SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ĽUDSKÉ TAMTAMY SÚ ASI NAJLEPŠIE INZERÁTY

Vyzážistka a modelka Lucia Gibodová

Slniečkový človek - tak nazývam ľudí, z ktorých vyžaruje pohoda, bezprostrednosť a kamarátskosť, príchodom ktorých sa akoby rozžiari miestnosť, do ktorej vstúpia. Sú priateľskí, sympatickí a príjemní, majú zmysel pre humor a nepozerajú sa na svet cez peniaze. LUCIA GIBODOVÁ, miss Slovenska 1991, je nielen skvelá vizážistka, stylistka a modelka, ale aj práve taký slniečkový človek. A byť potrebná považuje ona sama za jednu z najdôležitejších vecí vo svojom živote.

Narodila sa v Košiciach, ale jej detstvo sa spája s Trebišovom, odkiaľ pochádza jej mamička. "Je to akosi dané, že mamy našich mamiek sú nejaké lepšie, než tie z otcovej strany. A u mňa to platilo dvojnásobne - moja babka bola úžasná žena a veľmi ma poznačila. Pripravila mi najkrajšie detstvo, aké sa dá prežiť. Malo to len jedinú chybu - vedela som hovoriť iba východniarskym nárečím." A tak, keď začala chodiť do školy v Košiciach, učiteľky sa veľmi čudovali, že dieťa z lekárskej rodiny - a nevie po slovensky. "Vtedy sa ešte titulom rodičov prikladala veľká váha, tak to bol pre ne šok, že som vedela len hutoriť."

Aj keď sa rodičia neskôr rozviedli, považuje svoje detstvo a dospievanie v Košiciach za veľmi pekné. "Mám úžasnú mamu a brata. Mama nám pripravila neuveriteľné detstvo a dospievanie, a i keď mala naozaj náročnú prácu, my sme boli vždy čistí, najedení, ošatení a v poriadku - veľmi si ju za to vážim a nikdy sa jej ani ja, ani brat nebudeme môcť dostatočne poďakovať. Preto ma až mrazí, keď počúvam súčasné historky o puberťákoch."

MODELKA A KŇAZ

Lucia i jej o päť rokov starší brat zdedili po otcovi veľmi výrazný výtvarný talent a fabulačnú schopnosť. "Sme s bratom naozaj trochu zvláštna dvojica - ja som modelka, a on je rímskokatolícky kňaz... Pred rokom sa vrátil z Vatikánu, kde vyštudoval druhú vysokú školu, a teraz si robí doktorát z teológie. Ovláda osem jazykov a občas mám komplexy, že ja neviem toho toľko ako on. A čo sa týka morálnych kódexov, tie mám i ja veľmi presne vymedzené, a aj keď sa modeling väčšinou chápe ako niečo nie príliš morálne, u mňa to neplatí, ja takú skúsenosť nemám."

Lucia Gibodová vyštudovala strednú umeleckú školu - odbor keramika a sochárstvo. "Na vysokú som sa nedostala, lebo z Košíc mohli prijať len dvoch - a keď pán rektor pohladil po hlávkach dvoch a spýtal sa, ako mamička a čo otecko - vedeli sme, kto je prijatý..." Na štúdium však nezanevrela a urobila si nadstavbu - reštaurovanie maľby.

BUCHTA S ČERVENÝMI VLASMI

Za určité nasmerovanie do svojej budúcnosti považuje súťaže o titul miss. "Mala som vtedy osemnásť - v súčasnosti je to už dosť vysoký vek na túto súťaž, veď dnes už pomaly skoro každá desiatka má svoj book... Tancovala som ľudové tance v súbore Akademik, ale keď som s tým skončila, pubertálny tuk pracoval, a tak som vážila asi sedemdesiat kíl. Dobrá buchta. A na hlave experiment - úplne červené vlasy... So sebavedomím príslušným veku som sa šla do agentúry prihlásiť na súťaž...

Sekretárka lapala po vzduchu, čo to mám za odvahu." Súťaž bola v Michalovciach hneď na druhý deň, a tak Lucia obvolala kamarátky - jedna jej požičala sukňu, druhá blúzku, tretia plavky - a išlo sa. "Keď však začali pripravovať pódium a na hlavnom paraváne som si všimla nápis Česko - Slovensko, úplne mi zatrnulo - až vtedy mi došlo, kam som sa vlastne dostala. Chcela som odísť, že na to naozaj nemám a idem domov, ale prehovorili ma, že bude prča a mám zostať. A čo čert nechcel - ja som to vyhrala! Neviem prečo, to skutočne neviem, lebo tam boli krásne baby - no a ja s tými sedemdesiatimi kilami..."

POZRI SA DO ZRKADLA

O dva týždne sa konalo ďalšie kolo v Košiciach, súťaž o miss Východoslovenského kraja. "Pripadalo mi to, akoby som nastúpila do nejakého vlaku pravými dvermi, a ľavé ma potom vyhodili do úplne iného sveta. Stále som si však hovorila: východné Slovensko, to predsa nemôžem vyhrať. Ani náhodou! A bingo! Vyhrala som. Bolo to neuveriteľné. Nevedela som, ako vystúpiť z toho vlaku, čo ma unášal. Ale už sa mi akosi ani nedalo - tie Michalovce a Košice boli pre mňa taká závratná záležitosť, že ma to lákalo, aby som šla ďalej. Išla som teda i na celoslovenské kolo a tam som bola druhá."

I s tými sedemdesiatimi kilami?

"Nie, nie. Už na košickom kole sa objavil pán Miloš Zapletal a pohladil ma po hlávke červenej... Moja zlatá, povedal mi, ty by si aj mala šancu, ale pozri sa na seba do zrkadla... No a to sa ma nesmierne dotklo. Lenže keď som prišla domov a do toho zrkadla sa pozrela, tak som uznala, že fakt mal pravdu..."

Nakúpila si knihy o kalanetike a začali s mamou kombinovať stravu tak, aby sa zbavila desiatich kíl rozumným spôsobom, ale čo najrýchlejšie, lebo slovenské kolo sa blížilo. Potom nasledovalo československé kolo, a tam bola piata. "Vzápätí po súťaži sa mi ozvala agentka zo Švajčiarska, Kristína Kropáčová - naša druhá miss po Betke Štrkulovej - tak som začala pracovať vo Švajčiarsku. Nebyť súťaží, bola by som teraz v Košiciach a točila hrnčeky..."

ZBALENÁ ZA DVE HODINY

Do Prahy ju priviedlo rozdelenie republiky. "Zároveň to bolo aj moje spolužitie s priateľom Jarom. Dva roky sme žili v Bratislave a vzhľadom na jeho podnikanie sme sa presunuli do Prahy. Pristúpila som na to veľmi rýchlo - za dve hodiny som bola zbalená a mohli sme štartovať auto."

Lenže v čase, keď sa české občianstvo získavalo bez problémov, pracovala v zahraničí, takže to komplikované a nesmierne zdĺhavé si užila som všetkými nepríjemnosťami. "Neustále som pendlovala medzi Prahou a Košicami, lebo sa požadovali stále ďalšie doklady, takže občianstvo a trvalý pobyt v ČR ma stál nielen obrovské množstvo času a spústu peňazí, ale aj nervov." Trvalo pol roka, než sa jej všetko podarilo vybaviť. "Modeling a s tým spojené práce ako je produkcia, mejkap a styling sú veci, ktoré nemajú hranice, tak som mala stále angažmán vo Švajčiarsku a Nemecku. Preto nebol pre mňa problém byť v Čechách najprv pol roka bez práce. A potom som už začala navštevovať agentúry a nakrúcať jednu reklamu za druhou. To som robila veľmi rada, takže som nebola tak často na stránkach rôznych časopisov, a aj módne prehliadky som odsúvala až za nakrúcanie reklám."

DO KOTLA A DO SEDMIČKY

Lucia o sebe tvrdí, že je zbŕkla a veľmi rýchlo sa rozhoduje. To prvé však neplatí o reštaurovaní, a ani keď robí mejkap. "Vtedy sa upokojím, sústredím a nedám sa ničím rušiť. Aj keď ma je inokedy všade dosť, dokážem tri či štyri hodiny v pohode ´pižlikať´ so štetcom, čo má tri vlasy..."

