Obzretie sa za výstavou Československo

Hoci by názov mohol evokovať predstavu, že išlo o historickú výstavu Slovenského národného múzea, opak je pravdou. Československo bolo kolektívnou prezentáciou súčasného výtvarného, či skôr vizuálneho umenia z oboch brehov rieky Moravy. Vzájomná konfrontácia českých a slovenských autorov nie je veľmi obvyklá, aj keď počas existencie spoločného štátu boli čulé umelecké kontakty úplnou samozrejmosťou. Nemožno síce hovoriť o rivalite, je však nad slnko jasnejšie, že dnes sa českí umelci na Slovensku prezentujú skôr sporadicky. Výstava Československo ponúkala nielen jedinečnú možnosť vidieť práce mladej generácie českých autorov vo väčšom rozsahu, ale predstavila aj troch umelcov, Slávku Sobotičovú, Jána Mančuška a Mária Chromého, ktorí, hoci sú pôvodom zo Slovenska, dnes pôsobia v Prahe, koketujúc s tamojšou výtvarnou scénou.

Výstava Československo rozčerila stojaté vody nášho výtvarného života. Nebýva totiž zvykom, aby sa organizácie takéhoto projektu zhostil výtvarník, a nie profesionálny kurátor. Zo strany Juraja Dudáša a jeho manželky išlo o vyjadrenie postoja, ktorý rúca vžité predstavy, že iba teoretik môže fundovane zastrešiť projekt a na základe svojich preferencií pozvať umelcov. Ako sa v súčasnom umení stierajú hranice, v tomto prípade nastal presah medzi postavením autora diela a autora koncepcie. Aj toto riešenie však malo svoje úskalia. Otázny bol najmä potrebný odstup a miera usmernenia autorov. Pre tvorcu však mohol byť pohľad z druhej strany "barikády" vcelku oslobodzujúci.

Aká teda bola výstava v tieni pamätníka spoločného štátu? Rôznorodá. Týka sa to jednak výberu jednotlivých autorov, dali by sa viesť siahodlhé diskusie, prečo je tu ten a nie tamten, a jednak kvality vystavených prác. Názov Československo nesúvisel s témou, len zastrešoval výstavu českého a slovenského umenia odkazom na niekdajšiu spoločnú štátnu existenciu. Prezentácii by pristal skôr industriálny ako konzervatívny muzeálny priestor, na ktorý práce nereagovali, len v ňom boli umiestnené. Kurátori sa totiž snažili získať pre projekt diela, ktoré neboli pripravené iba pre túto výstavu, ale sú staršieho dáta a neboli u nás ešte vystavované. Jednotlivé práce určitým spôsobom reagovali na stav súčasnej spoločnosti, na vplyv médií a reklamy na človeka, na formy ich manipulatívnosti, na stopy každodennosti, na medziľudské vzťahy, pričom využívali presahy významov, mystifikáciu, iróniu a niektoré dokonca v sebe niesli sociálny aspekt.

Pri takom širokom rozptyle tém nemá zmysel venovať sa osobitne interpretácii diela každého z 27 umelcov. Možnosť prezentácie dostali jednak už etablovaní autori, ako aj tí, ktorí sú na začiatku cesty na výslnie. Rovnako rôznorodý ako jednotlivé práce bol aj prístup autorov k návštevníkovi a miera jeho zapojenia do hry. Cielene k pretváraniu diela vyzývali napr. Boris Ondreička (Rob čo môžeš) s kovovými guličkami roztrúsenými po podlahe, ktoré snaživí návštevníci bažiaci po suveníroch vyzbierali dávno pred koncom výstavy, prípadne Robert Szegény so svojou Skečovacou konzolou v podobe autíčok. Iné práce vyvolávali určité kontroverzie, napr. Modré more Stanislava Zámečníka, kde je na mape Európy Slovensko zaliate morom, prípadne Večer 2 Cyrila Blaža, zobrazujúci súložiacich Večerníčkov. Tento výjav sa stretol s enormným záujmom školopovinnej mládeže. "Klasickú" formu visiaceho obrazu reprezentoval kulTURISTA Veroniky Šramatyovej, či 01020304 Jana Šerýcha. Jozef Bolf využil poetiku detskej maľby (Portréty). Tomáš Vaněk zasa maľoval na stenu (Princíp: 3T špendlíky, hřebíky, skoby). Roman Ondák prispel obrátenou mapkou (Slovenskočesko). Prostredníctvom fotografie sa prezentovala Jana Kalinová (Guernica), David Adamec (Bez názvu) alebo Erik Binder s humornými počítačovými manipuláciami (Hard disc). V akomsi "videoroome" bolo možné vidieť video-art (Jan Šerých, Mirka Gáborová, Jan Kadlec, Milan Mikuláštik, Slávka Sobotovičová, Zbyněk Baldrán, Ivan Dudáš). Ďalší autori prispeli prostredníctvom inštalácií (Vilém Kabzan, Slávka Sobotovičová, Milan Mikuláštik, Matej Gavula, Milan Titel, Richard Berger, Mário Chromý, Ján Mančuška, Jan Nálevka, Krištof Kintera, Denisa Lehotská).

Škoda, že každý, kto sa nezúčastnil vernisáže, prišiel o ďalší rozmer celej akcie. Jej súčasťou totiž boli vystúpenia dídžejov a vídžejov, veľkoplošná videoprojekcia a nočné vylepovanie plagátov.

Výstava Československo trvala do nedele 29.6., ale tak úplne neskončila. Celý rok bude totiž pokračovať na internete.

Vystavovali:

David Adamec, Zbyněk Baladrán, Richard Barger, Erik Binder, Cyril Blažo, Josef Bolf, Ivan Dudáš, Mirka Gáberová, Matej Gavula, Mário Chromý, Vilém Kabzan, Jan Kadlec, Jana Kalinová, Krištof Kintera, Denisa Lehocká, Ján Mančuška, Milan Mikuláštik, Jan Nálevka, Roman Ondák, Boris Ondreička, Robert Szegény, Slávka Sobotičová, Veronika Šramatyová, Jan Šerých, Milan Tittel, Tomáš Vaněk, Stanislav Zámečník.

Kurátori a organizátori výstavy:

Linda Dudášová, Juraj Dudáš.

MAREK ZELINA

obsah | kultura - kultúra