SLOVENSKÉ DOTYKY
 

VIAC SLOVÁKOV PRACUJE V ČESKU AKO ČECHOV NA SLOVENSKU

Vzájomné zamestnávanie

Už niekoľko rokov sme svedkami trendu, ktorý má svoje korene dávno pred rozdelením republiky, že totiž viac Slovákov pracuje v Českej republike ako Čechov na Slovensku. Dokladajú to i najnovšie štatistiky, podľa ktorých pracovalo k 31. 12. 2002 v Českej republike 56 558 občanov Slovenskej republiky a v Slovenskej republike 2 023 občanov Českej republiky.

Do Čiech odchádzajú za prácou hlavne kvalifikované pracovné sily zo strojárenskeho priemyslu, stavebníctva, ale i šičky, pracovníci v poľnohospodárstve a v posledných rokoch aj lekári, zdravotné sestry a lekárnici. Najviac sa uplatňujú v Prahe, v Moravskosliezskom, Stredočeskom a Juhomoravskom kraji, pričom 75% z nich tvoria muži. Na Slovensku sú predovšetkým v Bratislavskom a Nitrianskom kraji z Českej republiky najmä pracovníci v rôznych manažérskych pozíciách.

Vzájomné zamestnávanie občanov oboch štátov upravuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou z 29. októbra 1992 a Správna dohoda medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvom práce a sociálnych vecí ČR z 30. 1. 2001. Zmluva medzi ČR a SR o vzájomnom zamestnávaní občanov sa vzťahuje na občanov SR s trvalým pobytom v SR a občanov ČR s trvalým pobytom v ČR zamestnaných na území druhého zmluvného štátu. Vzájomné zamestnávanie nevyžaduje udelenie povolenia, ale zamestnávateľ je povinný zaregistrovať občanov druhého zmluvného štátu na územnom orgáne práce, príslušnom podľa svojho sídla. Počet vzájomne zamestnaných občanov nie je zmluvne obmedzený.

Dvojité občianstvo

Na osobu, ktorá má dvojité občianstvo - české aj slovenské a trvalý pobyt na území v SR i ČR, sa zmluva nevzťahuje. Okresné úrady práce v takých prípadoch upozorňujú, že výkon povinností evidovaného nezamestnaného a z toho vyplývajúce práva môžu občania realizovať len na územnom orgáne práce tej zo zmluvných strán, kde bolo ukončené zamestnanie.

Na osobu, ktorá má dvojité občianstvo - české aj slovenské - však len jeden trvalý pobyt, sa zmluva vzťahuje, ak bolo zamestnanie vykonávané na území toho zmluvného štátu, kde občan trvalý pobyt nemá a kde bola vykonaná registrácia. Taký občan sa posudzuje podľa miesta trvalého pobytu.

Na osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR i ČR, ale len jedno štátne občianstvo jednej zo zmluvných strán, sa zmluva vzťahuje v prípade, keď pred ukončením pracovnoprávneho vzťahu bola zaregistrovaná na územnom orgáne práce toho štátu, ktorého nie je občanom.

Registrácia

V súvislosti s už zmienenou registráciou treba pripomenúť, že zodpovednosť za registráciu občana na príslušnom okresnom úrade práce na území druhej zmluvnej strany nesie zamestnávateľ a musí byť vykonaná najneskôr v deň nástupu do zamestnania. Zamestnávateľ v registračnej karte pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu - pri vyslaní na výkon práce uvedie dobu, na ktorú žiada registrovať zamestnanca. Pokiaľ pracovnoprávny vzťah presiahne jeden rok, zamestnávateľ musí požiadať o predĺženie registrácie na ďalšie obdobie, najneskôr deň po ukončení platnosti registrácie. Zamestnávateľ by mal poskytnúť zamestnancovi originál registračnej karty a pre svoje potreby si ponechať kópiu vrátane príloh. Jedno vyhotovenie zostáva na územnom orgáne práce.

Ak občan jednej zmluvnej strany (napríklad SR) má trvalý pobyt na území druhej strany (ČR) a je zamestnaný na území štátu, ktorého je občanom (SR), vzťahuje sa na zamestnávateľa povinnosť registrovať občana podľa sídla zamestnávateľa. Registračná karta je jedným z dokladov, potrebných na udelenie povolenia k pobytu.

Registrácia sa nevzťahuje na občanov, zamestnanie alebo výkon práce ktorých netrvá dlhšie ako 7 po sebe idúcich kalendárnych dní alebo dovedna 30 pracovných dní v priebehu kalendárneho roka, na obsluhujúci personál pri osobnej a nákladnej doprave, na akreditovaných pracovníkov oznamovacích prostriedkov. O takomto zamestnávaní je povinný zamestnávateľ informovať územný orgán práce príslušný podľa výkonu práce na informačnej karte.

Na vzájomne zamestnaných občanov sa vzťahujú právne predpisy o zamestnávaní, odmeňovaní a zdaňovaní, ktoré platia v štáte, kde má zamestnávateľ sídlo. Doba zamestnania na území druhého zmluvného štátu sa započítava do doby rozhodujúcej pre vznik nároku na podporu v nezamestnanosti a pre tento účel sa nepovažuje za zamestnávanie vykonávané v cudzine.

LÝDIA VÝBORNÁ


Zpět na obsah