SLOVENSKÉ DOTYKY
 

OSEMDESIATROČNÝ JUBILANT

Slovenský rozhlas

Ak pôjdete električkou z hlavnej železničnej stanice smerom k Steinovmu pivovaru, na Mýtnej ulici v Bratislave, na križovatke, sa vám po ľavej ruke objaví rozložitá celosklenená budova tvaru pyramídy. V tejto pozoruhodnej bratislavskej dominante, budovanej ešte pred nežnou revolúciou celých 17 rokov, sídli Slovenský rozhlas, kultúrna inštitúcia, ktorá si v týchto dňoch pripomína osemdesiate výročie svojho vzniku.

Zákon o rádiofónii

Spojené štáty boli po prvej svetovej vojne prvou krajinou, ktorá využila pokusy v oblasti rádiotechniky a už v roku 1920 sa dala na rádiopriemysel. Potom postupne začali zakladať rozhlasové spoločnosti aj iné štáty - Veľká Británia, Francúzsko aj ZSSR. Ani mladá Československá republika nechcela za nimi v tomto smere zaostávať a už koncom roku 1922 sa v Prahe pre dobrú vec spojili podnikatelia a žurnalisti a výsledkom ich iniciatívy bol v marci 1923 prijatý zákon o telegrafoch. Okrem iného v ňom stálo, že rádiofónia je štátnym monopolom. Spomínaný zákon bol de facto jedným z prvých svojho druhu na svete. Činnosť nadšencov pre tieto myšlienky onedlho dostala inštitucionálnu formu - 7. 6. toho istého roku vznikla rozhlasová spoločnosť, s.r.o. s názvom Radiojournal. Tá hneď na začiatku svojej činnosti získala licenciu pre tvorbu rozhlasových relácií v ČSR. Spoločnosť ich potom šírila pomocou vysielačov Ministerstva pôšt a telegrafov. Radiojournal neskôr zriadil svoju odbočku aj v Bratislave, a tak v októbri roku 1924 na Slovensku už spoločnosť evidovala prvých dvadsať rádiokoncesionárov. Rádioprijímače (zväčša "kryštálky" so slúchadlami) sa mohli používať na základe vládneho nariadenia o podmienkach zriaďovania, udržiavania a prevádzky telegrafov. Toto nariadenie vyšlo17. apríla 1924.

Významné stretnutie v kaviarni Royal

Ešte v tom istom mesiaci sa v Bratislave v kaviarni Royal zišli slovenskí poslucháči - členovia prvého československého rádioklubu sídliaceho v Brne, aby založili jeho slovenskú sekciu. Spočiatku sa jej činnosť obmedzovala iba na spoločné počúvanie českých relácií, debatu o nich a štúdium inojazyčnej literatúry tematicky zameranej na otázky rádiofónie. Postupom času členovia sekcie svoju prácu obohatili o kontakt s verejnosťou - po celom Slovensku predvádzali rádioprijímače a potencionálnym rádiokoncesionárom približovali ich výhody.

Prvé rozhlasové pokusy v Československu politické kruhy prijímali s istou rezervou. Keď však už boli perspektívy a možnosti využívania tohto média evidentné, došli politici k záveru, že je prepotrebné rozhlasové vysielanie kontrolovať a v istom zmysle adekvátne využívať. Na návrh Ministerstva pôšt a telegrafov došlo k reorganizácii súkromnej spoločnosti Radiojournal, čím sa zabezpečila štátna kontrola nad vysielaním rozhlasu.

Provizórne štúdio vo Vládnej budove

Po sérii nekonečných rokovaní o potrebe zriadiť rozhlasové štúdio a vysielač na Slovensku sa v júli 1926 konali úspešné, na techniku zamerané skúšky, a tak mohla bratislavská rozhlasová stanica začať s vysielaním. Vôbec prvá, viac-menej pokusná relácia, sa niesla éterom 3. augusta 1926. Vysielala sa z provizórneho štúdia v bratislavskej Vládnej budove. Bola to dvojhodinová hudobná relácia, de facto koncert. Reakcia verejnosti na toto pokusné rozhlasové vysielanie, ako aj ohlasy v tlači boli kladné a povzbudivé. Po tomto až nečakanom úspechu pracovníci slovenskej rozhlasovej odbočky s elánom pripravovali ďalšie a ďalšie koncertné prenosy, ktoré sa niekedy na Slovensku vysielali až trikrát do týždňa.

Na jeseň v roku 1926 všetka slovenská tlač priniesla oznámenie: "Bratislavský rádiový rozhlas prednáškový bude od 1. októbra denne vysielať zo štúdia vo Vládnej budove od 18.00 do 19.00 hodiny." Okrem prednášok odborného charakteru k dispozícii poslucháčom už boli aj správy i prednes poézie, teda možno povedať, že to už mali byť relácie slovesného charakteru, a nie hudobné prenosy. Lenže sľubovaný program sa 1. októbra z neznámych príčin nevysielal a tí, čo naň pri rádiách čakali, sa museli uspokojiť s koncertom z diel svetových hudobných velikánov. Od 3. októbra už vyzeral program bratislavského rozhlasu takto: Na úvod odznela 15-minútová prednáška z oblasti pedagogiky, literatúry, astronómie, zdravotníctva a podobne a doplnil ju koncert. V nedeľu sa vysielalo dopoludnia takzvané nedeľné matiné - skladby zábavného charakteru. V novembri bol do vysielania zaradený kurz slovenského jazyka pre maďarskú menšinu a od decembra 1926 sa už vysielal aj kurz pre nemeckú menšinu. Tento typ programu sa však nestretol s veľkým ohlasom.

