SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SPOMIENKA NA MALIARA-BOJOVNÍKA

Cyprián Majerník

Na pondelok 4. júla pripadá 60. výročie úmrtia jedného z našich najvýznamnejších maliarov prvej polovice 20. storočia - Cypriána Majerníka. Predstaviteľovi "pražskej skupiny" slovenských maliarov bolo dožičené tvoriť iba krátkych pätnásť rokov, ale zanechal dielo, vyvolávajúce obdiv svojou šírkou a myšlienkovým bohatstvom.

Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostolanoch pri Trnave. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole a na pražskej Akadémii výtvarných umení zostal natrvalo v Prahe a kratší študijný čas pobudol v Paríži. Po svojej prvej súbornej výstave bol v roku 1935 prijatý do Umeleckej besedy (tu napríklad získal v roku 1942 čestnú cenu). V umelcovej tvorbe sa čoskoro objavil nový, úzkostný pocit, prameniaci zaiste čiastočne z obavy pred prepukajúcou chorobou (sclerosis multiplex), ale ešte viac zo spoločenských zmien a polických mračien nad Európou. Svoj postoj k fašizmu po prvý raz vyjadril na obraze "Objatie" (1936), kde chlpaté tmavohnedé ruky siahajú po mladej žene symbolizujúcej kultúru. Tiež postava Dona Quijota sa stáva akousi pochodňou viery na mnohých obrazoch. Majerník citlivo vnímal tragédiu Lidíc, Ležákov a vojnové utrpenie miliónov ľudí - a tak rok 1942 zákonite priniesol do jeho tvorby odvážne a radikálne účtovanie s filozofiou fašizmu - napríklad monumentálne koncipovaným dielom "Neslýchané stretnutie". Tento jeho najrozmernejší obraz sa stal trúfalou výzvou nacistom, symbolom protestu proti židovským a väzenským transportom, proti pochodom smrti…

V dňoch, kedy nielen Praha ožívala a hýrila farbami slobody a radosti, na maliarovej palete zasychali hnedé a čierne odtiene, ktorými prevažne v čase okupácie maľoval. Vedomý si toho, že zákerná choroba mu už nedovolí uchopiť do zoslabnutých prstov štetec, podľahol jej tiahe - a vo veku nedožitých tridsaťšesť rokov 4. júla 1945 dobrovoľne ukončil svoj život. Bol a je popredným reprezentantom "Generácie 1909"(spolu s Mudrochom, Želibským, Hoffstädterom a inými), ktorá za svoj prejav v čase nastupujúceho fašizmu neskoršie získala čestné pomenovanie "svedomie doby" . Jeho obrazy videli návštevníci mnohých výstav v európskych mestách a sú tiež v mnohých galériách našej republiky. Za dielo i životný postoj získal Majerník v roku 1946 Štátnu cenu za cyklus obrazov z obdobia vojny in memoriam a v roku 1991 mu prezident republiky prepožičal Rad T. G. Masaryka in memoriam za zásluhy o demokraciu a ľudské práva.

Na vyšehradskom Slavíne pod sochou Smútku, ktorú vytvoril na hrob svojho priateľa sochár Karel Lidický, je do dosky vytesaný prostý nápis:

Maliar CYPRIÁN MAJERNÍK 1909 - 1945

RUDOLF KUKAČKA


Zpět na obsah