| SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
| SEPTEMBER 2004 | ||
OSOBNOSŤ, S KTOROU TREBA POČÍTAŤ...Spevák a hudobník Peter AdamovPodujať sa v záplave ľudí veľkomesta na stretnutie s novým človekom, navyše s takým, ktorý netvorí jeho súčasť odjakživa, na to si treba zvoliť nielen čas a miesto, ale i rozpoloženie. A tiež neurýchľovať priebeh schôdzky novinárskou rutinou. V prípade, že ten človek - v tomto prípade mladý umelec zo Slovenska - nie je zaťažený javiskovými manierami ani samoľúbym zahľadením sa na svoju osobu, navyše to, čo rozpráva, prýšti z jeho vnútra a má to váhu, ale i čaro, potom sa nám chce povedať, postoj chvíľa, si krásna... No a keďže chvíľa nepostála, ale uplynula ako každá iná, nezostáva, než ju rozvinúť od začiatku a podať ju ako záznam stretnutia s jedným mladým hudobníkom, textárom, ucelenou osobnosťou v Prahe.Pri prvom počúvaní debutového cédečka "Keď..." Petra Adamova sa mi vkradol dojem: moderný pop, aký môžeme počuť bežne, a predsa sa čímsi vymykajúci. Nielen tým, že máme do činenia so školeným hudobníkom, originálnymi a dobre postavenými hudobnými linkami a nápaditými aranžmánmi. Deväť z dvanástich piesní si spevák aj sám otextoval. Od prvej chvíle bolo cítiť v prejave osobnosť, hoci niektoré momenty sa tomu vzpierali. V textoch pomerne silné témy, podávané striedavo s oporou v klišé a frázach, ale i nadmieru originálne a najmä úprimne. Hoci rytmicky a rýmovo nie naprosto dokonalé, občas bolo treba aj nad pátosom výpovede prižmúriť oko. Ale na druhej strane neustále nutkanie výpovedi uveriť. Zdalo sa, že to tento mladý muž naozaj takto mohol prežiť, nič nám nepodsúva. Pocity a stavy vyvolané konkrétnymi situáciami, pritom vibrujúce aj smerom k vnímateľovi. Takže - ako to je? Peter Adamov, rodák zo Žiliny, študoval operný spev na VŠMU v Bratislave. Štúdiá i talent zhodnocuje, zdá sa, veľmi prospešne. Vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch je natoľko vyhranený a zrelý, že dokáže rozlíšiť vhodnosť ponúk pre seba. Intuitívne aj racionálne.
Sen s Prahou"Jasne si pamätám to ráno a príjemný pocit, ktorý po tom ostal. Mal som pred sebou necelé dva roky na VŠMU v Bratislave, vôbec som netušil, čo príde potom a predsa ten sen bol taký reálny a príjemný, že keď skutočne prišla po štátniciach ponuka prísť spievať do muzikálu sem do Prahy, neváhal som. Praha mi skutočne prirástla k srdcu, ťažko povedať, prečo. Azda to bol šarm uličiek, ktorými sa prechádzali Karel IV., Mozart, La Ponte, Kundera a mnoho iných. Bude to iste i samotnými ľuďmi a touto až rodinnou atmosférou, ktorá tu napriek tvrdému biznisu neustále prebýva, točí sa tu celý svet a ja som sa tu chvíľu točil s ním. Ten sen zo školských čias mi akoby bol odhalil, čo ma čaká."Podvedomie ale vynára iba to, čo už máme zažité, namietam... "To by potom znamenalo, že som v Prahe žil v niektorom zo svojich minulých životov. Ale možné je aj to, že naše sny nám premietajú našu eventuálnu možnú budúcnosť, ktorú potom režívame ako už zažitú - alebo známe déja vu." Z muzikálu Kleopatra ste odišli pomerne skoro... "Vtedy som sa ešte hľadal. Pravda je taká, že som vtedy ešte nebol zrelý na to, aby som pracoval na projekte niekoho iného. Cítil som nutkanie písať pesničky, aj keď mi ich nikto nevydával. Ale vedel som, že ma to baví, ale pomaličky som strácal optimizmus a vieru, že by som mohol žiť na spôsob akéhosi samostatného autora a interpreta. Som však rád, že som sa odhodlal odísť z muzikálu a venovať sa svojim veciam. Dnes vidím, že som spravil veľmi dobre. Vydal som svoje CD na Slovensku." Ako sa človek posúva dopredu? "Človek urobí veľa chýb, na nich sa učí. Pravdaže, nemusí skočiť do rieky, aby zistil, že sa zmočí. Čosi ako bábka v rukách boha. Cez hriechy sa priblížiť bohu. Neuzatvárať sa so svojimi neduhmi. Pokiaľ ich má a nevie ich pochopiť, prijať, nevie ich prežiť, tak tie neduhy ho budú držať ďalej. Pokým ich neprežije, pokým ich nepochopí. Ak si s nimi nevie rady, potom je dobré zveriť sa niekomu, ale kto za to stojí, kto mu pomôže, vnesie mu určitý rámec objektivity náhľadu na vec. V prípade, že to dokáže sám, tak nikoho takého nepotrebuje a s tými neduhmi si poradí a bude vysporiadaný."
Doležité vnútorné pocityOstať verný sám sebe a vnútornému hlasu a vedieť odlíšiť vnútorný hlas od vonkajších vplyvov. Postaviť si takéto krédo - to je dnes vari ešte zložitejšie než bojovať s veternými mlynmi v čase Dona Quijota! chce sa nám zvolať. Ako je to možné v našej premedializovanej dobe nielen naplniť, ale hoci aj len usilovať sa o to?"Médiá nám predostierajú určité pocity, určité nálady na svet. Slúžia nám a zároveň metú tisícami drobných informácií, ktoré nás silno ovplyvňujú v našom bytí. Učím sa rozoznávať svoj vnútorný hlas a inštinkt od všetkého, čo ma ovplyvnuje zvonku." Máte nejakú líniu, z ktorej odchýliť sa by bolo spreneverenie sa tomu, na čo ste sa podujali? "Viem, že odlíšiť vnútorný hlas od tých vonkajších hlasov je niekedy veľmi ťažké. Je možné, že aj ten vnútorný hlas vzniká prvotne aj vplyvom tých vonkajších hlasov. Uvediem príklad z oblasti tvorby: mal so počas štúdia jedno obdobie, kedy som chodil v Bratislave do hudobného archívu a počúval som podľa abecedy platňu za platňou a tým som absorboval do seba veľké množstvo tých kvázi vonkajších hlasov, ktoré už potom nejako cezo mňa prešli, dozreli, niečo som vypustil, niečo som zabudol, niečo som si ponechal. Keď som to potom spojil s nejakými skúsenosťami s prežívaním života, v podstate som dokázal pospájať určité komponenty: niečo z toho, niečo z tamtoho a vytvoriť niečo, čo nemôžem nazvať svojím, lebo je to inšpirované všetkým - celou existenciou. Chcete vraj aj spájať prvky vážnej hudby s ľahkou múzou. Ako na to pôjdete? "Klasická hudba dospela k úžasnému harmonickému, formovému i výrazovému vykryštalizovaniu. Hudba dneška odráža plytkosť života dnešného človeka. Hlavne žiadne utrpenie a nech to skončí happyendom... Takže podľa motta dneška sme dosiahli, čo sme chceli, avšak spokojných ľudí vidno stále menej a menej. Nechcem obracať rieku proti prúdu, to nie, ale mnohé z už objaveného je škoda neuplatňovať i v dnešnej dobe. A tadiaľ vedie moja cesta, plus poriadna dávka experimentu. Na mojom prvom CD to ešte nepočuť. Teraz už pracujem na novom, spájam prvky vážnej hudby s beatboxom, na ktorý som si prizval Cossigu a Jezusa, s aranžmánmi mi budú pomáhať Richard Salay, Oscar Szalo, aj keď si väčšinu materiálu pripravujem sám. Nahrávky okorením originálnymi zvukmi, ktoré zachytávam vo voľnej prírode, širším spektrom výrazových možností. Obzvláštny prínos očakávam aj od londýnskych zvukových inžinierov. Takže sa máte na čo tešiť."
Návrat do muzikáluPeter Adamov pripúšťa, že by sa teraz mohol vrátiť i do muzikálu. Teraz už hej. Ešte to nie je isté, ale rysuje sa, že by na jeseň vystupoval v Troch mušketieroch tu v Prahe. Aké sú nástrahy zákulisia muzikálu, nástrahy toho navliecť sa večer do historického kostýmu a byť niekým iným?"Obnáša to najmä veľkú dávku zodpovednosti. Nemožno napríklad zaspať predstavenie. Ale okrem toho showbiznis a to zákulisie, ak to človek neberie príliš vážne a má už zdravý úsudok, môže všetko hravo zvládnuť. Popália sa predovšetkým ľudia, ktorí to berú príliš vážne. Akonáhle sa im niečo príliš dobre nedarí, začne ich to zväzovať uzatvárať do seba a nakoniec ich to môže tak zablokovať, že ľudia, ktorí majú výnimočný talent a sú veľkí umelci, sa môžu zablokovať aj na celý život." Nakoľko sa doteraz splnili očakávania spájané s Prahou? "Všetko to prebiehalo natoľko spontánne, že som tým sám prekvapený. Vyvíja sa to ako keby samo a za mňa a ja sa ani veľmi nečiním. V podstate robím iba to, čo ma baví."
Dodajme: Ešte je tu aj múdrosť, že šťastie praje pripraveným. Výsledok postavený na práci na sebe, vyrastajúcej z podhubia širokej škály citov. Zázemie muzikantskej rodiny. Vo vystupovaní akási súhra zovňajšku, výzoru s povahou. Gracióznosť kombinovaná s uvoľnenosťou primeranou veku, ale vzbudzujúca dôveru. Podľa slov jedného mladého českého hudobného kritika budeme mať v Petrovi Adamovi na poli česko-slovenskej populárnej hudby, len čo sa trochu "vypíše" a "vyspieva", ďalšiu osobnosť, s ktorou treba počítať. To znie sľubne.
JARMILA WANKEOVÁ Zpět na obsah |