12. ročník Art filmu v Trenčianskych Tepliciach

Pri slávnostnom otvorení tohtoročného už dvanásteho ročníka Medzinárodného filmového festivalu ART Film v Trenčianskych Tepliciach moderátorka hneď na začiatku povedala, že dvanásť je síce tucet, ale v žiadnom prípade nepôjde o tuctový festival. Podľa niektorých náznakov bolo hneď zrejmé, že festival bude trochu iný ako v predchádzajúce roky, ale čo sa týka toho hlavného - premietaných filmov - ich kvalita bola nepochybná.

Festival bol kratší ako po iné roky v tom, že v Trenčianskych Tepliciach prebiehal prvých päť dní a ďalšie tri dni pokračoval v bratislavských kinách. Organizátori sa po celý čas usilovali, aby nestratil svoju charakteristickú atmosféru, to znamená komornosť, ktorá umožňuje navzájom komunikovať. Myslím, že príhodne to vystihol Juraj Jakubisko slovami: "Je to jeden z mála festivalov, na ktorom môže človek v najväčšom pokoji vidieť všetky filmy". Som presvedčený, že snaha, aby sa festivaloví hostia i diváci cítili dobre ako po iné roky, sa vydarila.

Záštitu nad festivalom prebral tradične generálny tajomník Rady Európy Walter Schwimmel, ktorý vo svojom pozdrave zverejnenom vo festivalovom katalógu charakterizoval tento rok ako výnimočný, pretože sa Slovensko, ktoré už od roku 1993 bolo členom Rady Európy, pripojilo k Európskej únii. Minister kultúry Rudolf Chmel, ktorý prevzal záštitu zo slovenskej strany, v prejave pri slávnostnom otvorení aktuálne povedal, že "v čase rozšírenia Európskej únie sa veľa hovorí o kultúrnej rôznosti, o potrebe vzájomného poznávania sa". Podľa jeho slov "film je jednou z najefektívnejších ciest, ako pochopiť inú kultúru, inú mentalitu, iný jazyk".

V rámci úvodného ceremoniálu premietli propagačný film o Trenčianskych Tepliciach, ktorý bol nakrútený v tridsiatych rokoch. Ovial prítomných "retro pohľadom" na dávno neexistujúci kúpeľný dom Grand, ešte novotou žiariace kúpalisko "Zelená žaba" Bohuslava Fuchsa, či v "Bauhaus" štýle Krejcarov "Machnáč".

Už po niekoľko rokov sa stalo tradíciou, že k úvodnému večeru patrí aj udeľovanie výročných cien Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu. Porota pod vedením nestora slovenského kultúrneho života Alberta Marenčina nebola skúpa pri oceňovaní a nezasvätený by mohol mať pocit, že podľa cien je Slovensko prinajmenšom filmová veľmoc. Počas tlačovej besedy porotcovia na čele s konciliantným Marenčinom vysvetľovali, že bola možnosť odmeniť aj snahu. Karolina Světlá by asi povedala: "Aj dobré slovo je čin". V tomto prípade išlo o viac ako štyristotisíc korún. Čo mi však vadilo pri udeľovaní cien, je to, že na medzinárodnom festivale v spoločnosti všetkých excelencií, ministra a hodnostárov rôznych rangov niektorí z odmenených boli absolútne nevhodne oblečení. Organizátori by mali v pozývacom liste odmeneným napísať, že "oblečenie je spoločenské", azda pre budúcnosť by bolo lepšie, keby už spomínaným poslali radšej cenu poštou. Nemyslím si, že by ocenení boli tak chudobní, aby nemali na bielu košeľu s krátkym rukávom, keď už si nevzali oblek, pretože napríklad biele tričko prekryté svetrom budilo dojem, že odmenený má ruku v gypse. Takýto prístup k slávnosti znevažuje atmosféru medzinárodného festivalu na úroveň odovzdávania cien pri tombole na hasičskom bále. Ak to malo byť nejakým protestom, tak to už dávno vyšlo z módy. Organizátori iste nemôžu ovplyvniť, čo kto z odmenených pri takejto príležitosti povie, ale nariekať nad súčasným stavom slovenskej kinematografie či porovnávanie s finančnými možnosťami maďarskej kinematografie patrí na iné fórum.

Festivalový výbor udelil za celoživotný prínos v oblasti filmového umenia cenu "Zlatá kamera" trom umelcom: spoluzakladateľovi a režisérovi slovenského animovaného filmu Vlastimilovi Heroldovi in memorian, televíznemu režisérovi - tohtoročnému sedemdesiatnikovi Vidovi Horňákovi a ďalšiemu jubilantovi, šesťdesiatročnému českému skladateľovi filmovej hudby a režisérovi Petrovi Hapkovi.

