SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ČESI BOLI SPOLUZAKLADATEĽMI ČASOPISU

S Danielom Kollárom - editorom Krás Slovenska

Čo mi pamäť siaha, vídala som v rodinách milovníkov prírody na Slovensku aj v Čechách časopis Krásy prírody. Boli v ňom zábery z tých najrozmanitejších miest na Slovensku - kopcov, vrcholov, dolín, hradov a zámkov, a ja som si vždy lámala hlavu, odkiaľ je ten záber. Ak to bolo miesto, kde som ešte nebola, bolo mojou ambíciou pri najbližšej príležitosti sa tam dostať. Tak som objavovala okrem Vysokých Tatier Veľkú i Malú Fatru, Vihorlat, ale aj Cerovské vrchy, Podunajsko, Kysuce, Banskú Štiavnicu... Tých miest je toľko! A ešte veľa ich zostalo spoznávať. Veľkým pomocníkom na potulkách Slovenskom, ale aj akousi rukoväťou pri vnímaní krásna boli (a sú) Krásy Slovenska. O tom, že stále sú, som sa presvedčila na nedávnom veľtrhu Svět knihy v Prahe v stánku vydavateľstva Dajama. Slovo dalo slovo a už aj sme s editorom Krás Danielom Kollárom načínali rozhovor.

Už tretí raz predstavujete milovníkom turistiky v Prahe váš časopis. Máte poznatky o odozve?

Áno. Každý rok, odkedy tu prezentujeme tento časopis, vnímame čoraz väčší záujem zo strany českej verejnosti. Vidíme to na predplatnom - ako sa zvyšuje cez našu distribučnú spoločnosť a vidíme to aj na predaji, ktorý stále rastie. A to aj vďaka českému potenciálu. Pred tromi rokmi sme začínali s nákladom 6 tisíc kusov a teraz sme sa dostali na 12 tisíc kusov. A stále si myslím, že to nie je ešte strop, že celkový potenciál je ešte väčší, len treba nájsť správny kľúč, ako osloviť českých čitateľov, aby sa časopis k nim dostal. Lebo v Čechách bol oň v minulosti veľký záujem, len po rozdelení republiky sa tieto väzby popretŕhali a český čitateľ sa k nemu nemohol dostať. Samozrejme všetky poplatky išli veľmi hore, pre žiadnu redakciu by nebolo únosné posielať časopis do ČR formou dobierok. Mám pocit, že sme už našli tie správne kanály, ale stále je to beh na dlhú trať.

Čiže sa snažíte o obnovenie čohosi, čo tu bolo už v minulosti...

... a zvlášť pri tomto časopise. Česi boli veľmi aktívni pri počiatkoch Krás, oni boli jedni zo spoluzakladateľov. Zakladateľom bol v oku. 1921 Miloš Janoška, ale bez podpory vtedajšieho Klubu slovenských turistov, ktorého ústredie bolo práve v Prahe, by tento časopis nebol mohol existovať.

O tom, že časopis robíte s ohľadom na čitateľov, svedčí aj to, že opakovane robíte čitateľské ankety. Posledná z nich, uskutočnená teraz v zime, odhalila, že medzi najviac sledované rubriky patria Región, Tip na výlet, Náučné chodníky a Hrady a zámky. Aké pozoruhodné poznatky priniesla ešte anketa?

Anketu by som rozdelil na dva okruhy otázok. V prvom okruhu sme boli zvedaví na názor čitateľov čo sa týka úrovne a kvality časopisu. Aký názor majú čitatelia na grafickú úroveň, obsahovú stránku, na vizuálnu stránku, aké pripomienky majú k jednotlivým rubrikám. Túto spätnú väzbu potrebuje každá redakcia. Sme radi, že nastúpený trend našiel priaznivú odozvu medzi čitateľmi a v podstate žiadne negatívne reakcie čo sa týka obsahu neboli. Ďalší okruh otázok bol zameraný na vnímanie Slovenska. Mal sondovať, čo v časopise ďalej prinášať, preto súčasťou tohto okruhu otázok bola anketa Najkrajší štít Slovenska, Najkrajšia dolina, Najkrajšie mesto, obec vidieckeho typu a podobne. A tieto otázky nás mali naviesť, čomu sa predovšetkým venovať. V budúcom ročníku budeme mať v časopise presne tie charakteristiky, ktoré chcú naši čitatelia.

Slovensko sa pýši zaiste nejedným impozantným štítom a mnohými pamiatkami. Zároveň sme ale svedkami - a to nie ojedinelo - devastácie prírody, necitlivým zanášaním prírody odpadkami. Ďalší problém je postupné vyľudňovanie niektorých regiónov v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí. Nemal by si časopis Krásy Slovenska všímať aj tieto javy?

Na tieto "nešváry" poukazujeme v rubrike Z potuliek čitateľov, kde žiadame našich čitateľov, aby nám napísali, s čím sa na svojich potulkách stretli: a to pozitívne aj negatívne poznatky. Samozrejme máme záujem poukazovať predovšetkým n pozitívne príklady, lebo cestovný ruch na Slovensku ich potrebuje. Naši autori napríklad v rubrike Región nie sú nevšímaví ani k záporným javom, napríklad v podtitule Architektúra sleduje autor nedostatočnú sanáciu kultúrnych pamiatok a tak ďalej. Ale v podstate v každej rubrike môže autor poukazovať na nedostatky, hoci to nie je nosný faktor článkov.

Hovorili ste, že pozitívne podávanie skutočnosti má slúžiť cestovnému ruchu. Neobávate sa, že turista zažije po príchode na Slovensko rozčarovanie z rozporu medzi očakávaním a skutočnosťou?

S tým sa stretávame. Okrem časopisu Krásy Slovenska vydávame vo vydavateľstve Dajama rôznych vlastivedných sprievodcov a vždy máme dilemu, akým spôsobom písať o danej lokalite. Snažíme sa držať faktov, ale poukazujeme aj na to, v akom stave sú objekty a ktorým miestam sa rašej vyhnúť. Myslím, že Slovensku bude ešte chvíľu trvať, kým sa týchto nešvárov zbaví, ale mám pocit, že nová generácia, ktorá prichádza, a nie je poznamenaná predošlou dobou, má trochu iný vzťah k veciam. Takže som optimista.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah