SLOVENSKÉ DOTYKY
 

JUBILANT S NESTARNÚCIM ÚSMEVOM

Slovakista Emil Charous

Jeho úsmev vyžaruje vnútornú iskru. Keď sa rozhovorí o slovenskej literatúre, je témou predchnutý. Nezažila som ho rozprávať o nej bez tohto zápalu. Zápal a odbornosť. To sú vari najvýraznejšie črty prístupu Emila Charousa k slovenskej literatúre. Naposledy som s ním mohla zotrvať v takom rozhovore pred dvoma rokmi, pri úmrtí Vincenta Šikulu. Emil Charous mi plasticky predostrel obrázok mládenca hrajúceho na heligónku, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokov priniesol so srdcom na dlani k nemu, do nakladateľstva Mladá tvorba v Prahe svoje prvé prózy. Redaktor Charous ihneď vycítil talent a dal mladému slovenskému prozaikovi priestor. Vyšli prózy "Na koncertoch sa netlieska" a "Nebýva na každom vŕšku hostinec, Možno si postavím bungalov". Spisovateľ Šikula bol na svete a dvoch literátov odvtedy pojilo nerozlučné priateľstvo. Až za hrob, ako sa vraví. V starostlivo uchovávanom archíve pána Charousa som videla fotografie, z ktorých sa na mňa usmieval mladý Vincent Šikula v krátkych nohaviciach pri šípovom kre kdesi nad Modrou. Bola som očarená a dojatá.

V týchto dňoch sa literárny historik, slovakista Emil Charous dožíva vzácnych narodenín. Pochádza z Hornej Bečvy, takmer rozhrania Moravy a Slovenska. Narodil sa tam 3. 8. 1928. Študoval na gymnáziu v Prahe, potom češtinu, dejepis a slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Vedeckú ašpirantúru absolvoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po spomínanej práci redaktora nakladateľstva Naše vojsko a literárneho mesačníka Plamen prednášal externe na Pedagogickej fakulte v Ústí nad Labem a na Filozofickej fakulte v Prahe. Kapitolami z dejín slovenskej literatúry 20. storočia prispel do syntézy "Přehledné dějiny literatury" , tematiku Prahy ako kultúrneho centra pre formovanie niektorých slovenských spisovateľov spracoval v monografii "Druhý domov". Pred dvoma rokmi pripravil Emil Charous pre našu knižnú Edíciu Slovenských dotykov ochotne a s láskou antológiu diel slovenských spisovateľov s pražskou tematikou Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov (Praha v zrcadle slovenské literatury). O čosi neskôr bol i jedným zo zakladateľov Slovenského literárneho klubu v ČR.

Slovenské prvky v českej literatúre je problematika, ktorej sa intenzívne venuje od roku 1959 v literárnej publicistike. A predovšetkým: Je jedným z najplodnejších prekladateľov zo slovenskej literatúry, najmä medzivojnovej prozaickej tvorby a tvorby súčasných prozaikov. Do češtiny preložil romány Mila Urbana (Živý bič, Výkriky bez ozveny), Jozefa Cígera Hronského (Sedem sŕdc, Chlieb), prózy Ivana Horvátha, Ľuda Ondrejova, Františka Švantnera, Janka Jesenského, M. Th. Mitrovského, Martina Kukučína. Plejáda súčasných autorov je taká široká, že ju ťažko obsiahnuť. Andrej Chudoba, Ján Johanides, Klára Jarunková, Peter Jaroš, Vlado Bednár, Ivan Habaj, Jozef Puškáš, Rudo Sloboda, Ladislav Ballek, Pavol Vilikovský, Oľga Feldeková, Július Satinský, Anton Baláž. Utkvelo mi v pamäti jedno podujatie v Dome slovenskej kultúry v Prahe o románoch Ladislava Balleka. Čítali sa ukážky z Ballekovoho Pomocníka v Charousovom preklade. Dokonalá predstava južanskej krajiny, Ballek v českej podobe. Prítomný autor románu len súhlasne pritakával... Za zásluhy o šírenie slovenskej literatúry udelili Emilovi Charousovi v roku 1997 na Slovensku Hviezdoslavovu cenu.

Nuž, čo k tomu dodať. V súčasnej núdzi čitateľského záujmu v Čechách o knihu zo Slovenska, keď o slovenského autora v Čechách sotvakto zavadí, Emil Charous svojím neúnavným predostieraním privádza pred čitateľa mená zo Slovenska, hodné záujmu. Ako keby hovoril: "Je to vaša chyba, že si neviete nájsť spisovateľa na Slovensku, čo ho hodno čítať. Mne nie je ľúto času."

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah