Slovenská knižná úroda v Prahe

Knižná produkcia autorov a vydavateľov z prostredia Slovákov žijúcich v Českej republike je stále početnejšia a v mnohých prípadoch aj úspešnejšia. Príkladom z ostatných mesiacov môže byť napríklad výpravná kniha profilov Slovensko-české osudy (100+1 osobnost české společnosti ze Slovenska) z dielne Slovensko-českého klubu, či viaceré tituly manželov Feldekovcov, alebo svojrázneho brnianskeho prozaika Mariána Pallu. Prelom roka priniesol hneď tri zaujímavé nové tituly.

Slovensko-český klub vydal vo svojej zavedenej Edícii Slovenských dotykov antológiu Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov (Praha v zrcadle slovenské literatury) z pera popredného českého slovakistu Emila Charousa. Ako už názov naznačuje, kniha je dvojjazyčná, ukážky z tvorby 34 autorov sú samozrejme v slovenčine, sprievodné texty v češtine. "Starobylé kamenné mesto nad Vltavou sa v dielach autorov od Jána Kollára po Ladislava Balleka, medzi ktorými nechýbajú ani veľké romány, ani piesňové texty, vynára často v prekvapujúcich súvislostiach. Vedľa obdivu sa nájdu i kritické postrehy večných rebelantov," píše sa na obálke knihy. Zaujímavý a objavný je aj obrazový sprievod, prinášajúci v mnohých prípadoch málo známe podobizne tvorcov, medzi ktorými nechýba Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Novomeský, Chrobák, Fabry, Kostra, Smrek, Ťažký, manželia Feldekovci, Silan, Tatarka, Milo ani Jozef Urban, či Filan.

Historička Helena Nosková je autorkou publikácie O původu Slováků v Čechách, ktorú vydal Trilabit v spolupráci s Klubom slovenskej kultúry. Pracovníčka Ústavu súčasných dejín AV ČR sa problematikou už po desaťročia zaoberá, iste aj vďaka svojmu slovenskému pôvodu. Vedie Dokumentačné stredisko slovenskej menšiny v ČR a bola aj autorkou výstavy "Storočie Slovákov v Českých krajinách", ktorá už od roku 1999 putuje po múzeách ČR. Jej najnovšia kniha má veľkú dokumetárnu hodnotu. Okrem všeobecnejšieho úvodu sa venuje najmä zaujímavej téme reemigrácie Slovákov z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Bulharska do česko-nemeckého pohraničia po druhej svetovej vojne.

Tretiu knihu, Dopisy z manželství, vydala v Sdružení MAC vlastným nákladom Dagmar Gregorová-Prášilová, dcéra významných slovenských prozaikov Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej. Dagmar Gregorová-Prášilová ani vo svojich 86-tich rokoch neopúšťa celoživotnú tému vzťahov medzi partnermi a v rodine. Z tohto pohľadu mapovala vo viacerých knihách, najznámejšou z ktorých bol "Gregorovský dům" (1995), manželstvo svojich rodičov. Popri tom dokázala zachytiť mnohé neznáme či pozabudnuté fakty o prvorepublikových literátoch i politikoch, či hoci o počiatkoch ženského hnutia na Slovensku. Hodnota týchto diel je preto nemalá. Tentoraz sa autorka venuje vlastnému vyše šesťdesiat rokov (!) trvajúcemu manželstvu, ktoré porovnáva so vzťahom svojich rodičov i rodinami svojich detí. Dokazuje pri tom pozorovací talent, veľkú mieru pochopenia i zmysel pre humor. Krst knihy sa uskutoční 21. 1. v pražskom Slovenskom inštitúte.

V súčasnosti sa pripravuje v Prahe niekoľko ďalších titulov so slovenskou tematikou, medzi nimi aj dvojjazyčný román Kantor z Mářina Dvora z obdobia slovenského osídľovania česko-nemeckého pohraničia. Jeho autor, popredný český pedagóg Miroslav Dědič, ho zažil ako učiteľ a vlastne i žiak: potomok známeho zbojníka, negramotný František Jánošík ho totiž učil po slovensky... Slovenská literatúry v Česku teda žije a je stále čulejšia.