Šarvanci v Prahe

Zrod súboru iniciovala skupinka mladých ľudí, ktorí tancovali v Limbore, medzi nimi i sedemnásťročná dcéra Zemanovcov. Jedným z motívov bolo, že sa chceli vo väčšej miere podieľať aj na chode súboru. "Nechceme sa však voči nikomu vymedzovať, sme jednoducho jeden zo zhruba desiatky súborov v Českej republike, venujúcich sa slovenskému folklóru," hovorí Viera Zemanová. Členmi súboru sú záujemci o folklór, prevažne slovenskí vysokoškoláci študujúci v Prahe, ale aj Moravania a Česi so záujmom o slovenský folklór. Začínali asi pätnásti, v novom školskom roku sa však pridali ďalší a dnes je Šarvancov už asi tridsiatka. Tanečníci skúšajú dvakrát týždenne v školských telocvičniach neďaleko námestia I. P. Pavlova a na sídlisku Južné mesto. Muzikanti zasa využívajú skúšobňu Dejvického divadla.

"Chceli by sme naplniť svoj repertoár tancom, pesničkami a muzikou zo všetkých kútov Slovenska," pridáva sa k nášmu rozhovoru aj Peter Zeman. "Začali sme tancami z východu z oblasti Šariša a Zemplína a súčasne zo západu z Kubry pri Trenčíne, nedávno sme pridali i goralské tance. Tanečníkov vedie tiež bývalý tanečník z Limbory Janko Repiský. Dievčenská spevácka skupina zasa začala s pesničkami z Moravského Lieskového pod vedením Simonety Soukupovej a muzika sa zohráva pri krásnych ľudových melódiách z celého Slovenska, o čo sa stará Jirka Jonák." Väčšina Šarvancov prešla už nejakými tanečnými súbormi na Slovensku, takže priniesli aj svoje pomerne bohaté skúsenosti. Prvé vystúpenie mali v júni a počas prázdnin sa už zúčastnili prehliadky "Jánošíkov dukát" v Rožnove pod Radhošťom.

Keď sme sa informovali, ako je to s financovaním súboru, manželia Zemanovci sa trochu okúňali priznať, že doteraz vlastne súbor sponzorujú z vlastných úspor. Veria však, že sa to do budúcnosti zmení. "Je to vlastne taký začarovaný kruh," usmieva sa Petr Zeman. "Pri zrode súbor logicky nemá nič, ale zasa bez ničoho nemôže nikde vystupovať a nikto sa o ňom nedozvie. Snažíme sa pochopiteľne, aby tie náklady boli čo najmenšie a tak pátrame, dohľadávame, ako by sme sa k nejakým krojovým súčastiam mohli dostať. Vďaka tomu sa tiež stretávame s rôznymi nesmierne ochotnými ľuďmi, ktorí sa nám snažia všemožne pomôcť. Materiál zháňame napríklad Na Morave, na Slovensku zasa ľudí, ktorí nám kroje pomáhajú vyrábať. Kupovali sme i súčasti, ktoré predával SĽUK a iné súbory. Zatiaľ je všetko, vrátane repertoáru, postavené najmä na osobných priateľských vzťahoch."

Vrcholom celoročného snaženia súboru Šarvanci je ich čoskoré večerné vystúpenie - ôsmeho decembra v kultúrnom dome v Újezdě nad Lesy - kde by mali predviesť prierez celým svojím programom a malo by byť akousi generálkou na ďalšiu sezónu. Na záver nášho rozhovoru manželia Zemanovci svorne dodávajú, že by sa Šarvanci chceli stať súborom naprosto otvoreným, a to nielen pre svojich členov, ale aj pre akúkoľvek spoluprácu so súbormi pôsobiacimi v Česku, najmä však na Slovensku, ktoré by im mohli pomôcť pri zostavovaní repertoáru i nácviku jednotlivých tancov. Veď napokon na otvorenosti a priateľstve bol postavený folklór aj v minulosti, v časoch, kedy bol ešte súčasťou každodenného života...