí, šľachticom sa stáva.
Dobro - vždy ľudia smerovali k dobru. Jeho význam poklesol, keď dostalo mystický pochop. Vývoj Ľudstva nie je špirála, ale vzostupná vlnovka. Vzopätia vĺn sú stále vyššie. Keby sme zlo len odrážali od seba, už tým konáme dobro.

Po stopách M. R. Štefánika sa uberala už nejedna akcia Slovákov žijúcich v Čechách s vysokým prínosom poznávacím. Niekoľko zájazdov Klubu slovenskej kultúry na Slovensko malo zastávku v Košariskách a na Bradle. Zájazdy do Paríža zasa neobišli hvezdáreň v Meudone. Niekoľkokrát sme sa ocitli aj na Dolnej zemi, v maďarskom Sarvaši. Kontakty k tamojšej slovenskej škole boli nadviazané práve vďaka osobnosti Štefánika, ktorý tam kedysi študoval. Dopočula som sa, že jeho busta na budove školy smerom do sarvašskej ulice má vraj niektorým tamojším činiteľom prekážať. Dúfam, že nie natoľko, aby sa prikročilo k jej odstráneniu. Aj v našom čase, keď veci, nemajúce hmatateľný prospech a sú viac len na oštaru, je myslenie Štefánika dosť výrečné.

---

Slovenský prezident Rudolf Schuster udelil Milanovi Rastislavovi Štefánikovi in memoriam hodnosť generála slovenskej armády. Zároveň mu bol udelený status veterána vojny a vystavený preukaz veterána s poradovým číslom 1.

Na Pribinovom námestí v Bratislave bol položený základný kameň Štefánikovej sochy. Slovensko tak chce splatiť morálny dlh významnej osobnosti národnej a štátnej suverenity.

JARMILA WANKEOVÁ

---

Zpět na obsah