SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KRÁSY SLOVENSKA PO NOVOM

Príroda, turistika, pamiatky

Vyrastala som v neúplnej rodine, kde sme obracali každú korunu, kým sme ju vydali. No pamätám sa, že na predplatnom časopisov mama nešetrila. Odoberali sme Slovenku a Krásy Slovenska. Možno aj vďaka Krásam Slovenska som začala pestovať turistiku, a to s postupom času nielen v najbližšom okolí našej dediny. Časopis ideálne kombinoval masový záber, články a informácie pre radového turistu, a pritom prinášal vždy niečo nové, osviežoval pamäť z miest, kde sme boli, podkladal ich fundovanými poznatkami a prinášal emotívne pôsobivé fotografie.

Zišiel z očí, zišiel z mysle. Na nejaký čas som časopis stratila z dohľadu. Až asi pred rokom sa mi dostalo do ruky jedno číslo Krás Slovenska a všimla som si, že obsah i háv sa trochu zmenili, ale stále je to ten milý priateľ a dobrý radca pri potulkách. Trendy doby si žiadajú adekvátne zmeny, povedala som si. Stretnutie s RNDr. Danielom Kollárom, CSc. z vydavateľstva Dajama na veľtrhu Svět knihy v Prahe mi osvetlilo, čo sa s časopisom v poslednom čase udialo.

Na jeseň roku 2003 sa obrátil Klub slovenských turistov, vydavateľ Krás Slovenska, na nakladateľstvo Dajama s prosbou vyriešiť ďalšie vydávanie časopisu. S dotáciami, ktoré mal, nebola jeho ďalšia existencia mysliteľná.

"My sme vždy chceli čosi o cestovaní robiť. O cestovaní po svete - ale Slovensko by malo byť v tom," to už zachycujem rozprávanie RNDr. Daniela Kollára, CSc. dnešného nakladateľa Krás Slovenska a predsedu jeho redakčnej rady. Zobral túto ponuku spolu so svojimi spolupracovníkmi ako príležitosť, ako výzvu. "Tušil som, že časopis bude potrebovať inováciu. Aby neoslovoval iba dôchodcov, turistov, čo už majú v teréne čosi odkrútené. Bude treba vychovať si novú generáciu čitateľov. Ale ak sa venujete nejakej problematike naplno, všetky spätné väzby sa vám vracajú." Ďalšie čísla Slovenských pohľadov od 1. januára 2004 podnes potvrdili, že ľudia potrebovali novú koncepciu. "Dnes ľudia, ktorí chodia do hôr, potrebujú mať dynamiku. Potrebujú mať prísun odborných informácii. Nestačí im - ak vyjdú na nejaký kopec - že je z neho pekný výhľad a kochať sa ním. Chcú vedieť, ako sa utvárala krajina geologicky, morfologicky, aká je typická kvetena atď. Stavili sme na to, že celý tím redakcie sú geografi. Napríklad Martin Huba je náš najznámejší enviromentalista, Ján Lacika je geomorfológ, no a môj odbor je sociálna geografia," dodáva Daniel Kollár. To, čo týchto odborníkov (aj priateľov) spája, je zanietenie, úprimný záujem o matériu, o ktorej píšu. Z tristošesťdesiatpäť dní v roku trávia dobré dve tretiny v rôznych končinách Slovenska. Nezostalo im utajené žiadne zákutie. Hneď som Daniela Kollára, pravdaže, vyskúšala, obrátiac pozornosť a kladúc mu otázky o mojom rodnom kraji, o ktorom vo verejnosti panuje názor, že tam takpovediac líšky dávajú dobrú noc. A on mi dopodrobna popísal okolie Radzima, Brdárku, Hankovú - cieľ mojich pochôdzok za lesnými plodmi. Odborne mi vyložil, o čom som vo svojich úletoch mysle rozjímala a dohadovala sa alebo čo som vedela od rodákov. Nedotkol sa ani v najmenšom môjho citového vzťahu ku kraju. Nechal ma bájiť o lúke pod Radzimom, kam som ako dieťa nosievala starému otcovi halušky, keď tam kosil trávu. Rozpovedal mi o podloží tých lúk, čo a prečo rastie na slnečnej strane a čo na severnej, chladnej, a môj zoznam endemitov rozšíril o ďalšie.

Časopisu Krásy Slovenska sa napodiv darí. Nárast počtu predplatiteľov smeruje k tomu, že časopis bude čoskoro samofinancovateľný. Čím to vysvetliť? Asi tým, že filozofia trvalo udržateľného rozvoja, ktorú zastáva kolektív jeho tvorcov a ktorú cítiť vari v každom článku, oslovuje veľa ľudí. Potom tiež skutočnosť, že časopis sa nesie s dobou, ale nie je jej poplatný v tom zmysle, že by sa vyžíval v lacnotách a trhových atrakciách. Poctivá a na odborných znalostiach založená práca, k tomu citeľné zanietenie - to vycíti každý z čitateľskej obce. Čo mi tam jako čitateľke (a turistke) možno chýba? Napríklad postrádam Spravodajcu Klubu slovenských turistov s kalendármi pešej turistiky, cykloturistiky, vodáckych akcií, vysokohorských výstupov apod. Aj Fórum čitateľov malo myslím ako spätná väzba svoje opodstatnenie. Ale redakcia asi vie, prečo od týchto rubrík upustilo.

Krásy Slovenska majú za sebou dlhú históriu. Už niekoľko generácií milovníkov prírody aj urbánnej podoby Slovenska si ich považovalo za svoje. Tým zaväzujúcejšia bola úloha, ktorú vzali na seba vydavateľskí pracovníci z Dajamy. Ale súc si toho vedomí, ale zároveň vybavení aj dobrou znalosťou turistickej obce, kto ju tvorí a mohol by tvoriť, dostatočným sebavedomím o tom, čo môžu ponúknuť, sa do toho pustili. A zdá sa, že snaha je korunovaná úspechom.

Tradične má časopis Krásy Slovenska odberateľov aj v Čechách. Veľa Čechov bolo a je očarených Slovenskom, prechovávajú k nemu sympatie a niekedy, ak sa tam z najrôznejších príčin nedostanú osobne, sledujú turistické dianie prostredníctvom časopisu Krásy Slovenska. Slovensko oplýva nejednou krásou. Dajúc si to i do názvu, predsavzali si zakladatelia časopisu pri jeho založení približovať ich ľuďom. Časopis s takou tradíciou je predurčený k tomu, aby existoval naďalej.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah