SLOVENSKÉ DOTYKY
 

K veci

ŠUM OKOLO PRIJÍMAČIEK

Výmena českých a slovenských vysokoškolských študentov, respektíve, aby sme boli presní, najmä šanca pre obrovské množstvo mladých ľudí zo Slovenska, ktorí majú možnosť študovať na českých vysokých školách, sa stala jednou z najviditeľnejších nadštandardov vo vzťahoch našich dvoch národov. Nečudo teda, že sa práve tejto téme venujeme v našom časopise naozaj podrobne a často. I v tomto roku sa hlásilo na české vysoké školy veľké množstvo Slovákov. Hladinu prijímačiek však tentoraz rozvlnilo nové hodnotenie maturít, ktoré na Slovensku zaviedli práve v minulom školskom roku. Študenti sa totiž sťažovali, že ich toto hodnotenie poškodilo pri prijímacích pohovoroch na české vysoké školy. Aké sú teda fakty?

Na slovenských maturitných vysvedčeniach sa hodnotenie od tohto školského roka začalo uvádzať len v percentách. Z dokladov zmizol i prostý údaj, či žiak zmaturoval s vyznamenaním alebo nie. Skúška dospelosti sa skladala z externej časti, ktorú pripravovalo a napokon i vyhodnocovalo slovenské ministerstvo školstva, a z časti internej, za ktorú niesli zodpovednosť školy. Ako žiak v oboch týchto častiach uspel, sa, ako som už spomínala, na vysvedčení uviedlo len v percentách. Obdobné hodnotenie má v súčasnosti už väčšina krajín Európskej únie. V tomto roku ho rovnako ako na Slovensku zaviedli aj v Poľsku a Maďarsku. Trend je svojím spôsobom objektizovať maturitné výsledky študentov. Od budúceho roka bude dokonca na vysvedčeniach uvedený aj takzvaný percentil, čo je vlastne informácia o umiestnení študenta z celkového počtu maturujúcich v danom predmete.

Toľko konkrétne údaje. Nie je teraz mojím cieľom obhajovať či kritizovať tento spôsob vyhodnocovania maturantov. Som presvedčená, že najlepším hodnotiteľom všetkých noviniek, ktoré kedy boli zavádzané v školstve, bol napokon len čas. Ten by mal preveriť aj to, či percentuálne hodnotenie je to pravé a prináša najobjektívnejšie výsledky. V každom prípade by však bolo naozaj dobré, keby sa toto hodnotenie ujednotilo aspoň v krajinách Európskej únie. Česká republika zatiaľ totiž nič podobné nezaviedla a v tom je kameň spomínaného úrazu. Vysoké školy tu teda i naďalej bodujú maturitné vysvedčenia po starom a to sa stalo mnohým slovenským uchádzačom o štúdium na českých vysokých školách osudné. Treba dodať, že slovenské ministerstvo školstva poslalo s dostatočným predstihom svojmu českému náprotivku akýsi prevodník na hodnotenie slovenského maturitného vysvedčenia a české ministerstvo ho údajne rozoslalo na všetky vysoké školy. Zostalo však na právomoci tej-ktorej fakulty, či ho prijme alebo nie. Nuž a tak sa stalo, že na mnohých z nich dostávali záujemci o štúdium body nielen za výsledky prijímacích skúšok, ale aj za vyznamenanie na maturitnom vysvedčení. Ako príklad môžem uviesť Právnickú fakultu Karlovej Univerzity, ktorá udeľovala päť bodov za maturitu len tomu uchádzačovi, ktorý mal na vysvedčení explicitne napísané, že prospel s vyznamenaním. Rozhodol o tom akademický senát, pretože prevodník údajne nezahŕňal všetky predmety, a preto sa nedal použiť. Keďže žiadni slovenskí študenti teda nemali vyznamenanie na vysvedčení uvedené, i keď na takejto úrovni naozaj zmaturovali, o týchto päť bodov automaticky prišli. A všetci dobre vieme, že neraz sa môže stať, že stačí aj jeden či dva body naviac, aby študenta na školu prijali. Podľa môjho názoru išlo v tomto prípade len o nepresnú komunikáciu, keďže nechcem nikoho upodozrievať z nedostatku dobrej vôle. Veď úplne stačilo nájsť nejaké nekomplikované riešenie, vďaka ktorému by sa slovenským študentom potvrdilo, či zmaturovali alebo nezmaturovali s vyznamenaním. Ďalšou možnosťou je, aby sa výsledky maturitných vysvedčení nebrali do úvahy pri bodovaní, veď je napokon najdôležitejšie, či študent na strednej škole zmaturoval alebo nie. A ruku na srdce - na známky na maturitnom vysvedčení sa už neskôr nikto nepýta. Slovenské vysoké školy pristúpili práve k takémuto riešeniu. A treba pre spravodlivosť dodať, že aj mnohé české. Stačilo sa predsa len dohodnúť, i keď samozrejme nikto nechce brať žiadnej vysokej škole právo na vlastné kritériá pri výbere nových študentov. Ide naozaj len o tú štipku dobrej vôle, vďaka ktorej by niektorí zo slovenských študentov nezostali pri prijímačkách znevýhodnení. Nestojí to za pocit krivdy, ktorý v každom takomto mladom človeku môže zostať na dlhý čas. A treba si najmä ujasniť, či konkrétne vysoké školy stoja o slovenských študentov alebo nie. Chcem veriť, že o nich naozaj stoja...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah