SLOVENSKÉ DOTYKY
 

EURÓPSKY OBČAN? ALE NO TAK...

Krátko pred vstupom Česka i Slovenska do Európskej únie sa ma jeden známy pýtal, či má ešte význam vybavovať si nejaké povolenie na pobyt, keď už budeme aj tak v tej Európe. Iný kamarát sa v mojej prítomnosti zamyslel, že sme vlastne zbytočne bojovali o dvojité občianstvo - veď teraz budeme všetci európski občania...

Podobná predstava, že sa akýmsi tajomným spôsobom o polnoci na 1. mája všetko okolo nás zmení a my sa ráno zobudíme ako modrí euroobčania so žltými hviezdičkami, nebola výnimočná. Nechcem sa púšťať do polemiky, či by to tak malo alebo nemalo byť - nejde totiž o nič menšie, než o spor medzi zástancami vzniku európskeho superštátu a obrancami silných národných štátov v rámci Únie. V každom prípade však treba konštatovať, že otázky mojich kamarátov boli zjavne z trochu inej planéty. Napríklad pre občanov Slovenska žijúcich v Českej republike sa síce pomerne veľa zmenilo, ale niečo dosť paradoxne dokonca k horšiemu. A to ostatné väčšinou nie zasa tak kvalitatívne.

Hoci som neprepadol prehnaným ilúziám v tejto oblasti, predsalen aj mňa prekvapila napríklad ponosa ďalšej mojej kamarátky, jadrovej fyzičky, že sa na základe minulý rok prijatých noriem nemôže ako občianka SR zamestnať v v Štátnom úrade pre jadrovú bezpečnosť ČR, hoci tam o ňu veľmi stoja. Predtým by to bolo bývalo možné. Lenže po prijatí nového zákona o službe štátnych zamestnancov a novelizácii zákona o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy môžu byť štátnymi úradníkmi prakticky len občania ČR. Výnimkami je niekoľko málo špecifických kresiel a tí, ktorí vykonávajú iba pomocné, servisné alebo manuálne práce či iba takéto práce riadia. Pritom však takáto úprava nemá oporu v európskych normách, ktoré počítajú s možnou požiadavkou občianstva iba v prípade takpovediac "držiteľov pečiatok". To je napríklad v prípade spomínaného úradu zrejme iba jeho riaditeľ. Táto úprava nie je zjavne ani rozumná, pretože v Českej republike často chýbajú vhodní odborníci či vôbec pracovníci. Veď práve preto napríklad aj spomínaný úrad o občianku SR stojí. Bohužiaľ, ministerstvo vnútra pretlačilo aplikovanie úpravy pochopiteľnej (a dokonca ani vtedy nie nevyhnutnej) v prípade vojakov, policajtov a úradníkov prijímajúcich rozhodnutia (a teda dávajúcich pečiatky) na širokú armádu štátnych zamestnancov. Takáto zmena optimistov, tešiacich sa na to, akýmiže budú euroobčanmi, nepochybne zaskočila, podobne ako hrozba, že po vstupe ČR a SR do EÚ sa režim na česko-slovenskej hranici do roku 2007 nezmierni, ale zrejme naopak významne sprísni. To sú veci, ktoré napriek akémukoľvek vysvetľovaniu procesu zjednocovania Európy odoberajú kus legitimity a pridávajú kafkovský odér absurdnosti.

Avšak aj keď si tieto extrémy odmyslíme, občianstvo ani v najmenšom význam nestratilo. A súčasný stav sa už len vzhľadom na zotrvačnosť gigantického množstva euronoriem môže vyvíjať len evolučne - a to nech už ktorýmkoľvek smerom. V ekonomickej a sociálnej oblasti sa dá stav viac-menej zhrnúť tak, že pre pohyb bohatstva sa v Európe hranice búrajú, presunu chudoby sa naopak bráni zubami-nechtami, a to z veľkej časti práve aj na základe občianstva. Takže podnikať možno už teraz všade, navyše podnikateľ aj v ČR získa okamžite trvalý pobyt ako predstupeň očianstva. Voči zamestnávaniu sú postavené aspoň dočasné zábrany, medzi Českom a Slovenskom samozrejme nie, hoci aj možnosť obmedzení v tomto smere teoreticky existuje. Rovnako je naďalej dočasne obmedzený nákup nehnuteľností cudzozemcami, hoci úplne neúčinne. A o čosi účinnejšie nákup pôdy. To všetko sa však časom odstráni. Zatiaľ sa aspoň skrátila lehota na získanie trvalého pobytu vo väčšine prípadov z desiatich na tri roky, zvýšili sa aj niektoré sociálne práva zamestnancov a ich rodín. Avšak aby sa nepresúvali nezamestnaní poberatelia dávok, ale aj zdravotnej starostlivosti, na to sa budujú nové a nové zábrany. Sú vcelku pochopiteľné, hoci v niektorých konkrétnych prípadoch málo humánne. Treba si však uvedomiť, že ak by sa Únia mala raz zmeniť na európsky superštát, práve tieto hranice by museli byť strhnuté a miera vzájomnej solidarity nastavená na úroveň sto percent.

Okrem toho sú na občianstvo pochopiteľne viazané niektoré politické práva, predovšetkým volebné. Bez ohľadu na občianstvo možno voliť len v komunálnych, regionálnych a európskych voľbách, nie však v národných.

Netreba sa vari ani rozpisovať, že bez občianstva nemôže byť človek nie len poslancom či senátorom, ako sme zistili tiež štátnym úradníkom, ale ani sudcom, štátnym zástupcom, príslušníkom akýchkoľvek ozbrojených síl. Na hypotéku potrebuje aspoň trvalý pobyt, na študentskú pôžičku dokonca občianstvo. Á propos študenti. Európske normy zaručujú, že tí, ktorí získavajú vzdelanie v jazyku univerzity, teda aj slovenskí študenti na českých školách, nemusia platiť nič navyše oproti svojim miestnym kolegom. A predsa hrozí, že znevýhodnení na rozdiel od doterajšieho stavu budú. Uvažuje sa totiž o tom, že sa odoberú dotácie internátom a menzám a dajú priamo študentom. Teda, samozrejme, len tým s českým občianstvom.

Moji kamaráti už pochopili, že s euroobčianstvom to zatiaľ ktovieako horúce nebude. A vaši?

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah