Príjemný debut švajčiarskej Slovenky

Táto novela je jej prvotinou, autorka sa inak venuje ruskej a francúzskej literatúre, o ktorej vydala už niekoľko kníh. Ostrov patrí k typu experimentálnej alebo ak chcete postmodernej prózy, kde nájdeme všetky druhy rozprávačských metód a techník vrátane kompozičných: realistické pasáže vedľa pasáží fantaskných, historické exkurzy vedľa súčasnosti, montáž vedľa linearity, postupnosť vedľa diskontinuity. Príbeh rozídených manželov sa odohráva väčšinou na gréckom ostrove Patmos, na ktorom kedysi apoštol Ján údajne napísal svoju Apokalypsu, sem sa uchýli pred svetom aj hlavná postava novely, nemenovaný manžel.

Aktérov novely autorka spočiatku bližšie necharakterizuje a tým menej motiváciu ich rozchodu, čo pôsobí tajomne a dráždi čitateľovu zvedavosť. No v kontexte novely je táto "zdržiavacia" taktika organická, lebo manžel - spisovateľ odráža svoju ženu Ann práve tajnostkárstvom, ústupom do seba. Ostrov poskytuje dobrú príležitosť, aby sa zamyslel nad celým svojím prípadom a práve táto introspekcia odkrýva priepastné hĺbky, v akých sa postava zmieta.

Autorka však nepsychologizuje, iba sníma a vŕši na seba, vedľa seba a proti sebe scény, ktoré sa spisovateľovi vynárajú v rozptýlenom vedomí: spomienka na detstvo, na matku, na Ann, na náboženské obrady, ktoré videl na ostrove, na knihy, ktoré sústavne čítal a ktoré sú manželke tŕňom v oku, a potom ďalšie prelínačky, v ktorých sa vidí, ako je s manželkou na Islande, v Turecku či inde, všetko bez časovej a priestorovej následnosti, ale zato dosť rozryvné na to, aby sa jeho nepokojný duch vedel nejako zharmonizovať a nájsť niekdajšiu rovnováhu. Utkvelé predstavy majú účinok vírivky, ktorá len stupňuje "krátkozraký životný pocit bez vyhliadok".

Čaro novely spočíva v rýchlom striedaní konkrétnej skutočnosti ostrova s víziami postavy; fyzické zážitky ako je jedlo, pitie, počasie, chodenie po pláži a po hotelovej izbe naboso, chvíle s gréckym priateľom, obchodníkom Jorjosom a zážitky psychické, ako je rozmýšľanie o slovách či slovných spojeniach, o písaní, ktoré by malo byť "spredmetnením parcely prázdnoty", o smrti, láske alebo vzťahu, v ktorom neprevláda telesnosť, hoci ju autorka naznačuje.

Aj zdanlivá neutriedenosť novely je organická, lebo odráža vnútorný chaos postavy, aby autorka odstránila v príbehu určité vákuá, najmä pokiaľ ide o Ann a jej manžela, vymyslela si vtipnú metódu: manželia si zahrajú hru na otázky a odpovede o nich dvoch, a tak sa dozvieme všetko, čo by si ináč v texte vyžadovalo nemalý priestor. Striedanie rozprávačských pásiem poslúžilo tiež dynamike deja, ktorý sa končí odchodom spisovateľa z ostrova, no ostáva otvorený, bez riešenia, bez katarzie. Ilma Rakusa sa svojím Ostrovom zaraďuje na jedno z popredných miest v slovenskej literatúre.