SLOVENSKÉ DOTYKY
 

NEBEZPEČENSTVO ČI BANDA NESPRATNÍKOV?

Neonacistické hnutia na Slovensku

Do strednej Európy sa hnutie skinheads začalo šíriť koncom 80. rokov a veľký rozmach zažilo po roku 1989. Vo vtedajšom Československu mala veľký vplyv hudobná skupina Orlík, ktorá spopularizovala kult skinheads medzi mládežou.

Na Slovensku paradoxne ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny. Známa skupina na prelome 80. a 90. rokov - Zóna A - svojou skladbou "Cigánsky problém" vraj mohla podnietiť niekoľko pochodov proti rómskemu obyvateľstvu, najmä na území hlavného mesta. O tom, že sa táto skladba stala v kruhoch pravicových skínov kultovou, svedčí aj to, že neskôr jej cover-verziu prevzali Juden Mord.

Počas éry českých skupín Oceán a neskôr Shalom, ktoré otvorene sympatizovali s judaizmom a koncertovali a nahrávali aj v Bratislave, sa začala aktivizovať malá skupina neonacistov. Mladí skinheadi chodili provokovať na koncerty oboch skupín a smerovali svoje útoky voči ich priaznivcom. Útoky voči rómskemu obyvateľstvu a zahraničným študentom sa stávali čoraz častejšími.

Vznikom SR v roku 1993 síce opadli národnostné vášne voči Čechom, Havlovi a pragocentrizmu, ale tradíciou sa stali pochody k hrobu prezidenta Tisu na Martinskom cintoríne v Bratislave a zoskupovanie sa pri príležitosti osláv 14. marca (vznik vojnovej Slovenskej republiky v roku 1939) v Bratislave, alebo v iných mestách. Tieto pochody na počesť vojnového slovenského štátu sa však začali výraznejšie organizovať už pred rokom 1993, najmä v rokoch 1990-1991.

Začali vznikať prvé skinziny časopisy, v ktorých si skinheadi vymieňajú názory a šíria rasistickú a neonacistickú propagandu. Tieto zoskupenia sa od začiatku orientovali na odkaz a ideológiu spojenú s fašistickým slovenským štátom v období II. svetovej vojny. Oslavovanie Alexandra Macha (minister vnútra vojnovej Slovenskej republiky) či Jozefa Tisu bolo aj je jedným z najpríznačnejších sprievodných javov slovenských ultrapravicových skinheadov. Kontaktmi na zahraničie vzniklo Národno-socialistické hnutie Európy, ktoré sa neoznačuje za oficiálne hnutie a dištancuje sa od politickej scény ako takej, vydáva však svoje stanovy, v ktorých prezentuje aj myšlienku "oficiálneho zákazu degenerovania árijskej rasy" a používa nacistický pozdrav "Sieg heil!".

Sformoval sa Klan Slovenských Rytierov, ktorý sa prihlásil k rasistickému odkazu myšlienok amerického Ku-klux-klanu a bol plánovaný ako slovenská pobočka tohto hnutia. Podľa vydaného manifestu malo byť členstvo dokladované členským preukazom, pri svojich akciách nesmeli "jednotky" požívať alkoholické nápoje, zakázané bolo poskytovanie rozhovorov predstaviteľom médií a tiež spolčovania sa so "Židmi a tými, čo nemajú biely pôvod". Členovia KSR mali zvážiť možnosť pôsobenia vo verejných inštitúciách a trénovať bojové umenia a používanie zbraní. V súčasnosti nevyvíjajú nijaké aktivity.

Slovenský národný front (SNF) sa snažil zneužiť na slovenské extrémne národovectvo skinheadov. Strediskom jeho pôsobenia bola Trnava. Spočiatku sa orientoval len na vydávanie protimaďarských nálepiek, plagátov a tlačovín, neskôr dokonca vydával svoj vlastný program, v ktorom sa priklonil k extrémne nebezpečnému slovenskému nacionalizmu. Okrem iného presadzuje prijatie antikomunistických a neboľševizačných zákonov, trestu smrti a zákona na potláčanie homosexuality. Žiadosť o registráciu SNF Ministerstvo vnútra SR zamietlo. Očakávaná podpora zo strany skinheadov ale časom opadla. Následkom vnútorných rozporov sa SNF roztrieštil na Ľudovú stranu s čisto politickými ambíciami a skôr spoločensky orientovanú Slovenskú pospolitosť. Obidve organizácie boli oficiálne zaregistrované na MV, Ľudová strana ako politická strana a Slovenská pospolitosť ako občianske združenie.

Ďalšie nacionalistické rasistické hnutie - Slovenský Úsvit má s hnutím skinheads veľa spoločných znakov, je však menej radikálne. Má vlastné stanovy, bojuje proti "cigáňom", ktorí podľa nich nezveľaďujú vlasť a nič nerobia. Hnutie vzniklo v novembri 1995 v Banskej Štiavnici. Vydáva časopis Na stráž (pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy a čelných funkcionárov slovenského vojnového štátu). V súčasnosti nie je aktívne.

