SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ŽALM BYROKRATICKO-DAŇOVÝ

Keby som chcel začať ľahkým, takpovediac fejtónovým perom, mohol by som napísať na úvod napríklad toto: Ešteže som si na tento úvodník napokon našiel hodinku dvadsať medzi administratívou a účtovníctvom! A ona je to bohužiaľ v podstate pravda. A jeden z dôležitých dôvodov sa dá zovšeobecniť i tak, že kvôli neustále silnejúcej paľbe z artilérie byrokracie už prakticky nezostáva čas na samotnú prácu.

Keby som chcel začať konkrétne, pomenovať hneď konkrétny podnet, povestnú poslednú kvapku, ktorá ma k napísaniu úvodníka práve na túto tému priviedla, mohla zasa úvodná veta znieť napríklad aj takto: Ak máte trvalé bydlisko na Slovensku a pracujete v Česku, máte od tohto roka - o čom možno neviete - o povinnosť navyše. Podať na Slovensku daňové priznanie a zaplatiť absurdný nedoplatok 2, 3, možno 5 korún. Sú prinajmenšom tri dôvody, prečo by sa človek mohol domnievať, že nič také netreba. Po prvé by si mohol myslieť, že po vstupe do EÚ by mohlo byť zamestnávanie v inej krajine Únie jednoduchšie. Po druhé by neočakával, že má na Slovensku nedoplatok, keď predsa dane sú tam nižšie než v Česku. No a po tretie ho možno prekvapí, že toľko inzerované zjednodušenie systému zavedením rovnej dane mu prinieslo povinnosti navyše. Takéto všelijaké úvahy by sa mu mohli preháňať vnútrolebečným priestorom, ak ešte nepochopil, že každá zmena je k horšiemu, aspoň v prípade byrokracie to platí takmer bez výnimky.

Než sa vrátime k daňovému nedoplatku niektorých z vás a dvojtisícovej pokute, ktorú od vás budú chcieť za nevedomosť, že ste také priznanie už mali podať, mali by sme tú poslednú kvapku možno zaradiť do kontextu plného pohára (či plných keciek), inak povedané, kvapiek ostatných. Dovolím si subjektívny pohľad a dopustím sa teda vysvetlenia vety na samom začiatku textu. Prečo sa takmer ani nedá nájsť čas na napísanie úvodníka či inú tvorivú prácu? Ako to len zhrnúť? Žiadosti o granty a dotácie, vyúčtovania jednotlivých výdavkov, polročné vyúčtovania, konečné vyúčtovania, priebežné správy, koncoročné správy, žiadosti o zmeny rozhodnutí, žiadosti o navýšenie dotácií, štatistické výkazy, hlásenia, revízie ministerstiev, finančných úradov a NKÚ a tak ďalej, a tak podobne. Každý rok pribúda pár nových povinností a formulárov, každý rok sú komplikovanejšie a dlhšie. A netýka sa to zďaleka iba grantov EÚ, o administratívnej náročnosti ktorých sa zaslúžene rozprávajú skazky. Asi je to nákazlivé a tunajšie ministerstvá a iné inštitúcie sa stihli čosi priučiť. Na chudobu musí byť prísnosť, to vedel už Švejk. A kam už asi kultúra až na výnimky patrí, ak nie k chudobe? Úplne vážne treba dodať, že samozrejme poriadok vo financovaní byť musí, kontrola tiež, že rozdelenie prostriedkov tiež nie je možné bez relevantných podkladov. Napokon, je aj záujmom príjemcov grantov, tvorcov kultúry i jej adresátov, aby sa každá koruna z neveľkého rozpočtu využila správne a na najvhodnejšom mieste, aby sa ten objem nejakými únikmi či omylmi pri rozdeľovaní ešte nezmenšoval. Lenže práve preto by mal byť systém čo najprehľadnejší, najjednoduchší, mechanizmy najefektívnejšie. Aby sa dalo aj pracovať a dýchať, aj ľahšie kontrolovať, aby sa riaditeľ divadla mohol zaoberať i tým, aké sa pripravujú premiéry, nielen formulármi. Jednoducho, aby sa - o to dôraznejšie - vyžadovalo iba to, čo naozaj treba. Veď je predsa zvláštne, ak musíte najprv na jednom odbore ministerstva vyžiadať potvrdenie, ktoré potom na iný odbor v troch overených kópiách pošle.

Nuž, toto všetko mi prebehlo hlavou, keď som si naštudoval, ako je to s daňou z príjmu slovenského rezidenta pracujúceho v Česku. Každý, koho sa to týka (a sú to desaťtisíce ľudí, vrátane niektorých "dvojitých občanov") mal do konca marca podať daňové priznanie. Mohol síce požiadať o odklad o šesť mesiacov, problém však je, že málokto sa o novej povinnosti vôbec dozvedel. Už spomínaný Josef Švejk sa mi v podobe výrazu "švejkovina" znovu tlačí na jazyk, keď mám vysvetliť, ako je možné, že každý má nedoplatok, hoci dane sú v Česku vyššie. Tento zázrak má fascinujúce vysvetlenie.

Vypočítate si podiel zaplatenej dane k daňovej povinnosti, ktorá by vám vznikla na Slovensku. Ten podiel vám vyjde aj 200 percent. Také číslo sa však nedá zapísať do príslušnej kolónky, ktorá má pred desatinnou čiarkou len dve miesta. Podľa výkladu pod čiarou máte zapísať 99,99 %. No a tá jedna stotina percenta, teda desaťtisícina "slovenskej daňovej povinnosti" je onen nedoplatok. Pri priemernom príjme sú to nejaké 2 koruny. Samozrejme, väčší problém to prináša Čechom pracujúcim na Slovensku. A po očakávanom znížení daní v ČR sa situácia možno obráti.

Daňové priznania, za ktoré sa nič nevyberie, sú typickou šikanou, na ktorej občan, ale i štát prerobí. Alebo si niekto myslí, že za tie 2 Sk sa vyrobí formulár, zaplatí pracovník finančného úradu a ešte prípadne aj kontrola? Nie, spoločnosť si len priplatí na to, aby si znepríjemnila život. A tieto úniky sú možno väčšie než iné, ktorým sa štát zložito snaží zabrániť pri iných príležitostiach. Nehľadiac na to, že veľká časť daňovníkov túto povinnosť nesplní - už preto, že sa o nej ani nedozvie. To všetko podkopáva dôveru v právo a právne vedomie. Pritom by stačilo zmeniť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi ČR a SR. Dokonca by ju možno stačilo aj zrušiť, lebo by potom platila európska norma, podľa ktorej sa príjmy z druhej krajiny z daňovej povinnosti vyjmú. A priznania by nemuseli byť.

Ale to skryté čaro byrokracie si takto netreba kaziť, no nie?

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah