Dlhá cesta Vavra Oravca dvadsiatym storočím

Už viac než tridsať rokov žije Vavro Oravec v švajčiarskom Berne. To je však iba ostatná kóta na jeho kľukatej, dlhej ceste Európou, či možno ešte skôr dvadsiatym storočím. Lebo viac udalosti tejto nepochopiteľnej, krvavej epochy, než miesta pobytu, určovali život lekára a maliara. Avšak napriek tomu už iba vymenovanie niekoľkých "priestorových" kót načrtáva ten osud až nepríjemne presne: Tvrdošín, Bratislava, Osvienčim, Praha, Bern... Akýmsi návratom do Prahy sa stala výstava tohto autora v Galérii Franza Kafku na Staromestskom námestí, ktorá mala vernisáž od 1. apríla do 9. mája 1999.

Vavro Oravec sa narodil v židovskej rodine v Tvrdošíne v roku 1915. V rokoch 1933-38 študoval medicínu v Bratislave a vykonával prax v Bardejove a Nitre. V rokoch 1941-42 pomáhal v úrade Židovskej rady v Bratislave, pôsobil tiež ako vychovávateľ židovských detí, ktoré nesmeli navštevovať školu. V jeseni 1994 ho zatkli a "odtransportovali" - prešiel koncentračnými tábormi v Osvienčime a Gross Rosen. Po oslobodení pracoval krátko ako lekár v nemocniciach v Košiciach a Bratislave, už v roku 1945 začal doplnkové štúdium na lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde potom vykonával prax ako zubný lekár až do roku 1968. V roku 1955, ako štyridsaťročný, začal maľovať, už v roku 1959 však po prvý raz v Prahe vystavoval. O ďalších osem rokov má na svojom konte popri štyroch pražských i výstavy v Mníchove, Paríži a Linci. V septembri 1968 Vavro Oravec emigroval a až do úrazu v roku 1976 v Berne ordinoval. Naďalej sa venuje umeniu, napokon aj veľkú časť v Prahe vystavených obrazov namaľoval osemdesiatštyriročný umelec špeciálne pre túto príležitosť. Od roku 1969 usporiadal úctyhodných 21 výstav, prevažne vo Švajčiarsku, ale napríklad aj v Londýne.

Nemožno nevidieť symboliku v tom, že Vavro Oravec sa po tridsiatich rokoch vrátil do Prahy práve dverami Galérie Franza Kafku. Koľkokrát ho už maľoval? Najmä Kafku si umelec, keď odchádzal z Prahy, odnášal so sebou. Návrat je to nie iba chvíľkový. Vavro Oravec totiž daroval väčší počet svojich obrazov Židovskému múzeu v Prahe. Pôvodne uvažoval o Oravskej galérii, avšak - ako sa ukázalo - jeho obrazy by tam nemohli byť vystavené, pretože tématické zameranie tejto inštitúcie je odlišné.

"V jeho obrazoch je niečo tajomné, akoby sa v nich skrývali zbytky alebo záblesky nejakých prastarých kultúr, patina čohosi nie nového, čohosi nie len maliarom, ale jeho predkami prežitého a milovaného," tak videl Oravcove prvotiny v roku 1959 Jaromír Pečírka. Uvidel tak už v zárodku to, čo sa neskôr rozvinulo do nebývalej presvedčivosti. Po dlhom čase mohlo pražské publikum opäť priamo vnímať "plne prežité a pretrpené tvary a farby obrazov", ako spôsob tvorby Vavra Oravca zhrnul v roku 1995 Fred Zaugg. Navyše, popri dominantnýh obrazoch predstavil sa Oravec i sochami a objektami. "Žil som v Prahe" - hovoril prostredníctvom názvu výstavy umelec. Nikdy v nej neprestal žiť - dodal pre seba návštevník a myslí tým pražské žriedlo imaginácie, ktoré v tvorbe Vavra Oravca dodnes nevyschlo...