Macek: Nerobím festival pre sto, ale pre desaťtisíce ľudí

Výstavy nie sú úplnou bombou pre svet, ale mikrobombami pre Bratislavu, hovorí riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek

Mesiac fotografie má tento rok štyri hviezdy: Raghu Raia z Indie, René Burriho zo Švajčiarska, Andreasa MülleraPohleho z Nemecka a Jana Svobodu z Česka. Mal mať aj piatu. Výstava Francúza Yanna Arthusa-Bertranda, ktorý zmapoval našu planétu z lietadiel, však v Bratislave nie je.

- Dôvodom boli príliš veľké nároky na autorský honorár. Požiadavku 9-tisíc eur za výstavu, ktorá už bola reprízovaná aj inde, nemal ani Helmut Newton, ani Joel-Peter Witkin, ani Josef Koudelka. Zohnali sme na tento projekt 20-tisíc eur. Všetko sme pripravili: modelové panely, osvetlenie, dizajn... Stroskotal na poslednú chvíľu. Začiatkom októbra prišla Arthus-Bertrandova manažérka, jeho manželka, ktorá chcela panely v priveľmi luxusnom variante. Čo znamenalo zvýšiť rozpočet o ďalších 5-tisíc eur. Bolo to drsné. Dlho sme výstavu pripravovali, všetko boli sponzorské peniaze, viac sa zohnať už nedalo. Ale že by autor znížil svoj honorár, aby sa mohli zaplatiť zvýšené náklady, to nebol ochotný.

Novembrovým festivalom systematicky mapujete dejiny slovenskej fotografie. Tento rok predstavuje tvorbu Miloša Dohnányho.

- Prvý raz prezentujeme dielo autora, ktorý patril do okruhu moderny tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia v komplexnej šírke, v akej doteraz nebolo spracované. Výstava je aj k Dohnányho storočnici, narodil sa roku 1904. Bol to fotograf, ktorý bol dôležitý aj ako publicista a teoretik. Pri výskume bolo zaujímavé sledovať oblúk, ktorým prešiel - od fascinácie fotografiou ako čímsi objektívnym, vecným až k romantizujúcemu pohľadu na Slovensko v prvej polovici štyridsiatych rokov. K výstave vyšla obsiahla publikácia s textom kurátora Aurela Hrabušického, ktorý veľmi výrazne dopĺňa obraz slovenskej medzivojnovej fotografie.

Kolektívna výstava Akt v českej fotografii 1960 - 2000, to je háčik na diváckej udici?

- Česká fotografia je známa nielen dobrými dokumentaristami, ale aj fotografmi, ktorí sú majstrami remesla a venujú sa aktu. Téma je daná, takže veľkú úlohu zohráva, ako ju ten-ktorý autor dokáže urobiť trošku ináč než jeho predchodcovia, a pritom stále fotograficky zaujímavo. Výstava je oslavou kvality českej fotografie vo veľmi špecifickom žánri. A publikum? Nerobíme festival pre sto, ale pre desaťtisíce ľudí, takže aj atraktivita zohráva pri výbere určitú rolu. Ani kvôli divákom však nejdeme pod istú vkusovú latku.

Mimo Bratislavy sú tentoraz dve výstavy vo Viedni.

- Fotografie Doroty Sadovskej vystavujeme v MuseumsQartier v Galérii Piroschka. Druhá, ktorá predstavuje päť mladých fotografov z krajín visegrádskej štvorky a Rakúska, je v Café Stein. Zmenou oproti minulosti je fakt, že Mesiac fotografie vznikol tento rok po prvý raz aj vo Viedni, takže sme sa dohodli na kooperácii. V roku 2006 by sme radi urobili spoločný Mesiac fotografie v Bratislave a vo Viedni.

Podľa čoho poznáte dobrú fotografiu?

- Môj vkus je dosť ovplyvnený klasickou fotografiou dvadsiatych, 30. a 40. rokov. Keď vyberám fotografov alebo výstavy, dbám o to, aby v nich bola ušľachtilosť vyjadrovania. Pri autoroch, pre ktorých je fotoaparát len čosi, čo zaznamenáva nejakú inscenáciu alebo akciu odohrávajúcu sa pred objektívom, si dávam veľký pozor. Aby to nezostalo len v rovine dokumentácie, ale aby tam bol vtip, idea, prosto čosi, čo nahradí neušľachtilosť vyjadrenia. Jednoducho nemám rád masu produkcie, ktorá sa tvári ako umenie, ale keď si to človek v skutočnosti rozmení na drobné, nič za tým nie je.

Ponúka 14. ročník Mesiaca fotografie niečo, čo tu ešte nebolo?

- Čo tu vlastne ešte nebolo? (Smiech.) Keď sem prinesiem výstavy, o ktorých si myslím, že ich ešte ľudia nevideli, väčšinou mám na mysli slovenské publikum. Výstavy Mesiaca fotografie nie sú úplnou bombou pre svet, ale mikrobombami pre Bratislavu. K tohtoročným mikrobombám patrí výborná výstava Raghu Raia, ktorá už prešla kus sveta. Aj výstava Jana Svobodu alebo Miloša Dohnányho. Veci, na ktoré je radosť pozerať. Alebo napríklad z mladých autorov snímky Marka Kvetána. Veľmi abstraktné, možno chladné, ale elegantné a precízne pripravené. Čosi, čo tiež stojí za to vidieť. Mesiac fotografie je hlavne pre ľudí, ktorí sú ochotní desať, dvadsať minút alebo polhodinu venovať návšteve galérie a potom idú za ďalšími atrakciami. Na polhodinu chcem pritiahnuť ich záujem. Už sa nesnažím o to, čo som chcel kedysi na začiatku Mesiaca fotografie - aby bola Bratislava pupkom fotografického sveta.

JENA OPOLDUSOVÁ

obsah | kultura - kultúra