SLOVENSKÉ DOTYKY
 

FESTIVAL SO STÚPAJÚCOU VÁŽNOSŤOU

ART Film v Trenčianskych Tepliciach

Poslednú dekádu v júni, tesne pred začiatkom Filmového festivalu v Karlových Varoch, sa koná v Trenčianskych Tepliciach najvýznamnejší filmový festival na Slovensku. Už po druhý raz bol spojený aj s mestom Trenčín, kde tento rok v januári v rámci obchodného zábavného centra MAX otvorili multikino Kino Max Festival so štyrmi premietacími sálami. Tým sa rozšírila priestorová možnosť vidieť väčší počet filmov. Niektoré informatívne sekcie: Fínske biele noci, Indonézsky film, Lesné jahody... Festival sa držal svojho tradičného a osvedčeného zámeru predstaviť najnovšie medzinárodné i národné art filmy, podnietiť záujem o tento druh filmového umenia, zvýšiť jeho publicitu a záujem producentov, distributérov, televíznych spoločností a kultúrnych inštitúcií o film. A tiež podporovať a iniciovať nové filmové diela u poslucháčov vysokých filmových a televíznych škôl. Vytvoriť priestor na kontakty, dialógy, výmenu skúseností medzi filmármi celého sveta a tým podporovať kultúrnu integráciu nového tisícročia. Prezidentom festivalu je už druhý rok Milan Lasica a umeleckým riaditeľom Peter Hledík, ktorý festival v roku 1993 založil.

Na festivale premietli 169 krátkych i dlhometrážnych, dokumentárnych i hraných filmov v troch súťažných sekciách - Modrý anjel, Artefakty, Na ceste a v pätnástich informatívnych sekciách. Popri tradičných ART Film Fest, čo sú distribučné predpremiéry a filmy ocenené na medzinárodných festivaloch, boli predstavené filmy zo susedných krajín, najnovšie slovenské filmy, kultové filmy dvadsiateho storočia a filmy, ktoré boli nakrútené pred päťdesiatimi rokmi, v roku 1956. Medzi ne patrili francúzsky film "Odsúdený na smrť ušiel", slovenská filmová satira na námet poviedok Petra Karvaša "Čert nespí", maďarský film "Profesor Hannibal", československý film režiséra Vojtecha Jasného "Septembrové noci" alebo americké filmy "Stopári" či "Zabíjanie" . Premietnutím filmov "Chuť vody", "Signum laudis" a "Kristove roky", organizátori vzdali poctu hercovi Vladovi Müllerovi (1936-1996). Pôvodne sa očakávala prítomnosť jeho syna, speváka Richarda Müllera, ktorý mal osobne uviesť otcove filmy, prečo sa tak však nestalo, som sa nedozvedel.

V rámci "kultových filmov" uviedli dvanásť filmov. Medzi nimi "Bonnie a Clyde", "Casablanku", "Bezstarostnú jazdu", "Friga na mašine", "Čeľuste", "Love Story" a "Niekto to rád horúce". Niektoré z nich premietal Bažant Kinematograf - pojazdný autobus pod šírym nebom.

Žiaden filmový festival nemôže byť bez hviezd. V Trenčianskych Tepliciach od roku 1995 v rámci sekcie "Hercova misia" svoju tabuľku na Moste slávy pripevnili už tridsiati filmoví herci. Tento rok sa dostalo pocty americkej herečke s európskymi koreňmi Jacqueline Bisset a českému hercovi Lubomírovi Lipskému. Pani Jacqueline Bisset uviedla aj svoj nový film režiséra Johna Irvina "Vybrané umenie lásky" a starší, u nás už známy film z roku 1973 "Americká noc". Režisér John Irvin bol tento rok predsedom festivalovej poroty a obidvaja sa mali zúčastniť aj karlovarského festivalu, ale pani Bisset sa musela náhle vrátiť do Ameriky. Jacqueline Bisset bola neobyčajne šarmantná, na tlačovej besede povedala, že bola prekvapená, keď vyzvala prítomné publikum na Moste slávy, či jej nechcú položiť nejakú otázku a nikto sa jej na nič nespýtal. Pôsobila veľmi bezprostredne a bolo ju vidieť i na prechádzkach v kúpeľnom parku. Pri stretnutí s novinármi bola ochotná rozprávať aj o súkromných veciach a prezradila, že sa tento rok po dvanástich rokoch rozišla so svojím partnerom, nemá deti a v septembri bude hrať v jednom nízkonákladovom projekte mladého režiséra. V Trenčianskych Tepliciach sa jej vraj páči a bola by ochotná v budúcnosti stať sa členkou poroty. Neviem, či to organizátori vezmú vážne, ale podobný prípad už v minulosti bol, keď sa o rok po ocenení na festival vrátila už ako predsedníčka poroty Geraldine Chaplinová.

Lubomíra Lipského pripomenul jeho film "Čtyři vraždy stačí, drahoušku!" Na tlačovej besede hovoril o svojej spolupráci so slovenskými hercami a na svojich osemdesiatdva rokov prekypoval vtipom, nápadmi a zaujímavými historkami. Dokonca dvakrát zarecitoval aj svoj slávny monológ z filmu "Císařův pekař ", ktorý si sám napísal. Spomínal aj na svojho zosnulého brata, známeho režiséra Oldřicha Lipského, s ktorým, aj keď brat bol mladší, boli vždy ako dvojčatá. Vraj nosili rovnaké oblečenie, čítali rovnaké knihy a dívali sa na rovnaké filmy. Ale nezabudol povedať, že pre neho, aj keď hral v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, bolo vždy rozhodujúce divadlo. Hovoril pritom o slávnej ére režiséra Ota Ornesta v Mestských divadlách pražských. S obdivom sa vyznal k slovenskému herectvu, najmä k herectvu Milky Vášáryovej.

Organizátori festivalu pripravili pre verejnosť aj zborník k desiatemu výročiu odovzdávania ceny "Hercova misia", v ktorom sú zachytené profily jej tridsiatich nositeľov z rokov 1995-2005. Cena "Zlatá kamera", ktorá sa udeľuje osobnostiam domácej a zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia, bola tento rok udelená poľskému režisérovi Andrzejovi Wajdovi a slovenskému režisérovi Dušanovi Hanákovi. Wajdove filmy sa u nás často hrávali . Už od tých prvých "Popol a diamant" až po neskoršie "Zasľúbená zem" či "Slečny z Vlčian". Andrzej Wajda dosiahol mnohé ocenenia, medzi inými aj Oscara za celoživotné dielo. Glosoval to slovami, že to pre neho znamenalo "akceptáciu dlhej životnosti jeho filmov a ich prínos do kinematografie. Americká filmová akadémia si uvedomila, že mnohé z filmov mohli byť nominované a neboli". Na tlačovej besede ďalej povedal, že "najväčším nepriateľom súčasného kina je televízia ako médium. Väčšina filmových divákov je vychovaná práve na televízii, ktorú neustále sledujú. Film sa nedá prepnúť ako televízny kanál. Keď si sadnete do kina, musíte pozerať do konca." O svojich plánoch do budúcnosti tohtoročný čerstvý osemdesiatnik prezradil, že pripravuje film o katynskom masakri, keď orgány NKVD popravili bez súdu poľských dôstojníkov, ktorých zajali sovietske jednotky. Wajda to považuje za jeden z najťažších zločinov nielen v Poľsku, ale v medzinárodnom meradle. Už má pripravený scenár a dúfa, že začiatkom roku ho v podobe filmu uvedie do kín. Na festivale premietli Wajdov film z roku 1960 "Nevinní čarodejníci".

Slovenskému režisérovi Dušanovi Hanákovi udelili nedávno za celoživotné dielo cenu na festivale v talianskom Bergame. V Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti udelenia Zlatej kamery premietli jeho dlhometrážny hraný debut "322" z roku 1969. Súčasne mu v trenčianskej mestskej galérii otvorili výstavu fotografií s názvom "Záznamy a odkazy". Dušan Hanák urobil pre prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí toľko, ako málokto iný. Každý z jeho filmov sa dočkal mnohých ocenení v zahraničí. Ale pri stretnutí s novinármi povedal, že miesto všetkých ocenení by radšej mal čas, v ktorom by mohol realizovať svoje nenakrútené filmy. Spomínal, že pre jeho generáciu bolo takmer povinnosťou vyslovovať sa k spoločenským témam. Obdobie rokov 1965-1968 považuje za neskutočnú slobodu. Na otázku, či stav v našej krajine je znakom toho, že ľudia majú krátku pamäť, odpovedal, že si myslí, že "zabúdanie je vôbec najväčšie nebezpečenstvo dnešného človeka. Dnešná pseudokultúra vrátane televízie nám vnucuje obraz ľahkej a lacnej zábavy". Nič by nenamietal, "keby verejnoprávna televízia zároveň podporovala aj rozvoj kinematografie, ako sa to deje v iných slušných krajinách." Spomínal, že sa chcel dokumentaristicky a ľudsky vyrovnať s obdobím slovenského štátu, ale nedokázal presadiť tento nápad. Bol mu "ponúknutý model, podľa ktorého som mal vo filme popisovať problémy medzi občanmi a predstaviteľmi moci od roku 1945 až dodnes. To sa mi zdalo príliš veľa, tak sa teraz venujem skôr študentom a začal som fotografovať".

Je zaujímavé, že akosi stále nie je chuť sa vyrovnať s obdobím vojnového slovenského štátu. Na moju otázku, či nám históriu slovenského štátu spracujú zahraniční filmári, ako to urobil Mate Ludin, ktorý vlani predstavil film o svojom otcovi, nemeckom vyslancovi v Bratislave Hansovi Elardovi Ludinovi odpovedal Milan Lasica. Na začiatku normalizácie ponúkali jemu i Júliusovi Satinskému možnosť, aby sa v nejakej svojej hre kriticky vyjadrili k rokom 1968-1969, čo by uľahčilo ich opätovný návrat na scénu. Keď obaja umelci navrhovali, že by pripravili hru z obdobia slovenského štátu, v ktorej by zazneli pesničky z repertoáru Františka Krištofa Veselého, súdruhovia nemali o niečo podobné záujem.

Veľkou tortou oslávili na festivale osemdesiate ôsme narodeniny režiséra Jirího Krejčíka. Laudácio predniesol prítomný režisér Jiří Menzel, ktorý krátko predtým dokrútil svoj najnovší film "Obsluhoval som anglického kráľa". Pred uvedením filmu "Polnočná omša", ktorý na Krejčíkovu počesť premietli, mu zagratulovala Emília Vášáryová, ktorá v tomto filme debutovala.

Členmi poroty za Českú republiku boli novinár a autor viacerých kníh z dejín filmu Antonín J. Liehm a bývalý predseda českého Pen klubu spisovateľ a scenárista Jiří Stránsky. Medzi hosťami som zazrel českého režiséra Sašu Gedeona, ktorý bol pred pár rokmi člen festivalovej poroty, slovenského režiséra Vladimíra Štrica, ktorý uviedol svoj nový film o živote a diele Ladislava Mednyánszkeho. Film jevýborný a treba dúfať, že i Česká televízia ho príležitostne uvedie. Minuloročný úspech Mednyánszkeho výstavy v Budapešti, v Bratislave a vo Viedni k tomu predurčuje. Svoje filmy v súťažnej sekcii Modrý anjel uviedli režiséri Goran Paskaljevič, Szabolcs Hajdú, Wajdi Mouawad a herec Jevgenij Tsyganov. Medzi hosťami som videl spisovateľa Alexa Koenigsmarka, herečku Moniku Hilmerovú a politológa Zdeňka Zbořila.

Hlavnú cenu "Modrý anjel" pre najlepšieho režiséra získal čínsky film "Šanghajské sny" režiséra Wang Siao Šua, za najlepšiu kameru bol odmenený ruský film "Snívanie o vesmíre" kameramana Jurija Klimenka a za najlepší herecký výkon bol ocenený David Dencik za úlohu transvestitu v dánsko-švédskom filme "Lacná telenovela". Tento film dostal aj hlavnú cenu Medzinárodnej federácie filmových klubov. David Dencik, ktorý priletel na záverečné vyhodnotenie festivalu, vo svojom ďakovnom pozdrave povedal, že je to jeho prvé ocenenie, ktorého sa mu dostalo a že jeho starí rodičia pochádzali z niekdajšieho Československa. Keby ešte žili, boli by sa veľmi potešili, že ich vnuk zabodoval v Trenčianskych Tepliciach.

Cien bolo udelených v ďalších súťažných kategóriách viac, ale to si záujemca nájde na internetovej stránke ART Filmu. Príjemným prekvapením pri odovzdávaní cien bola prítomnosť prvého nositeľa ceny Hercova misia Franka Nera, ktorý sa neočakávane objavil na záverečnom ceremoniáli.

Štrnásty ročník skončil. Pred nami je jubilejný, pätnásty ročník. Je to na slovenské pomery neuveriteľný výkon, najmä ak vieme, v akých ťažkých podmienkach festival niektoré roky prebiehal a popritom si uchoval z roka na rok stúpajúcu vážnosť a záujem odbornej i laickej verejnosti. Treba veriť, že organizátorom sa podarí opätovne získať kvalitné filmy, zaujímavých hostí a vytvoriť atmosféru, pre ktorú sa návštevníci do Trenčianskych Teplíc na ART Film festival opakovane vracajú.

VOJTECH ČELKO


Zpět na obsah