Budú Česko a Slovensko zlatou baňou pre zahraničných filmárov aj po vstupe do únie?

Zahraničné filmové štáby sa čoraz viac sťahujú do bývalých socialistických krajín Európy kvôli lacnej pracovnej sile a cenám za prenájom lokalít a techniky. Praha je všeobecne známa ako hollywoodska pobočka, poskytuje totiž množstvo jazykovo zdatných profesionálov, dobré technologické zázemie výroby a vyhovujúcu infraštruktúru. Slovensko má v týchto oblastiach ešte viaceré nedostatky, i keď je o 20 až 40 % lacnejšie než Česko, kde americkí producenti ročne preinvestujú až 7 miliárd korún. Napriek tomu sa českí filmári obávajú rapídneho odlevu zahraničných investícií, pretože po vstupe do Európskej únie (EÚ) sa cenové podmienky nakrúcania vyrovnajú európskemu štandardu.

Iveta Hrdlovičová - riaditeľka bratislavskej spoločnosti Koliba Production & Services tvrdí, že nepredpokladá výrazné zvýšenie cien za služby zahraničným filmovým tvorcom po vstupe Slovenska do EÚ. Naše podmienky sú aj v súčasnosti jedny z najvýhodnejších v Európe a konkurovať im môže len Rumunsko alebo Bulharsko.

Slovensko aj Česko sú pre zahraničných filmárov výhodné

Česko v posledných rokoch láka zahraničných filmových producentov. Bruce Willis, Matt Damon, Peter O'Toole, Heath Ledger, Wesley Snipes, Anthony Hopkins, John Hurt, Franco Nero, Susan Sarandon, Selma Blair a ďalšie svetové hviezdy už v ČR nakrúcali. Producentov nakrúcanie vychádza až o tretinu lacnejšie, ako keby pracovali napr. v USA. Podľa Asociácie producentov v audiovízii (APA) len na hollywoodskych produkciách ročne zarobia českí filmári 7 mld Kč, ktoré sú priamymi investíciami. Vlani sa uskutočnilo podľa údajov APA takmer 200 projektov - celovečerné i televízne filmy, seriály, reklamné spoty či hudobné videoklipy. Zlaté časy sa však zrejme so vstupom do eurolandu skončia, lebo české ceny sa vyrovnajú svetovým a najväčší magnet, lacná česká pracovná sila, sa stane minulosťou, netaja obavy českí filmári. Nakoniec budú zahraničné produkcie v Prahe či Česku nakrúcať len filmy vzťahujúce sa k miestnemu prostrediu. Pritom sú v ČR kapacity na nakrúcanie až piatich veľkofilmov naraz. Momentálne sa dokončuje v Prahe piate pokračovanie Votrelca s Lanceom Henriksenom v hlavnej úlohe, v lete bude v Prahe nakrúcať Roman Polanski film Oliver Twist.

Ako hovorí Michal Přikryl z produkčnej spoločnosti Prague International Films, české ceny sa s cenami únie už vyrovnávajú a jeho firma stratila vlani dva projekty, ktoré zamierili do lacnejších oblastí vo východnej Európe. Sľub pražského primátora, že bude uľahčený proces získania povolenia na nakrúcanie v uliciach mesta či zníženie poplatkov za deň nakrúcania v centre je podľa Přikryla málo na získanie zahraničných produkcií v situácii, keď česká vláda neposkytuje žiadne daňové úľavy. Filmári lobujú vo vláde, aby poskytla daňové zvýhodnenia filmovým investorom, ako je to bežné v Nemecku, Kanade či Francúzsku. Je však zrejmé, že v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii a pri uvádzaní reformy do života je to nereálne. Šéf APA Pavel Strnad hovorí síce o pretrvávajúcom boome, ale pripomína, že v Česku nejestvuje žiadna inštitúcia, ktorá by sa venovala problematike zahraničných produkcií, jej podporou a riešením jej problémov. Krokom k zlepšeniu situácie má byť vznik českého filmového výboru. Jeho hlavným problémom však je, kto ho bude financovať, lebo štát ochotu nejaví.

Americkí filmári uvažujú o presune svojich aktivít na Balkán, do Bulharska a Rumunska. Nakoniec, hollywoodsky Miramax už vlani nakrúcal v Rumunsku veľkorozpočtový projekt Návrat do Cold Mountain s Nicole Kidmanovou a Judom Lawom. Produkčná firma Nuimage už vybudovala neďaleko bulharskej metropoly Sofia obrovské štúdiá. Bulharskí producenti tvrdia, že u nich sa nakrúti rovnaký film ako v Česku s nákladmi o 40 % nižšími.,p>

Ceny nakrúcania v ČR

Deň nakrúcania na pražskom Karlovom moste stojí 250 000 Kč, na Staromestskom námestí 90 000 Kč.

Nakrúcanie v širšom centre metropoly zlacnelo zo 100 000 Kč na 25- až 30 000 Kč.

Národné divadlo stojí na deň 600 000 Kč.

