Zomrel filmár a výtvarník Igor Ševčík

Vo veku 52 rokov zastihla v sobotu 5. 7. 2003 smrť výtvarníka a režiséra Igora Ševčíka. Rodák z Trenčianskych Mitíc, ktorý sa usadil v Prahe, doma aj v zahraničí získal za svoje snímky viac ako 30 cien.

Igor ševčík sám hovoril, že v Trenčianských Tepliciach sa naučil chytať ryby a až v Trenčianskom Jastrabí, kde vyrastal, začal maľovať a kresliť. Neskôr ako študent trenčianskeho gymnázia rozšíril svoj záujem aj o literárnu a redaktorskú prácu. Ako redaktor študentského časopisu Impulz veľkou mierou prispel k tomu, aby sa tento časopis stal jedným z najprestížnejších periodík mladých v bývalom Československu. V kritickom roku 1968 bol predčasne, bez maturity, z gymnázia vylúčený a začal sa živiť ako robotník.

Časom ho osud zavial do Prahy, kde vyštudoval scénografiu a fotografiu na ŠUPS a zároveň kameru a produkciu na Čimelickej filmovej škole. Prvé autorské animované filmy spracovával sám nielen scenáristicky, režijne, ale aj fyzicky na šijacom stroji. Nadaný Igor Ševčík sa svojho času stal najmladším profesionálnym režisérom pražského štúdia Jiřího Trnku. Okrem tvorby vlastných animovaných filmov spolupracoval s mnohými známymi režisérmi, napríklad s Jurajom Herzom, Jiřím Krejčíkom či s Jurajom Jakubiskom. Za svoju tvorbu, najmä v oblasti autorského animovaného filmu, v ktorom dosiahol pozoruhodné úspechy predovšetkým v Česku, získal mnoho ocenení aj v zahraničí.

Aj keď po revolúcii zastával významné profesionálne, dokonca politické funkcie (v roku 1990 riaditeľ štúdia animovaných filmov v Zlíne, od roku 1991 poradca ministra kultúry Milana Uhdeho, neskôr riaditeľ filmového a audiovizuálneho odboru ministerstva kultúry ČR), po roku 1995 sa všetkého vzdal, aby sa mohol naplno venovať svojim umeleckým ambíciám a stať sa konečne umelcom "v skutočne slobodnom povolaní," ako sám hovoril. Jeho umelecký záber bol veľmi široký - popri animovaných filmoch, maľovaní, kreslení a práci na grafikách sa intenzívne venoval aj kreslenému humoru, fotografii a keramike. Ale nezanedbával ani literárne a novinárske žánre, maľovanie fresiek v pražských krčmách, ani - a to predovšetkým - svoje milované ryby.

Igor Ševčík až do konca svojích dní žil a tvoril v duchu svojho životného motta: "Som šťastný človek, pretože robím iba to, čo chcem."

ELENA PORUBÄNOVÁ, (mp)

obsah | kultura - kultúra