Minulý rok navrhol do televíznej relácie Kotel šaty pre Michaelu Jílkovú Josef Klír. "Je to úžasný návrhár a môj dobrý kamarát. Raz mi zavolal, že pani Jílkovej vypadla maskérka a mám jej prísť urobiť mejkap i vlasy. Ty si sa zbláznil, zareagovala som - ja, do televízie, na priamy prenos! Na to zabudni... Ty proste musíš, potrebujem ťa, povedal, a tak som šla." Michaela Jílková bola jej prácou nadšená a chválila a chválila. "Brala som to s rezervou, rovnako aj jej otázku, či by bolo možné, aby som ju robila ja, že je to fakt úžasné... Prikývla som, že áno, ale nepočítala som s tým, že to myslí vážne. Myslela. Hneď na druhý deň mi poslali faxom zmluvu - a už na rok dopredu! Zapôsobila som až natoľko, že ma produkcia oslovila, aby som robila aj pani Bobošíkovú do Sedmičky..."

S osobnosťami, ktoré pripravuje pre médiá, sa stretá inak než tí ľudia, čo ich vidia v "mediálnej podobe" na obrazovkách alebo na stránkach časopisov, a tak ich vzťah je aj o dôvere a diskrétnosti. "Myslím, že s Míšou sme kamarátky, a mám pocit, že aj pani Bobošíková mi dôveruje. A ja si ich natoľko vážim, že ich nemôžem sklamať."

NECHCELA BY SI TO ROBIŤ ZA PENIAZE?

Spočiatku robila mejkap len sebe, keď pracovala ako modelka v Nemecku. "Pre mňa to nebol problém, mám ľahšiu ruku - možno je to kvôli škole, ktorú som robila." Na veľkých módnych prehliadkach, keď profesionálne maskérky nestihli nalíčiť všetky modelky, tak pripravila nielen seba, ale aj niektoré svoje kolegyne. A pretože boli veľmi spokojné, záujem o jej spôsob líčenia stále viac narastal.

"Pred dvoma rokmi, keď ma fotil Jakub Ludvík, som sa tiež nalíčila sama. Vedel, že robím mejkap aj iným modelkám a že mi občas za to prinesú rôzne metaxy či víno - a ja alkohol nepijem - a tak sa ma spýtal: Nechcela by si to náhodou robiť za peniaze, a nie za také, pre teba neprínosné voloviny?" Súhlasila, a v súčasnosti viac ako polovicu náplne jej práce tvorí mejkap a styling. "Ľudské tamtamy sú asi najlepšie inzeráty... Mám aj súkromnú klientelu, počnúc kamarátkami a končiac tamtamovými telefonátmi: Mám tú a tú príležitosť, potrebujem nalíčiť... Pribrala som si k tomu aj styling - idem s nimi na nákupy. Tie majetnejšie automaticky zamieria do Pařížskej ulice, ale ja ich odvediem do bežných obchodov a veľmi sa divia, aké veci sa tam dajú nakúpiť."

PROSTE SME SA NAŠLI

Mnohé kamarátstva z detstva jej vydržali až doteraz, v Bratislave a v Prahe nadviazala nové. "Som spokojná, myslím, že veľmi. Mám svoj okruh známych a priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť, a oni takisto na mňa. A mám fantastického priateľa Jara, s ktorým sme sa proste našli... Hodíme sa k sebe ako... no presne tak." Medzi Luciou a jej priateľom je väčší vekový rozdiel, a ona už dnes nikomu nevysvetľuje, že ich nespája nič z toho, čo si ľudia obyčajne myslia o takomto vekovo rozdielnom vzťahu. "Už jedenásť rokov mi tento muž otvára dvere, podáva kabát, drží ma za ruku a vo všetkom sa prejavuje tak, ako to má byť v normálnom vzťahu - bohužiaľ, vo svojom okolí to nevidím, a priala by som to každému... Môjmu priateľovi sa tu darí, vydáva veľmi príjemný časopis o študentoch a pre študentov - Eurocampus, Profily. Robí to rok, je to úspešné a má veľký ohlas, a ja som na Jara veľmi pyšná..." Aj keď nemajú veľa voľného času, vždy si ho nájdu na to, aby mohli byť spolu. "Nesmierne radi trávime čas doma. A úplne nedotknuteľné sú soboty, kedy sme schopní preleňošiť celý deň, počínajúc raňajkami v posteli. Vieme si užiť voľné dni - buď doma, alebo sadneme do auta či do lietadla a letíme za mojou mamčou a bratom do Košíc..."

EVA MACHÁČKOVÁ


Zpět na obsah