SLOVENSKÉ DOTYKY
 

DOMINIK TATARKA V ČESKEJ MONOGRAFII

V posledných niekoľkých rokoch sa prejavuje v literatúre výrazná snaha splácať dlh autorom, ktorí boli v predchádzajúcom režime v nemilosti. Je tomu tak napríklad v prípade Dominika Tatarku (1913-1989), výnimočnej postavy slovenskej literatúry. Pred dvoma rokmi vyšli v Bratislave "Navrávačky s Dominikom Tatarkom" v pôvodnej, nekrátenej podobe, kde má už aj viacej priestoru "spovedajúca" Eva Štolbová. Napriek životopisným "Navrávačkám" a "Písačkám" si určitá pretrvávajúca nepreniknuteľnosť k tejto nevšednej a charizmatickej osobnosti, akou Tatarka dozaista bol, vynútila potrebu monografie, ktorá by reflektovala Tatarku nielen cez prizmu literárnu, ale aj ľudskú. Bratislavský rodák Zdeněk Eis (1930) sa javí pre takúto úlohu ako jeden z najvyvolenejších. Ako vedecký pracovník, prekladateľ (okrem iných preložil aj sedem Tatarkových kníh do češtiny) a človek sa s Dominikom Tatarkom neraz stretol.

V češtine je aj Eisova kniha "Dominik Tatarka mezi domovem, Prahou a Paříží" (Gutenberg, Praha 2001). Monografia čerpá najmä zo spomienok samotného autora, rozhovorov vedených s Tatarkom, jeho ženou Vierou či Dominikovým priateľom Eduardom Goldstückerom a v neposlednom rade vychádza zo spisovateľovej tvorby. Použitie niektorých citácií je trocha problematické, lebo Eis začasto cituje veci, ktoré sú totožné s niektorými časťami textu "Písačiek" či "Navrávačiek". Pre nepoučeného čitateľa to samozrejme nie je na prekážku, ale otázne je, či taký druh čitateľa po knihe siahne. Tieto citácie sú istotne nevyhnutné pre ilustráciu Tatarkovho filozofického nazerania na svet, len ich výber je trochu sporný. Prínosnejšie sú autorove exkurzy do minulosti, detstva a mladosti Dominika, pričom nevynecháva dobové súvislosti, pre Tatarku - spisovateľa určujúce.

Z faktov prechádza Eis do úvah o Tatarkovej osobnosti, o jej postupnom utváraní, pôsobení okolitých vplyvov a podobne. Ako nevyhnutné pociťuje autor zmieniť sa aj o dominantnej úlohe matky v spisovateľovom živote a neskôr o špecifickom postavení ženy v jeho tvorbe. Tatarkovo "bezotcovstvo" porovnáva s rovnakým javom u Alberta Camusa a nachádza u oboch spoločné prvky v hľadaní vlastnej identity, naliehavosti mladosti a protestu proti krivde, ktorá ich pripravila o otca. Podľa autora ich spájalo aj vedomie životnej výlučnosti a následnej vydedenosti z ľudskej spoločnosti. Zdeněk Eis sa pokúša Tatarkovu zložitú osobnosť zmapovať v celej šírke, čo v tejto podobe "kocky" (povedzme pre študentov) nie je jednoduché. Autorov zámer je nájsť odpovede na niektoré jednotlivosti, ktoré by zostali bez oboznámenia sa so súvislosťami ťažko zrozumiteľné. Napríklad už zmienený kult ženy v Tatrkovej tvorbe. Eis osvetľuje aj počiatočné podnety k vášnivému rozprávačskému umeniu Dominika, ako bol Tatarkov dedo Michal Časnocha,"písmak" a skladateľ, či putujúci drotári a tuláci. Autor "vyťahuje" z kútikov Tatarkovej duše aj prvý erotický zážitok, takzvaný prazážitok, vyvíjajúci sa ešte z detskej nevinnosti, vďaka ktorému si malý Dominik uvedomil podstatu lásky k žene - jeden z najvýznamnejších faktorov Tatarkovej životnej filozofie aj tvorby. Tatarkovu dvojjazyčnosť dobre dokladá text ponechaný v slovenčine i češtine.

MARKÉTA HAVELKOVÁ


Zpět na obsah