Významným pokusom vo vysielaní bratislavského rozhlasu bolo zaradenie rozprávky pre deti. Toto médium sa takto po prvýkrát zameralo na vybranú skupinu percipientov - na tú najmladšiu, a úspešne.

Rozhlas na pomoc školám

Na jar v roku 1927 už vysielala aj košická odbočka Radiojournalu. V rámci celého Československa zaznamenala významný primát - ako prvá rozhlasová stanica v republike a druhá v Európe začala s pravidelným vysielaním na pomoc školskému vyučovaniu. Otcom myšlienky bol rozhlasový redaktor, bývalý učiteľ, Emil Rusko. Jeho prvá relácia pre školákov mala podobu vzorovej vyučovacej hodiny na tému Štúrova družina na Devíne. Deti, ktoré tiež účinkovali v relácii, prišli do Košíc na gazdovskom rebrináku. Neskôr v tomto vysielaní účinkovali aj ochotnícki herci a organizovali sa aj verejné odposluchy v školách, spojené s ich hodnotením učiteľmi z okresu. Emil Rusko viedol aj pedagogické semináre v Prahe o pomoci rozhlasu školám pri vzdelávaní mládeže a potom aj Praha začala vysielať pre školy, ale až o dva roky po Košiciach.

Tematicky bolo rozhlasové vysielanie pre školákov cieľavedome koncipované. Bola za to zodpovedná komisia pre školský rozhlas, ktorá začala pracovať pri odbočke Radiojournalu v Košiciach v školskom roku 1929/1930. Jej členovia, učitelia, po odbornej stránke usmerňovali program, hodnotili odvysielané relácie a vypracúvali polročné tematické plány. Na základe Výnosu ministerstva školstva a národnej osvety č. 146731 z 3. novembra 1930 bol v Prahe vytvorený Zbor pre školský rozhlas, ktorý mal toto vysielanie z hľadiska celoštátneho organizačne riadiť, školy zásobiť rádioprijímačmi a viesť štatistický prehľad o odposluchu v nich. Učitelia sa na odposluch relácií na vyučovaní vopred pripravovali. Informácie získavali z časopisu "Školský rozhlas" vydávaného Zborom. (Vysielanie pre školy realizoval ČsRo, od roku 1993 už SRo v úzkej spolupráci s Ministerstvom školstva dlhé desaťročia a vyrábal aj zvukové záznamy pre školy, no z pochopiteľných, najmä finančných príčin došlo v posledných rokoch v tejto osvetovej činnosti SRo ku škrtu.)

Vysielacie okruhy SRo v súčasnosti

Ak sa rozhlasový program, akokoľvek kvalitne pripravený, nedostane k poslucháčovi na celom území Slovenska v primeranej kvalite, potom vychádza úsilie pracovníkov SRo nazmar. Úlohou techniky je kreatívne technicky jednak vyrobiť, ale i odvysielať jednotlivé relácie. Technické zariadenie v SRo je na slušnej európskej úrovni (budova SRo v Bratislave je v prevádzke od roku 1985), pribudlo štúdio v Prešove, rekonštruuje sa Regionálne štúdio v Košiciach i v Banskej Bystrici. Na pracoviskách hudobnej výroby sa narába takmer výlučne s digitálnym záznamom, rovnako je digitalizovaná aj značná časť slovenskej umeleckej výroby. SRo používa špičkové zariadenie pre viacstopový digitálny systém. SRo je aktívnym členom EBU, európskej vysielacej únie, svoje nahrávky a koncerty ponúka prostredníctvom satelitnej stanice Eurorádia verejnoprávnym rádiám v celej Európe.

Jadrom prevádzky Sro sú prepojovače. To sú komunikačné centrá medzi technickými pracoviskami a vonkajším prostredím, predovšetkým sú to výstupné body pre distribučné vedenie k rozhlasovým vysielačom.

Okruh Rádio Slovensko (univerzálny) vysielací program na celoplošnej sieti v pásme VKV a na sieti veľkovýkonových stredovlnných vysielačoch. Rádio Devín (umenie a vzdelávanie) vysiela v pásme VKV, avšak viaceré oblasti na strednom a východnom Slovensku sú bez možnosti príjmu tohto programu. Tretí okruh SRo - Rádio FM (populárna a rocková hudba a spravodajstvo) vysiela na celoplošnej sieti v pásme VKV. Regionálny okruh s názvom Rádio Regina vysiela na nízkovýkonových SV vysielačoch samostatne pre západné, stredné a východné Slovensko. Prvou lastovičkou v pásme VKV na tomto okruhu je vysielač v Bratislave. Národno-etnické vysielanie okruhu Rádio Patria sa šíri v pásme SV na nízkovýkonových AM vysielačoch pre maďarských poslucháčov na juhu Slovenska a pre Ukrajincov a Rusínov na východnom Slovensku. Radio Slovakia International (zahraničné vysielanie) sa šíri z KV vysielačov v Rimavskej Sobote. A nakoniec INET - to je názov pre Rádio internet.

P.S. Pošepkáva sa čosi o pripravovanom zlúčení oboch slovenských verejnoprávnych médií - televízie a rozhlasu do jednej inštitúcie, čo vo svete nie je až taká zriedkavosť. Pravda je, že pre pracovníkov SRo, ktorý oslavuje 80. výročie svojho vzniku, by to nebol práve ideálny darček.

JOLANA KOLNÍKOVÁ


Zpět na obsah