Odišiel fotograf slovenskej duše
Koncom januára sa tešil z novej monografie. "Je to najkrajší dar, aký som dostal k deväťdesiatym prvým narodeninám. Určite už bude posledná," povedal vtedy originálny slovenský fotograf dlhoročnému spolupracovníkovi a autorovi Mariánovi Pauerovi. Netušil, že nešťastný pád a zlomený stavec budú poslednými bolesťami, ktorými osud naplnil jeho život mierou vrchovatou.
Už od štrnástich rokov, keď si kúpil prvý fotoaparát. "Mať strach a nebáť sa, neprosiť, neplakať," zhrnul Martin Martinček životné krédo v roku 2000 na vernisáži svojej retrospektívy v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. "Je dobré, že som sa od nikoho neučil," povedal vtedy pred fotografiami predstavujúcimi najvýznamnejšie medzníky jeho umeleckej dráhy. Od Svetiel na vlnách cez Nezbadaný svet a Liptovské variácie až po Umenie umierajúcich stromov. S úsmevom dodal, že stále je "najlepší fotograf medzi právnikmi a najlepší právnik medzi fotografmi". Anglické vydavateľstvo Macmillan ho pravidelne zaraduje do ročenky Sto svetových fotografov. "Všetci by sme mali mať na zreteli, aby nám na náhrobný kameň nemohli vytesať: Bol to praktický muž, ktorý žil bez snov. Teraz tu spí, ako žil - bez snov," vravieval fotograf vytrvalo hľadajúci krásu a ľudskosť. Svoje sny zvečnil v 19 knihách, takmer 60 výstavách (polovica v zahraničí) a množstve fotografií v zbierkach popredných galérií. Posledná rozlúčka s Martinom Martinčekom bude zajtra o 14. hodine v evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši.
JENA OPOLDUSOVÁ
|
obsah | kultura - kultúra |