Tešil som sa z ocenenia Vida Horňáka, ktorého som mal možnosť osobne poznať na festivale v priebehu posledných desiatich rokov. Spomenul som si na jeho adaptácie diel slovenských spisovateľov - Bednárovu "Kolísku", Ťažkého "V páse zlomená", Šikulovu "S Rozárkou" alebo Mitrovského "Pani Heléne". Možno niektorí z čitateľov, ktorí tak radi spomínajú na niekdajšie bratislavské televízne pondelky, si spomenú na jeho inscenáciu Vercorsovho "Mlčania mora", Čechovovho "Románu o base" či Buninovu "Zojku a Valériu". Bolo by dobré, keby Česká televízia uviedla spoň jeho portrét, ktorý k sedemdesiatke nakrútil Peter Hledík.

Ešte jednu poznámku: v tunajších historických kruhoch sa vie, akým skvelým znalcom najnovších dejín je herec Petr Nárožný. Málokto však na Slovensku vie to, že najnovšie dejiny sú aj koníčkom Vida Horňáka, o čom som sa neraz presvedčil, keď som sa s ním rozprával cez prestávky medzi premietaniami. Petr Hapka zložil hudbu k viacerým Hanákovým filmom, takisto aj k Jakubiskovej "Tisícročnej včele". Na festivale ho sprevádzala pekná dievčinka, ktorá sa narodila už po "Tisícročnej včele". Na tlačovke sa Hapka hrdo chválil, že podobne ako Bolek Polívka doprial každému svojmu dieťaťu inú matku. Teší ma, že prišiel k tomuto poznaniu, lebo si spomínam, ako asi pred pätnástimi rokmi matka dievčiny, šarmantná a vtipná novinárka, sa zastavila u mňa v Dome slovenskej kultúry aj s dievčatkom. V Prahe boli na vyšetrení u špecialistu, lebo dievčatko malo silnú krátkozrakosť. Vtedy sa mi sťažovala, že otecko nechce o dcérke ani počuť. Tak vidím a mám z toho radosť, že nakoniec to dobre dopadlo.

"Hercova misia" je každoročné ocenenie niektorého herca za celoživotnú tvorbu pre film. Spočíva v pripevnení tabuľky na Moste slávy a tento rok sa tejto pocty dostalo Květe Fialovej a Štefanovi Kvietikovi. Škoda, že okolnosti, o ktorých neviem nič bližšie, nedovolili pozvať aj nejakú divu z krajiny mimo niekdajšieho Československa. "Hviezdy" predsa len k festivalu patria.

Inak medzi hosťami festivalu bolo možné vidieť Deanu Horváthovú s manželom Jurajom Jakubiskom či mladistvého osemdesiatnika Ladislava Chudíka. V rámci programu bola prezentovaná aj publikácia Slovenského filmového ústavu - zbierka esejí Juraja Mojžiša "Použi ma ako stránku". Jedna tlačovka bola venovaná jubilejnému, tridsiatemu ročníku Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti, ktorý návštevníkom ponúkne dva hlavné cykly: "Film a detstvo" a "Film a rozprávka". Už sa stalo pravidlom, že v rámci Letnej filmovej školy prebiehajú aj "Ozveny Artfilmu".

Na festivale sa každoročne predstaví niektorá národná produkcia. Tento rok sme mali možnosť vidieť kolekciu brazílskych filmov. V závere festivalu v Kúpeľnej dvorane udelili v jednotlivých súťažných sekciách ceny. V rámci Art Fiction, čo je hlavná súťaž hraných art filmov a celovečerných filmových dokumentov Zlatý kľúč za najlepšiu réžiu získal islandsko-britsko-nemecký film režiséra Hilmara Oddssona "Chladné svetlo". Zlatý kľúč za najlepšiu kameru získal švédsky film "Zlo". V sekcii Artefakty, čo je súťaž krátkych dokumentárnych, experimentálnych a hraných art filmov, Zlatý kľúč udelili dánskemu filmu "Malé lavíny" režisérky Birgitte Staermoseovej. Zlatý kľúč za najlepší dokumentárny film získal opäť dánsky film "Človek proti koňovi" režiséra Franza Ernesta a Zlatý kľúč za najlepší animovaný a experimentálny film získal fínsky film Niiny Nevalainenovej "Slza". V sekcii "Na ceste", čo sú študentské filmy honorované sumou 3000 Eur získal cenu film "Kontakt" Martina Dudu. Ešte udelili dve neštatutárne ceny - Cenu poroty a Trenčianskeho samosprávneho kraja - pôjde do Japonska za film "Vyblednúť do biela" a Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice, ktorá pripadla filmu "Steblá trávy" režisérky Jany Slovenskej a ako prezrádza jej priezvisko, zostáva na Slovensku.

Nový primátor Trenčianskych Teplíc Braňo Celler počas festivalu povedal, že urobí všetko preto, aby sa festival v tomto regióne udomácnil ešte viac. Mesto by v ňom malo vidieť aj dobrú investíciu tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska. Na záver festivalu pozvali organizátori všetkých prítomných na budúci trinásty ročník. Želal by som im, aby našli viac finančnej podpory na príslušných miestach, lebo máločo tak zviditeľňuje Slovensko, ako akcie tohto druhu.

VOJTECH ČELKO

---

Zpět na obsah