SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PRÍBEHY Z KONCA GLOBÁLNEHO SVETA

Karlovarský úspech Iných svetov

Na karlovarskom medzinárodnom filmovom festivale sa stalo čosi nečakané. Keď diváci známkovali filmy, najlepší sa im nezdal žiadny z hraných favoritov, ale dokument. Navyše dokument je z východu Slovenska, v ktorom nie je nič senzačného, ale celkom obyčajní ľudia. O prvenstve tohto 78-minútového slovensko-českého koprodukčného dokumentu rozhodli hlasy viac ako 47 tisíc hlasujúcich divákov karlovarského festivalu, ktorí dielo ohodnotili priemernou známkou 1,09, pričom sa hodnotilo známkami 1 až 4 ako na vysokej škole.

Vo filme Iné svety vystupuje skupina Šarišanov, medzi nimi rusínsky obrodenec a známy karikaturista Fedor Vico, rómsky raper, Židovka, lekárka, ktorej polovicu času zaberie zháňanie kóšer potravín a dodržiavanie všetky miciev, či šarišský etnograf, zapálený ochranca národných tradícií. Všetci sú originálni, no aj do ich autentického sveta zasahuje konzumný vek. Rómsky raper spieva v polorozpadnutej osade o hviezdach televízie Markíza, originálnemu ľudovému mysliteľovi behajú za oknom v priestoroch bývalého družstva pštrosi ako vo filme Kurvahošigutntág. Na veľmi rozličných osudoch režisér Marko Škop (1974) ukázal, ako sa v jednom malom regióne prelína lokálne s globálnym. Ani medzinárodná porota nezostala k takej téme necitlivá a v súťaži dokumentárnych filmov mu udelila Zvláštne uznanie. Film získal aj Cenu Klubu filmovej kultúry Zielona Góra, čo je finančná prémia hlavného organizátora festivalu Lubušské filmové leto v poľskom Lagowe.

"Nechcel som angažovane hovoriť o konzume, ani vytvárať novú mytológiu o nejakom autentickom svete. Len som chcel zobraziť región, ktorý mám veľmi rád," vysvetľuje, prečo si zvolil túto tému. "Je to jeden z posledných kútov Európskej únie, kde sa ešte žije naozaj inak. Myslím si, že je hranicou medzi individualizmom a racionalizmom západu a expresivitou východu. Možno tu majú ľudia silnejšie predsudky, ale zároveň sú aj otvorenejší, hravejší a čistejší." Pri týchto slovách režiséra, prednesených v Karlových Varoch, som si spomenul na slová jedného maďarského profesora, že Prešov je najvýchodnejšie stredoeurópske mesto - stredná Európa totiž podľa neho siaha len tam, kde stoja gotické dómy. Práve Prešov je hlavným mestom filmu a rodiskom režiséra.

Film "Iné svety" hovorí o originalite v čase globalizácie v jednom z kútov Európskej únie, v regióne Šariš. Film má podtitul "made in Šariš" a podľa popisku autorov prináša príbehy "6 hrdinov na konci sveta, na konci globalizovaného sveta." Teritórium pod východnými Karpatami sa historicky vyvinulo do rôznorodého národnostného a náboženského mixu, ktorý z neho vytvoril jeden z "malých Babylonov" tohto sveta. Európa sa transformuje a aj život ľudí na Šariši sa mení. Dokumentárny film sleduje takzvané globalizačné procesy, skúma rôzne podoby konca jedinečnosti spoločenstiev v ich tradičnej rozmanitosti, no zároveň hľadá krásu autentického, zaujímavého a originálneho jednotlivca.

Film sa začína obrazom 84-ročného Jána Lazoríka z Krivian, ktorý vystúpi na zrúcaninu Šarišského hradu, kde hovorí: "Som tu, aby som z tejto výšiny ako biblický prorok Izaiáš vykričal záhubu a omyl dnešného ľudstva. Napríklad v mojej dedine vydávajú školáci časopis s básňami: Nás je päť, máme vnadnú pleť, pijeme Pepsi, chceme byť sexi. Ide o vzďaľovanie sa od princípu a zmyslu, načo bol stvorený svet a človek v ňom."

Marko Škop o scéne hovorí: "Emócia v úvodnej sekvencii predznačuje, že sme sa snažili urobiť film aj trochu múdry, aj trochu vtipný. Iné svety je aj film absurdný, do tej miery, ako je absurdný sám život. No v konečnom dôsledku divák uvidí láskavý pohľad na východné Slovensko, aj keď je to chvíľami pohľad naozaj veľmi, veľmi smutný."

Postavám filmu však nechýba humor. Napríklad rusínsky karikaturista Fedor Vico predstavuje vo filme kresbu: New York, Paríž, Veľký Šariš. Okomentuje ju slovami: "V New Yorku majú Sochu slobody, Paríž symbolizuje Eiffelovka a tu sa robí pivo. Aj keď sú to miesta rovnocenné, predsa len ten Šariš je asi najvýznamnejší, lebo ľudia netúžia po slobode, ani po kultúre, ľudia sú proste smädní."

Iné svety vytvorili iní tvorcovia. V Karlových Varoch zaujali aj pri preberaní ocenení. "Keď nám zavolali, že dostaneme ceny, uvedomili sme si, že si ich nemáme v čom prevziať. Povedali sme si, chlapi, to by chcelo nejaké etno. Šli sme do Tesca a kúpili sme si bangladéšske saká za sedemsto korún na jedno použitie. Byť v takom oblečení a hovoriť pritom po šarišsky, to sa nám zdalo ako celkom dobrá performance."

(lw)


Zpět na obsah