SLOVENSKÉ DOTYKY
 

V SLOVÁKOCH DOZREL ZÁUJEM O HISTÓRIU

Najkrajšia kniha sveta

Dostať dnes do ruky knihu, ktorú je zároveň radosť otvoriť aj pre jej vzhľad, prirodzenosť, ľahkosť čítania, je skôr vzácnosť než samozrejmosť. Niekdajší zberatelia ex libris isto až zaplačú nad tým, čo sa nám dnes dostáva do ruky ako kniha. V záplave lesklých obálok, paperbackov či kníh, z ktorých sa sypú cédečka a iných extravagancií oceníme klasickú prácu výtvarníka, dizajnéra a kvalitného typografa. Takto pracuje tím vydavateľstva RAK z Budmeríc, jadro ktorého tvorí historik Pavel Dvořák.

Už niekoľko rokov vydáva RAK edíciu Pramene, v ktorej systematicky mapuje najstaršie písomné záznamy z dejín slovenského národa, ktoré doposiaľ neboli v knižnej podobe zverejnené. Mimoriadnu pozornosť vzbudili "Kroniky stredovekého Slovenska" a "Legendy stredovekého Slovenska". Knihy nechrlia ako na bežiacom páse. Tak dve-tri do roka. Ale tie stoja za to. To uznala napokon aj medzinárodná porota UNESCO, ktorá sa spolu s nadáciou Stiftung Buchkunst rozhodla udeliť cenu ako najkrajšej knihe sveta za vlaňajší rok dvojjazyčnej latinsko-slovenskej knihe "Kronika anonymného notára kráľa Bela", dizajn ktorej navrhol syn Pavla Dvořáka Jakub Dvořák zo spoločnosti PERGAMEN Trnava. Porota ocenila najmä "vynikajúci spôsob prevedenia stredovekého diela do modernej knižnej podoby", a to po stránke obsahovej, ako je výber marginálií a celkový zmysel pre text, tak i po stránke dizajnu, voľby druhu papiera a typu písma. Zvlášť ocenila toto dielo, ktoré po prvý raz vychádza v slovenskom preklade, ako výraz porozumenia oboch národov voči slovenským dejinám.

Pavel Dvořák, nám všetkým dobre známy zapálenec pre dejiny a najmä ich excelentný podávateľ, zavítal 12. júna do Prahy, kde sa spolu so synom Jakubom v Slovenskom inštitúte podelil s nami o to, čo sprevádzalo ocenenú knihu na jej púti do sveta. "Kniha je štastnou súhrou okolností," konštatoval. "Ministerstvo kultúry vyšlo v ústrety porozumením pre knihu a jej podporením. Práca na knihách podobného typu je nesmierne náročná. Treba riešiť rukopis pisára, skratky, poznať dôkladne latinčinu z rôznych storočí. Autor pracuje jednak ako prekladateľ a potom ako kritik. Musí k textu zaujať stanovisko". O autorovi knihy "Kronika anonymného notára kráľa Bela" Vincentovi Múcskovi sa Pavel Dvořák domnieva, že mali šťastnú ruku. Mladý historik (narodený 1964) prednáša na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a podľa neho odviedol skvelú prácu.

V čom je vlastne nóvum tejto knihy? O Anonymovej kronike sme sa predsa, síce len zmienkou, učili v dejinách literatúry. "Je to po prvý raz, čo kniha vyšla po slovensky," upresňuje Pavel Dvořák. Samozrejme pohotovo dodá aj historický rámec a zhodnotí text: "Kronika anonymného notára kráľa Bela je najstaršou kronikou Uhorska. Je napísaná ako historický román k pocte Arpádovcom. Ide o činy starých Maďarov, ako idú a dobýjajú územie Veľkej Moravy. Z hľadiska faktografického je to teda kniha sporná. Napríklad do Nitry dosadzuje Čechov a má tam postavu vojvodu Zubura. Ani spomienky na Veľkú Moravu z pohľadu 12. storočia nie sú cenné. Cenné je to, že v 12. storočí niekto opisuje Slovensko."

Kniha v toku dejín zohrala, pravda, rozličné úlohy. Uhorské stavy v obrane proti habsburským snahám o centralizáciu Rakúsko-Uhorska siahali do minulosti, aby si jej oživovaním posilňovali sebavedomie. Snahou myšlienky NATIO HUNGARICA bolo postaviť obyvateľstvo Uhorska na jednotný národnostný základ a rozdeliť ho naopak na príslušníkov privilegovaných vrstiev a tých, ktorí sa aj vlastnou vinou dostali do poddanstva. Aj pre Slovákov sa siahanie do dejín stávalo nevyhnutnosťou, ak chceli obstáť. Jeden zo spisov na obranu slovenského národa z pera Jána Baltazára Magina dokazuje, že Slováci sú autochtónny národ, žijúci na tomto území od nepamäti.

A ako je to so záujmom o dejiny dnes? "V Slovákoch dozrieva záujem o históriu," konštatuje Pavel Dvořák. "Je to dobre, lebo ešte veľa miest a veľa období v dejinách Slovenska čaká na dešifrovanie".

On sám pre dešifrovanie dejín Slovenska urobil toho za tridsať rokov, čo sa venuje histórii, myslím viac než dosť. Má dar podávať veci zaujato, možno z pohľadu striktného vedca trochu prisugestívne. Pre populárno-náučný dejepis ale urobil veľa. Keď pred desiatimi rokmi založil v Budmericiach vydavateľstvo RAK, ktorého zámerom bola práve historická spisba, mnohí videli už vopred vyrieknutý ortieľ neúspechu. Keď vydal roku 1992 v spomínanom nakladateľstve prvú knihu, vydal zároveň ešte jednu pod názvom "Rošáda", ktorá mala na tú prvú zarobiť. To sa stalo ale iba raz. Zistil totiž, že vydávanie historickej literatúry je oprávnené. Len musí byť dobre premyslený zámer a ten dovedený k dokonalosti tak textovej ako aj výtvarnej. Tie 2 - 3 knihy do roka, čo vydávajú, vychádzajú v náklade okolo 3 tisíc kusov. Najväčší úspech doteraz zaznamenala Krvavá grófka s podtitulom Alžbeta Bátoryová- fakty a výmysly s fotografiami Karola Kállaya. Vyšla v troch vydaniach v náklade 10 tisíc kusov a rozpredala sa. RAK distribuuje knihy priamo. Ako? Predáva ich čitateľom. Raz do roka vydáva katalóg, ktorý rozposiela na miesta, ktoré by mohli prejaviť záujem o kúpu kníh. Spolupracuje aj s distribútormi, ale len vybranými, na akých je spoľahnutie (a koľko je takých s súčasnosti na Slovensku?) A inak predáva knihy priamo čitateľom. Dokonca aj knihy iných nakladateľov.

Nuž, dobre sa to počúva. Asi už ťažšie napĺňa skutkami. Ale čo by človek neurobil pre svoju lásku, hoc by mala akúkoľvek, aj abstraktnú, podobu? Pavel Dvořák nielenže si napĺňa svoje celoživotné zanietenie, ale získava pre históriu čoraz viac vyznávačov. A to aj medzi mladými, ba najmladšími.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah