Rudolf Sloboda - aj za vás reklamoval

Pred pár týždňami by bol oslavoval šesťdesiate piate narodeniny. Pred ôsmimi rokmi sa však dobrovoľne všetkých ďalších narodenín vzdal. Priateľom i čitateľom, ktorých naozaj nebolo málo, tým Rudolf Sloboda vyrazil dych. Vlastne ako mnohokrát predtým, keď s až detskou naivitou kládol otázky, na ktoré by si málokto trúfol, keď opisoval svet okolo seba s odzbrojujúcou bezprostrednosťou a otvorenosťou, keď reklamoval a reklamoval...

"Reklamoval to, čo väčšina ľudí už dávno prestala vnímať ako chybu," vystihol to v internetovom magazíne inZine recenzent ukrytý za pseudonym Lístie: "Napísal tony sťažností: Ešte prv, než mohla prísť odpoveď, písal už novú, zdalo sa, že neprestane, kým... Až 6. októbra 1995 mu došla trpezlivosť. Rozhodol sa vrátiť chybný, kazový a gýčovitý výrobok - vedomie. Nečakal, kým sa mu v rukách celkom rozpadne, zbytočne to nenaťahoval do osemdesiatky, videl, že to ide a môže ísť len dolu vodou, tak s tým niečo spravil. A možno si teraz hovie niekde v galaxii Andromedy, popíja pivo s Elvisom, možno sa rozplynul v brahme, možno sedí vo veľkom kotli a červený čert ho pichá trojzubcom do zadku."

Rudolf Sloboda Vydal dvadsaťšesť kníh, napísal dve divadelné hry a štyri scenáre k filmom, avšak v jeho prípade nie je vôbec vylúčené, že sa ešte nájdu ďalšie diela. Už prvé dva jeho romány - Narcis (1965) a Britva (1967) - sa stali prvoradou udalosťou, ovplyvňujúcou nadlho dianie v slovenskej literatúre. Tak to bolo až po posledný, nedopísaný román s mierne zavádzajúcim názvom Pamäti (1996), ktorý akoby naznačoval, že ide o memoáre. V roku 2001 vyšiel ešte posmrtne nájdený román Láska. Mnohí považujú Rudolfa Slobodu predovšetkým za nekorunovaného kráľa slovenskej poviedky. Poviedka je pritom pýchou slovenskej literatúry. Práve krátke Slobodove prózy sa rozhodlo levické nakladateľstvo L. C. A. súborne v troch zväzkoch vydať.

Rudolf Sloboda sa narodil 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi, do ktorej sa po dlhej anabáze opäť vrátil. Multikultúrne, slovensko-chorvátske zloženie tejto obce a jej poloha blízko moravských, rakúskych i maďarských hraníc sa pre Slobodu stali v mnohom určujúcimi. "Za svoju vlasť považujem svoju rodnú obec Devínsku Novú Ves, ale aj Bratislavu, Slovensko, Európu a celú Zemeguľu," zhrnul sám Rudolf Sloboda: "Najradšej však mám tú najbližšiu vlasť, Novú Ves, do ktorej zahŕňam aj časť územia Rakúska, ktoré vidím z okna, je to Moravské pole, nížina za Moravou, dedinky Markhof a Marchegg, zámoček Schlosshof. Večer vidím pristávať a štartovať lietadlá pri Viedni; bolo by teda smiešne tento úsek horizontu odrezať a tvrdiť, že to už nie je moja vlasť. Ďalším posvätným územím je pre mňa Kobyla, Devín a rieky Morava a Dunaj."

Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, štúdium však nedokončil. Pracoval ako baník v Ostrave a po základnej vojenskej službe pracoval vo Vítkovických železiarňach. V rokoch 1965-69 pôsobil ako vydavateľský redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972-1984 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave, potom ako odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe.

Odcitujme kritičku Adrianu Fabryovú: "Rudolf Sloboda patrí k najuznávanejším a zároveň najrozpornejším slovenským prozaikom. Jeho celoživotná tvorba predstavuje v slovenskej literatúre svojrázny fenomén. Okrem výrazného autobiografizmu a vášnivej radosti z rozprávania charakterizuje jeho diela prítomnosť irónie a sebairónie, paródie a persifláže. Je predstaviteľom grotesky (v Bachtinovskom zmysle), s čím súvisí jeho vzťah k próze, balancujúcej medzi vážnym a nevážnym, vznešeným a komickým, dobrým a zlým, dramatickým a triviálnym. V jeho tvorbe dominuje predovšetkým problém identity, hľadania seba samého a neskôr téma smrti. Tento kontroverzný ‚génius banality' s výrazným osobnostným mýtom tri desaťročia vyvolával v slovenskej literárnej obci rozruch svojou neuveriteľnou otvorenosťou vo veciach intímnych i verejných..." S odvahou Rudolfa Slobodu mali neraz problémy i cenzori. Napríklad vetu z poviedky Danielovo detstvo "Bohvie prečo si naši pedagógovia myslia, že Stalin pozná slovenské dejiny lepšie než Slováci," cenzor kedysi inovoval skutočne svojrázne: "Chcú nám nahovoriť, že Štúr patrí k buržoáznym spiatočníkom."

"Rudo Sloboda pre mňa predstavuje najväčšieho slovenského spisovateľa... Je to Miles Davis slovenskej literatúry," vyznal sa spisovateľ Peter Pišťanek. Z inej stránky, ktorá však so spôsobom Slobodovho písania úzko súvisela, ho videl hoci herec Marián Zednikovič, keď z neho vyhŕklo: "Neviem, či som vo svojom živote stretol milšieho spisovateľa. Asi nie."

A ako na uznanie svojho diela reagoval sám Sloboda? Po slobodovsky: "Som rád, keď ma ľudia obdivujú, uznávajú, oceňujú, ale netvrdím, že by som bez ľudského ocenenia nevládal žiť. Nevynucujem si ho násilím, ani nejakými trikmi. Seba uznávam tiež, viem, že som niečo napísal, že to ľudia čítali a že som svojou literárnou činnosťou posmelil mnohých v živote. Mám aj veľa nepriateľov. Mnohých som dokázal pritiahnuť na svoju stranu, stali sa mojimi priateľmi."

A pre inšpiráciu - akože Rudolf Sloboda písal? Vraj takto: "Najhoršie je, kým sa človek rozbehne, ja sa ráno dosť dlho prebúdzam. Spím do deviatej, ale potom sa musím rozoberať kávou, po káve aj zvyčajne zaspím zase, no potom sa rozbehnem a okolo siedmej večer som taký rozbehnutý, že by som mohol písať tak ešte tri-štyri hodiny, lenže žena už ide spať, a ja ju nechcem rušiť tým strojom, čím trieskam. Aj sám si tak šetrím zdravie, lebo údajne spánok od tej desiatej je najlepší, ale zvyčajne nezaspím aj tak. No potom sa síce upokojím, ale zase som ráno unavený. Každé ráno sa musím dostávať do kondície. V lete je to troška lepšie v tom, že môžem mať otvorené pri fajčení okno, lenže v zime, keď vyfajčím v izbičke tri-štyri cigarety, musím vetrať a zasa je zima. Takto v lete mám otvorené okno a pekne v prievane si klepkám romány." Kde sa teda vzalo toľko skvelých textov? Náznakom odpovede nech nám je poviedka-rozprávka z pera veľkého fabulátora a mystifikátora Rudolfa Slobodu, ktorú v tomto čísle Literárnych dotykov prinášame...

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | kultura - kultúra