Bledomodrý svet Júliusa Satinského

Po sérii kníh vychádzajúcich ešte za života Júliusa Satinského ("Čučoriedkareň", "Polstoročie s Bratislavou", "Chlapci z Dunajskej ulice") sa nám jeho zjav pripomenul v celej šírke, ale aj hĺbke znovu. Zaslúžil sa o to český vydavateľ Jan Kolář spolu s osobou Júliusa Satinského vari najbližšou, a tou nie je nik iný ako Milan Lasica. Zostavili zborník spomienok, fotografií, karikatúr, listov, snov, causérií a iných textov a vydali ho pod názvom "Bledomodrý svet Júliusa Satinského * Bleděmodrý svět Júliuse Satinského".

Kým v knihách spomínaných v úvode sme mali možnosť kochať sa rozkošnou košatosťou z pera samotného herca, tieto texty sú o ňom, tak, ako naň spomínajú, premietajú, vidia ho ako živého, (prípadne medzi riadkami prebleskne, čo im dal) ľudia, čo sa s ním pracovne, kamarátsky, umelecky a podobne stretli. A že za štyridsať rokov na javisku, v televíznych štúdiách, na cestách kočovných hereckých spoločností či pri spoločnom filmovaní bolo tých ľudí neúrekom, na to môžete vziať jed! Okrem Milana Lasicu spomína na Júliusa Satinského elita slovenských a českých umelcov: Tomáš Janovic, Zdeněk Svěrák, Jiří Suchý, Václav Postránecký, Jiří Krejčík, Jiří Menzl, Marie Poledňáková, Pavel Taussig, Boris Filan, Stanislav Štepka, Božidara Turzonovová, Jana Kocianová, Martin Porubjak, Milan Kňažko, Ladislav Chudík, Pavel Vilikovský, Kornel Földvári... Nájdeme spomienky subtílne, niekoľkoriadkové, aj päť-šesť stranové. Ako to býva, vypovedajú nielen o objekte spomienok, ale i o subjekte. O objekte zo spomienok vyplýva, že naň vospolok spomínajú s láskou, a to nie láskou z piety. Pre nezasvätených bude možno isté nóvum dozvedieť sa od režiséra Jiřího Krejčíka a filmového historika a kritika Pavla Taussiga, že Július Satinský mal ohromný herecký rozmer ako sólo herec a má nezmerné zásluhy v českej kinematografii, a to nielen cez komédiu storočia "S tebou mě baví svět". Pavel Taussig vyzdvihuje najmä účinkovanie Satinského v komédii režiséra Krejčíka "Prodavač humoru" z roku 1982. Píše, že je tam "autentický nejen v hereckém projevu, který je obdivuhodně uvolněný a civilní, nýbrž i ve svém vzezření. Herec hraje v kostýmu, který byl jeho každodenním civilním šatem. Stejně jako v privátu je i před kamerou často oděn pouze v košili s vyhrnutými rukávy a v kalhotách, upoutaných na břichatém těle šlemi. Zajímavé a patrně ne zcela náhodné je, že v tomto vzezření se trochu podobá režiséru tohto díla, Jiřímu Krejčíkovi. Ten ovšem, na rozdíl od Júliuse Satinského, nešňupal mentolovaný tabák, kteréžto závislosti podléhal i Jožin Petránek." A ďalej: "Je málo filmových postav z časů tzv. normalizace, které by tak krutě a přitom s nadčasovou platností vypovídaly o české povaze a národním charakteru - necharakteru, jako to činí občánek Jožin Petránek. A třebaže je to záporná postava, Július Satinský pro ni dokázal získat sympatie diváků." Škoda, že sme film nemali možnosť vidieť na obrazovke, aby sme si slová Pavla Taussiga mohli overiť. Niet ale dôvod serióznemu filmovému kritikovi neveriť.

Ako veľmi závažná výpoveď o slovenskom hercovi mi pripadá i tá od režiséra Krejčíka. Píše, ako sa v roku 1982 pri príprave nakrúcania filmu "Prodavač humoru" rozhodoval o obsadení hlavnej úlohy. Chcel, aby to bol komik, nie však iba komik, ale navyše komik schopný vyjadriť psychologickú polohu. Vytipoval si Júliusa Satinského, pozval ho do Prahy, a po dvojhodinovom nezáväznom rozprávaní s ním, kedy sústredene sledoval jeho tvár a fotograf nafotil vyše sto snímok, sa napriek výhradám svojich spolupracovníkov rozhodol, že to bude práve tento herec.

Je zážitkom stretnúť sa s režisérom Krejčíkom. Počúvať jeho trochu lakonické poznámky, ale idúce k podstate, sledovať jeho nepoplatnosť vlnám popularity, ale obhajujúce veci samotné. Pošťastilo sa mi zotrvať s ním v rozhovore po slávnostnej promócii knihy o Júliusovi Satinskom v Slovenskom inštitúte 7. júna tohto roku a bol to rozhovor užitočný bohatstvom informácií. Preto si i na záver dovolím použiť pasáž z knihy, ktorú napísal práve on: "Július Satinský je jedním z nenahraditelných herců, kteří odešli a jiní stejně osobití a jedineční zatím nepřišli a kdoví, jestli kdy ještě přijdou. Když byli, nedovedli jsme si jich vážit. Bylo marnotratně mrháno s jejich jedinečnou osobností a mistrovstvím."

Existuje ale aj chybička krásy na knihe o Júliusovi Satinskom, a tou je veľké množstvo tlačových a korektorských chýb. Rušivo pôsobia najmä lajdácke prehliadnutia písania mien, a tak sa v knihe môžeme stretnúť napríklad s Twiggi, Zuzanou Krönerovou a ďalšími lapsusmi. Redakčná príprava takej knihy v Štúdiu L+S si zaslúžila precíznejší postup.

JARMILA WANKEOVÁ

---

Zpět na obsah