Slovenská národná liga je početne malá skupina národných socialistov hlásiacich sa k odkazu slovenského štátu z vojnových rokov 1939-45. Vznikla roku 1995 s cieľom vstúpiť na politickú scénu. To sa jej však nepodarilo a začala sa venovať klasickej činnosti, akú vykonávajú tieto skupiny: vydávaniu periodík, dovozu a distribúcii CD a MC nosičov s rasisticky orientovanými skupinami, tričiek. V súčasnosti takisto nevyvíja žiadne aktivity.

Slovenská Vlastenecká Organizácia Garda vznikla v máji 1995 v Bratislave. Ideologicky sú pre ňu vzorom predstavitelia slovenského vojnového štátu Tiso, Mach a Vojtech Tuka (vtedajší premiér).

Ďalšie hnutie - Národno-socialistické neoľudáctvo, odmieta násilie ako metódu boja. Ich znakom je orol so slovenským dvojkrížom na hrudi, držiaci v pazúroch tri Svätoplukove prúty.

Po boku Slovenskej Vlasteneckej Organizácie - Garda sa tiež vytvorilo mládežnícke združenie Hlinkova mládež, ktoré deklaruje: "...v hnutí skinheads sa združili Slováci a Slovenky, ktorí verejne bojujú za blaho našej pomaly vymierajúcej árijskej rasy, no často sú znemožňovaní vo verejnoprávnych médiách a zobrazení ako banda nespratníkov." Združenie chce túto mládež vychovávať a vzdelávať v národno-socialistickom duchu.

Od roku 1995 na slovenskej extrémistickej scéne začali dominovať pobočky zahraničných neonacistických organizácií ako Slovakia Hammerskins a Blood&Honour Division Slovakia. Ich cieľom je ideologicky zjednotiť hnutie. Importovali sem národno-socialistickú ideológiu, ktorá priamo nadväzuje na odkaz slovenského vojnového štátu z rokov 1939-45.

Aj keď prevažná väčšina príslušníkov skinheadskej subkultúry patrí na Slovensku k priaznivcom fašistických, rasistických a neonacistických ideológií, objavujú sa aj u nás takzvaní nerasistickí skinheadi, ktorí sa hlásia k pôvodným koreňom hnutia, bez ideologických vplyvov. Niektorí z týchto skinheadov aktívne vystupujú proti neonacizmu a neonacistom.

Až do roku 2001 sa štruktúry neonacistických skupín vyvíjali pomerne nerušene a ich aktivita i počet narastal. Organizovali koncerty, zrazy, zhromaždenia, demonštrácie organizovali na rôznych miestach krajiny viackrát za mesiac. Počet obetí ich útokov vzrastal. Do júna 2002 až sedem ľudí doplatilo na ich vyčíňanie svojím životom, desiatky a stovky ďalších utrpeli ťažké zranenia a nesú trvalé následky. V roku 2001 sa postoj polície a štátu ako takého voči týmto skupinám začal pomaly meniť. Reakciou na túto zmenu prístupu zo strany polície bolo na jednej strane zvýšenie konšpirácie a dôkladnejšie utajenie akcií, a potom snaha o prechod od ilegálnych aktivít k legálnym s cieľom vstúpiť do politiky. Najčastejšie pochody na počesť vzniku osláv vojnovej Slovenskej republiky sa doteraz konali najmä v Prievidzi a Bratislave. Aj preto k vážnejším konfliktom v marci roku 2001 počas týchto pochodov nedošlo.

Relatívne pokojný priebeh mali podujatia organizované pri príležitosti 63. výročia vzniku vojnového slovenského štátu v roku 2002, ktoré sa uskutočnili pri hrobe vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave a pred Prezidentským palácom. Polícia predviedla kvôli výtržnostiam niekoľko výrastkov, pričom jeden z nich pred bratislavským hotelom Fórum údajne hajloval.

V roku 2003 sa prívrženci fašistického slovenského štátu, ktorí chceli osláviť 64. výročie jeho vzniku, stretli na viacerých miestach v SR. Aj so skínmi sa však rátali len na desiatky a zrážky s ich odporcami boli minimálne aj vďaka dozoru polície. V Nitre sa stretli na omši, prejav pred 25 prítomnými mal bývalý primátor Nitry Jozef Prokeš. V Prievidzi presedelo oslavu asi tridsaT mladých ľudí väčšinou v miestnej pivárni. Pred Prezidentský palác v Bratislave prišlo asi osemdesiat mladých ľudí s vyholenými hlavami. Stretnutie organizoval ako obvykle predseda Slovenskej národnej jednoty Stanislav Pánis a začalo sa predpoludním pri hrobe vojnového prezidenta Jozefa Tisa. Podobne pokojný bol aj minulý a tento rok.

(sm)


Zpět na obsah