SLOVENSKÉ DOTYKY
 

O SLOVENSKO-SLOVENSKOM DIALÓGU

Ako aj v prípade iných stredoeurópskych národov, veľká časť Slovákov žije za hranicami Slovenska. Tí s veľkými očami odhadujú počet zahraničných Slovákov až na tri milióny. To je ovplyvnené najmä nadhodnotením komunity amerických Slovákov, daným prieskumom "koreňov", ku ktorým sa obyvatelia USA hlásia. To je však čosi iné než národnosť. Veď akýže je Slovák niekto, kto nerozumie ani slovo po slovensky a hlási sa napríklad k írskym, slovenským, poľským a indiánskym koreňom, všetko v dávnych generáciách? Avšak aj triezve odhady sa šplhajú kamsi k miliónu. A to je skutočne nezanedbateľná krajanská komunita, zvlášť pre malý národ, akým sú Slováci. A tak je iba prirodzené, že sa dlhodobo hľadá spôsob komunikácie Slovenskej republiky s touto komunitou. Ono hľadanie sa cez nejedno potknutie dopracovalo do ďalšej fázy...

Po sporoch okolo riadenia Domu zahraničných Slovákov došlo k rozdeleniu krajanskej politiky na dve pracoviská. Dom zahraničných Slovákov sa začlenil ešte pevnejšie do štruktúry ministerstva kultúry. Naopak jeho niekdajší riaditeľ a súčasne splnomocenec vlády pre zahraničných Slovákov Claude Baláž si po konfrontácii s ministrom Milanom Kňažkom zachoval iba druhú funkciu. Sekretariát pre zahraničných Slovákov, ktorý riadi, sa začlenil do pôsobnosti podpredsedu vlády Ľubomíra Fogaša. Či ide o zbytočné trieštenie síl alebo o užitočnú diverzifikáciu, to ukáže až čas.

Najlepším počinom určite nie je, že vláda schválila koncepciu činnosti generálneho sekretariátu bez pripomienkovania krajanskou komunitou. Pravda, rozsiahla koncepcia krajanskej politiky, ktorá je dôležitejšia, ešte len príde na rad.. Aj tak sa však, zrejme v rýchlosti, dostali do koncepcie generálneho sekretariátu aj nepríliš šťastné formulácie. Napríklad zámer "pripraviť projekt internetových novín s krajanskou problematikou". Pritom sa na všetkých úrovniach uskutočnili rokovania o výraznejšom vstupe SR do vydávania internetového denníka krajanov Český a slovenský svet (svet.czsk.net), vydávaného rovnako ako Slovenské dotyky Slovensko-českým klubom. Tento projekt podporí, dúfame, aj české ministerstvo zahraničných vecí. Bolo by skutočne nezmyselným plytvaním štátnymi prostriedkami budovať konkurenciu už zavedenému médiu s rovnakým cieľom.

Miestom, kde bude možné na tézach širšej koncepcie pracovať, sa stane určite aj zasadnutie Stálej konferencie "Slovenská republika a zahraniční Slováci", ktoré sa po ročnej prestávke uskutoční na samom začiatku júla. Návrh štatútu a rokovacieho poriadku tejto konferencie, vrátane zámeru zriadiť Generálnu radu Slovákov v zahraničí, však ešte tiež vyžaduje dôslednú diskusiu. Najväčšie a najvýznamnejšie slovenské organizácie v ČR vypracovali k tejto otázke spoločné stanovisko. Aj tým podčiarkli mimoriadny význam, ktorý svojim pripomienkam prikladajú. "Stála konferencia má byť poradným orgánom Národnej rady SR a vlády SR. Nie je podľa nášho názoru vhodné, aby mala súčasne aj charakter asociácie s inštitucionálnymi členmi. Predpokladáme, že by z toho vyplynuli aj právne problémy. Čo je však ešte dôležitejšie, Stála konferencia by sa tak mohla považovať za reprezentanta iba tých organizácií, ktoré by do nej vstúpili," uvádza sa napríklad vo vyhlásení. Jednotliví zástupcovia by sa podľa spoločného stanoviska mali menovať za celé krajiny či subkontinentálne oblasti, nie za jednotlivé spolky. Aj preto, že početnosť spolkov prakticky nemožno zistiť, a to aj vzhľadom na zákony o ochrane osobných údajov. Dôležité je aj to, aby sa Stála konferencia schádzala každoročne, nie raz za tri roky, ako s tým počíta návrh. Samozrejme, nemôže byť potom neprimerane početná. V Generálnej rade by malo zasadnúť po jednom predstaviteľovi najväčších krajanských komunít a ďalej predstavitelia celých subkontinentálnych oblastí. Zvoliť ich musia zástupcovia daného územia v Stálej konferencii. Podľa Slovensko-českého klubu nemožno obísť ani česko-slovenské spolky s významným slovenským prvkom.

Veľkú pozornosť svojim krajanským komunitám venujú Maďari, Poliaci, ale i Francúzi a mnohí iní. Treba povedať jednoznačne, že vedia prečo. Dúfajme, že sa poučíme.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah