SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MÁLO ZNÁMY PRÍBEH ZNÁMEJ SOCHY

Štefánikovo putovanie

Noviny Národné oslobodenie vo svojom tohtoročnom dvanástom čísle priniesli článok pod titulkom "Najde se pamětník?" od PhDr. Jiřího Beneša. Pýtal sa v ňom na osud sochy M. R. Štefánika, ktorú pri svojich potulkách po južnom Francúzsku objavil v obci Paulhan. Dozvedeli sme sa, že do redakcie prišlo niekoľko zaujímavých reakcií na túto tému, vrátane zaujímavých výstrižkov zo slovenského časopisu Bradlo. Aspoň na ukážku vám zopár z nich predkladáme.

"Keď Štefánik utrpel na srbskom fronte v rokuý 1915 ťažké zranenie, jeho spolubojovník a priateľ letec Paulhan ho dopravil z horského terénu vlastným lietadlom do najbližšieho poľného lazaretu na prvé ošetrenie a tým mu vlastne zachránil život. Postaral sa aj o ďalší Štefánikov transport do nemocnice v Ríme. Snáď zhoda mien spôsobila, že občania mestečka Paulhan si chceli uctiť pamiatku spomínaného letca. V roku 1955 dostal starosta z Paríža od ministerstva kultúry sochu ‚neznámeho letca'. Táto bola slávnostne inštalovaná na námestí, kde až do druhej svetovej vojny stála socha Veľkej francúzskej revolúcie… Na jej mieste po vojne bola inštalovaná socha ‚neznámeho letca'. Túto až v r. 1984 identifikoval voľakedajší dopisovateľ londýnskych Timesov, neskôr dopisovateľ Le Monde, John Harris, žijúci neďaleko Paulhanu. V soche poznal dielo sochára Bohumila Kafku. Predstavuje M. R. Štefánika pred odletom do vlasti, so svitkom posolstiev o oslobodení národa. …J. Harris, obdivovateľ Štefánikov, uverejnil článok Štefánik v Paulhane, ktorým sa započala ďalšia akcia. Československá obec legionárska v zahraničí so sídlom v Londýne, na čele so svojim predsedom majorom m. s. M. F. Kašparom, rozhodla, že k soche treba pripevniť dosku s menom gen. Milana Rastislava Štefánika, s najdôležitejšími údajmi o jeho všestrannej činnosti. Bronzovú tabuľu zhotovil akademický sochár Fr. Bělský, príslušník čs. zahraničnej armády vo Francúzsku a Anglicku."

Bradlo č. 13/1997 * * * "Po okupácii južnej časti Francúzska v roku 1942 zháňali Nemci aj v tomto kraji vhodný materiál na nové kanóny pre wehrmacht. Napriek tomu, že sa v poslednej chvíli podarilo čo-to ukryť, predsa len padlo za obeť mnoho bronzových sôch … Medzi nimi bola spolu s ďaľšími štyrmi aj socha vojaka Prvej francúzskej republiky z Paulhanu.

…2. júna 1955 oznámilo francúzske ministerstvo školstva starostovi Paulhanu, že jeho mestu zverujú do opatery sedem umeleckých diel… a pod číslom 3754 veľkú bronzovú sochu gen. Štefánika od autora Bohumila Kafku. A tak sa skulptúra z depozitu dostala na opustený vysoký kamenný podstavec do Paulhanu. Celých tridsaťštyri rokov stála na ňom bez označenia. Pre obyvateľov mesta to bol jednoducho ‚aviateur inconnu' - neznámy letec. Prečo? To doteraz zostáva záhadou. Rúško tajomstva zatiaľ nepoodhalil ani odborník z Akadémie vied Jean Claude Richard, ktorého celá záležitosť okolo sochy mimoriadne zaujala. Stratili azda paulhanskí radní páni ministerský prípis z Paríža, v ktorom bola socha riadne identifikovaná? Alebo mal vtedajší starosta inú dôležitú prácu? Či ho azda prepojenie francúzskych a slovenských dejín v tomto historickom období nezaujímalo?

O tom, prečo a ako sa socha dostala do Francúzska, existujú už presné záznamy. Autor Bohumil Kafka ju poslal ako umelecké dielo na tradičný parížsky Jesenný salón. Po skončení výstavy mestská rada Paríža kúpila sochu za 11 500 frankov, čo bola len hodnota materiálu a zlievačských prác. Kafka sa autorského honoráru zriekol.

…Na základe rozhodnutia mestskej rady stála socha od 30. januára 1934 v záhrade Tuilleries, v priestore pred výstavnou sieňou Jeu de pomme s tým, že po čase ozdobí parížske námestie v 16. okrese, pomenované po Štefánikovi.. Ale vojna už bola na obzore…

Chybu pomohol napraviť anglický novinár, dopisovateľ novín Times, ktorý o tom napísal rozsiahlu reportáž. Uverejnil ju v Timesoch 9. februára 1984.

Článok náhodou čítal jeden náš anglický krajan, sám príslušník niekdajšej československej armády v susednom Agde a počas dovolenky sa vypravil aj do Paulhanu, sochu vyfotografoval a po návrate si fotografiu s predsedom Čs. obce legionárskej v Anglicku mjr. Kašparom dôkladne prehliadli. Zhodne konštatovali, že ide o Štefánika. Na prvý pohľad je stvárnenie sôch z Paulhanu a tej bratislavskej rovnaký. Rozdiel je len v rozmeroch a v tom, že paulhanský Štefánik drží v ruke svitok s posolstvom svojmu národu. Z toho sa dá usudzovať, že to dorobili v 50-tych rokoch na príkaz moci."

Bradlo č. 14/1997 * * * "Keď v roku 1928 československá vláda vyhlásila súťaž na vytvorenie sochy M. R. Štefánika ako jedného zo zakladateľov ČSR, zúčastnili sa na nej viacerí tvorcovia. V roku 1931 súťaž vyhral návrh českého sochára Bohumila Kafku.

Štefánika stvárnil ako letca v leteckej kombinéze. Kafka a Štefánik sa osobne poznali v rokoch 1904 -1908, kedy sa stretávali v Paríži.

Vytvorenú sochu použil B. Kafka ako centrálny motív na postavenie pamätníka v Bratislave. Bola vysoká 7,20 m a za ňou na pylóne vysokom 27 m stál lev - symbol československej štátnosti. Pamätník bol v roku 1938 umiestnený pri Slovenskom národnom múzeu na nábreží Dunaja v Bratislave. Leva dal odstrániť Hitler, keď sa z Petržalky na pravom brehu rieky pozeral na Bratislavu a roku 1952 bola zlikvidovaná aj Štefánikova socha.

Dvanásť rokov Nadácia M. R. Štefánika s podporou účastníkov slovenského protifašistického odboja - najmä letcov - usilovala o znovupostavenie Štefánikovej sochy v Bratislave. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov dokonca zorganizoval zbierku na jeho postavenie. Pred dvoma rokmi sa položil základný kameň v priestore pred dokončujúcim sa areálom Slovenského národného divadla, neďaleko výškovej budovy bývalého Prescentra.

Modelom pre znovupostavenie Štefánikovej sochy sa stala jeho socha na pražskom Petříne. Jej zväčšenina na 7,20 m sa dokončuje v hlinenej podobe a pripravuje sa na odliatie do sadry. Z nej sa potom bude postupne a po častiach odlievať do bronzu. Konečnú podobu jej dá skupina sochárov a reštaurátorov a do bronzu ju odlejú špecialisti z katedry zlievarenstva a materiálov Technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave. Socha sa dokončuje aj pričinením predstaviteľov podniku Doprastav, pozemok zadarmo poskytla firma Ballymore, ktorá stavia objekty na ľavom brehu Dunaja. Práce by sa mali dokončiť do budúceho roka, ak sa, pravda, nová slovenská vláda postará o dostatočné financovanie - 4,5 milióna Sk.

MARTIN KUČEK


Zpět na obsah