Situácia na Slovensku

Známe herecké tváre sa z času na čas objavia aj na Slovensku, i keď ich hviezdy väčšinou nežiaria tak výrazne ako v prípade ich kolegov, ktorí pracujú v Českej republike. Napriek tomu u nás za posledné desaťročie nakrúcali svoje filmy aj také celebrity ako Nicole Kidmanová a George Clooney (Mierotvorca), Dennis Quaid (Dračie srdce), Gene Hackman (Za nepriateľskou líniou), Donald Sutherland (Povstanie, Frankenstein), Julie Delpy a William Hurt (Frankenstein), Guy Pearce a David Arquette (Ravenous), Glenn Close (Lev v zime), David Schwimmer (Povstanie) alebo Rutger Hauer (Omega Doom) či Kevin Sorbo (Kull dobyvateľ). Slovensko ešte stále patrí medzi najlacnejšie krajiny, či už v súvislosti s pracovnou silou, alebo prenájmom priestorov a techniky. V tomto smere vychádzame lepšie aj z porovnania so susedným Českom. Podľa Ivety Hrdlovičovej, riaditeľky Koliba Production & Services, je nakrúcanie na Slovensku lacnejšie asi o 20 %, šéf Slovenskej asociácie producentov v audiovízii Marian Urban však tvrdí, že v niektorých prípadoch je to až 40 %. Podľa neho môže veľká americká produkcia na Slovensku za rok preinvestovať 150-200 miliónov korún, projektov rangu Dračie srdce, Povstanie alebo Mierotvorca tu však nie je veľa (väčšinou jeden ročne, v roku 2001 boli tri). Celkové vyčíslenie príjmov z nakrúcania je však podľa Urbana problematické, pretože spoločnosti, ktoré poskytujú služby zahraničným filmárom, neposkytujú všetky údaje asociácii producentov. V žiadnom prípade sa však tieto príjmy nedajú porovnávať s Českom alebo Maďarskom, kde funguje už skutočný filmový a audiovizuálny priemysel. Naša situácia je podľa jeho slov porovnateľná jedine s Bulharskom a Rumunskom.

Aké služby dokážeme poskytnúť?

Koliba v prípade zahraničných filmových projektov poskytuje zostavenie lokálneho štábu, výber lokácií, prenájom produkčných kancelárií, dielní a štúdií. Problémom pre zahraničné filmové štáby naďalej zostáva zlá infra-štruktúra a nedostačujúce technologické zázemie výroby. Nedostatky súvisia aj s jazykovou vybavenosťou Slovákov, ale v tomto smere sa situácia lepší a ovládanie angličtiny už nie je zriedkavosťou.

Podľa Urbana však Slovensko ešte stále nemôže ponúknuť štandardné podmienky, na ktoré sú zahraničné štáby zvyknuté. Súvisí to najmä s tým, že u nás nejestvuje mechanizmus štátnej podpory a macošsky sa k tejto veci stavajú aj mestá a regióny. A to napriek tomu, že spolupráca pri nakrúcaní by im podľa Urbana mohla priniesť zaujímavé finančné výhody. V kombinácii s tým, že Slovensko nemôže poskytnúť filmové laboratóriá a ďalšie kľúčové technologické zariadenia, sa podľa Urbana výrazne vzďaľujeme od Európy.

Atraktívne lokality

Zahraniční filmári si na Slovensku okrem Bratislavy vyberajú aj lokality v okolí Terchovej, prírodné exteriéry Slovenského raja či Vysokých Tatier, často sa nakrúca aj na Spišskom hrade, v Čachticiach, na Červenom kameni alebo na Devíne. Podľa Ivety Hrdlovičovej "v súčasnosti sú dokončené dve obhliadky pre zahraničné filmové produkcie - z toho pre jednu americkú a jednu britskú. Pracujeme tiež na scenári filmového muzikálu pre americkú produkciu. Vo všetkých prípadoch sme obhliadky a rozpočty robili v konkurencii Rumunska, Maďarska a Čiech. Každý z uvedených projektov by mal začať s prípravami ešte v 1. polroku 2004, pokiaľ dostanú tzv. green light. Pokiaľ nie, je možné, že sa začiatok filmovania posunie, resp. zruší." Podrobnejšie informácie o filmoch nám Hrdlovičová odmietla prezradiť, rovnako aj konkrétne finančné podmienky ich vzniku. Konkurencia uvedených krajín je totiž naozaj silná.

Po vstupe do Európskej únie sa s veľkou pravdepodobnosťou začne aj Slovensko prispôsobovať štandardnejším európskym cenám, i keď Marian Urban zatiaľ nevie odhadnúť konkrétne zmeny. Iveta Hrdlovičová však pri vstupe do EÚ nepredpokladá zvýšenie cien a verí v rozumný zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý podporí záujem zo strany zahraničných filmárov o nakrúcanie na Slovensku. Tak či onak, zo Slovenska pravdepodobne ešte dlho nebude veľká pobočka Hollywoodu, tak ako to je v Prahe.