Veľkolepý projekt z Kanady

Určite najväčšiu i najvýznamnejšiu expozíciu svojho druhu slávnostne otvoria v Bratislave. Pôjde o výstavný súbor, ktprý vo svojom tematicky viacvrstevnom projekte usiluje doteraz o najkomplexnejší pohľad na uplynulých 120 rokov Slovákov v Kanade. O tomto nevšednom podujatí sme sa porozprávali s ONDREJOM MIHÁĽOM, predsedom Centra kultúry a dedičstva kanadských Slovákov so sídlom v Toronte. Mužom, ktorého smelo možno označiť za organizačnú dušu celého projektu s názvom Slováci v Kanade.

Pripravovaná výstava je pravdepodobne jednou z najrozsiahlejších, aké na podobnú tému vznikli. Ako sa zrodila samotná myšlienka a kto všetko prijal účasť na jej realizácii i finančnom krytí?

Centrum kultúry a dedičstva kanadských Slovákov (bývalé Slovenské kultúrne a informačné stredisko, založené z iniciatívy Matice slovenskej) plánovalo tento projekt už od roku 1994.

Rokovalo tiež o participácii na ňom aj s partnermi na Slovensku. Medzitým na seba prevzalo organizovanie podpory tomuto projektu v Kanade i koordináciu spolupráce všetkých zainteresovaných slovensko-kanadských krajanských organizácií. Do dnešných dní má príprava tejto expozície aktívnu podporu viac ako päťdesiatky z nich. Ide o krajanské organizácie pôsobiace prevažne v ontárijských mestách Toronto, Windsor, Thunder Bay, Mississauga, Welland, Cambridge, St. Catharines, Hamilton, Markham či Oshawa, ale viaceré sú aj z quebeckého Montrealu a ďalších miest. Pokiaľ ide o slovenskú stranu, pán minister kultúry Milan Kňažko nás vo svojom liste z júla minulého roku ubezpečil, že víta vznik takéhoto projektu a že MK SR je pripravené čiastkovo financovať jeho realizáciu.

Počas mojej pracovnej cesty na Slovensko sme sa potom dohodli, že vernisáž výstavy bude v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave dňa 4. júla 2002. Kanadská časť výstavy bude kompletne financovaná z domácich zdrojov. Pre realizáciu projektu na Slovensku sme požiadali o udelenie grantu a čiastkovo sa na nej budú podieľať aj participujúce organizácie na Slovensku a to najmä nefinančným prispením (služby, materiál a pod.). Súčasne MK SR poskytne účelový transfer 250 tisíc Sk na vydanie knihy Slováci v Kanade. Vydá ju vydavateľstvo Matice slovenskej.

Mohli by ste priblížiť celkový koncept scenára výstavy ako aj technickú stránku jej realizácie?

V prvom roku milénia využíva viacero "etnických" organizácií na území Kanady tento historický míľnik na uskutočnenie projektov, ktorých cieľom je podpora uvedomenia si vlastnej kultúry a dedičstva. Rovnako našim poslaním je kultivovať rastúce uvedomovanie si osobitostí slovensko-kanadskej kultúry. ako aj prostredníctvom širokospektrálnej, multimediálnej expozície tiež osláviť spomínané jubileum.

Cieľom projektu je teda nielen dokumentovať a vizuálne prezentovať skoro 120-ročnú históriu Slovákov v Kanade, ale aj s hrdosťou poukázať - tak v Kanade ako aj na Slovensku - na dosiahnuté úspechy. Chceme tiež prehĺbiť povedomie o existencii našej národnosti na území Kanady a v neposlednom rade vyvolať diskusiu o súčasnom stave slovenskej komunity v tejto krajine.

Boli by sme tiež radi, keby sa nám podarilo podporiť jej nové smery vývoja v začínajúcom sa novom miléniu. Panely, na ktorých bude umiestnená informačná časť výstavy, disponujú plochou o veľkosti 0,75.1 meter. Ďalšie parametre, ktoré, ako sme sa dohodli so všetkými spoluorganizátormi, musíme všetci dodržať, definujú maximum textu na jeden takýto panel akolo 100 slov v jednom jazyku (panely sú dvojjazyčné - slovenské a anglické). Okrem panelov tu budú tiež ďalšie exponáty v skrinkách, alebo za sklom a budú slúžiť ako fyzické, často trojrozmerné doklady, názornejšie ilustrujúce prezentované témy.

S koľkými tematickými blokmi sa pri expozícii ráta?

Úvodná časť výstavy je prezentáciou dejín Slovákov v Kanade. Ďalšia, komponovaná do panelov jednotlivých krajanských organizácií, predstaví zase históriu spolkov, alebo ich skupín očami a zmýšľaním každého z nich. Nasleduje tematický blok venovaný športu a slovenskému príspevku v tejto oblasti pre kanadskú pospolitosť, potom v expozícii predstavíme výtvarné umenie a za ním veľmi interesantnú kolekciu fotografií. V historickom priereze sa tu divák zoznámi s pohľadom Slovákov na každodenný život ich komunity v novej vlasti. Poslednú časť expozície sme venovali písanému slovu a literatúre, ktorá tu vznikala po celé to dlhé obdobie.

Odkiaľ pochádzajú exponáty, ktoré približujú históriu Slovákov v krajine javorového listu, akým spôsobom sa získavali a sústreďovali do rúk autorov scenára výstavy?

Za posledných 16 mesiacov sa dennodenne stretávam s unikátnymi slovenskými artefaktami, knihami a fotografiami s pôvodom v Kanade. Skutočne je to milý pocit držať v ruke vec, niekedy storočnú, a neraz už jej posledný dochovaný exemplár. Ešte ťažšie je si predstaviť a pochopiť príčiny, prečo sa práve tá-ktorá konkrétna fotografia, svedok minulosti, dochovala dodnes a čo niektoré obrázky, alebo neznámi ľudia na nich zaznamenali.

Písomné doklady o histórii Slovákov v Kanade sú dosť slabé. Najčastejšie zachovanými sú zápisnice z podujatí rozličných slovenských organizácií a kostolov. V dnešnej dobe však už nám, cudzím ľuďom, mnoho nehovoria. Vynechávajú totiž toľko, pre vtedajších súčasníkov samozrejmých vecí, že máme niekedy pocit, akoby sme skladali puzzle. Zápisnice všeličo neopisujú dôkladne a tak z nich často nedokážeme minulosť interpretovať presnejšie. Inými zdrojmi sú pamätné knihy organizácií. Sumarizujú činnosť a históriu takéhoto spolku za desať, dvadsaťpäť, ale niekedy aj za posledných viac ako 60 rokov. Majú oveľa väčšiu dokumentárnu hodnotu, lebo okrem opisu krátkej histórie sú obohatené aj fotografiami.

Ďalšími písomnými zdrojmi poznania boli pre nás noviny, časopisy a vedecké knihy, ktoré idú vo svojom prístupe viac do hĺbky histórie Slovákov v Kanade. Dve najznámejšie knihy boli vydané pri príležitosti storočnice Kanady. Prvá z nich The Czechs and Slovaks in Canada napísané Johnom Gellnerom a Jánom Smerekom sa pozerá na Slovákov v Kanade z československého pohľadu. Druhá, ktorej autorom je Jozef Kirschbaum a volá sa Slovaks in Canada sa čiastkovo opiera o prácu a informačné zdroje slovenských jezuitov, ktorí až do roku 1966 vynikajúco preskúmali túto hostóriu v rámci svojich cirkevných aktivít. Nedostatkov v oboch knihách je však dosť a chudobná je najmä fotografická prezentácia života Slovákov v Kanade. Existujú ešte aj knihy od autorov z bývalého Československa, ale tie venujú neuveriteľne veľký priestor komunistickým hnutiam, pričom podstatné veci zo života krajanov sú spracované na veľmi slabej úrovni.

Zaujímalo by ma, ako sú koncipované výstavné bloky venované dejinám Slovákov i histórii jednotlivých krajanských organizácií na teritóriu Kanady...

Panely, venované prezentácii dejín našej komunity budú predstavovať túto históriu prostredníctvom pohľadu na veľké udalosti, ktoré významným spôsobom formovali Slovákov žijúcich v Kanade v uplynulých 120 rokoch. Išlo o udalosti, čo mali dôležitý, či priam rozhodujúci vplyv na život, vieru a názory tých minulých, ale i dnešnej generácie kanadských Slovákov.

Historická komisia, ktorá pripravila túto časť expozície napokon odporučila, aby sa "bežná" história našej komunity prezentovala celkove na 40 paneloch. Tá časť výstavy, ktorá je zameraná na dejiny každej participujúcej krajanskej organizácie, či jej skupiny, je koncipovaná autonómne, teda očami a zmýšľaním každej z nich. Ide teda o "subjektívny" pohľad, taký, ktorý skutočnosti zobrazuje a interpretuje tak, ako v to samotná organizácia verí a ako to sama chce a mieni prezentovať. Výsledkom tohto prístupu je istá nevyhnutná duplicita, no tá je determinovaná skutočnosťou, že neexistujú nezávislé a objektívne zdroje pre prezentáciu týchto faktov. Je to teda pohľad zvnútra, tak ako chápu oni seba samých, nie ako sa na nich pozerajú iní.

Jedným z významných prvkov sebarealizácie sa stal pre prisťahovalcov zo Slovenska nesporne šport. Čo všetko v tom smere výstava ponúka?

Históriu športu a príspevok Slovákov k jeho rozvoju v Kanade sú predstavené nielen na sérii panelov, ale budú tu tiež aj trojrozmerné exponáty, ktoré lepšie priblížia úspechy krajanských športovcov - od prvých slovenských hokejových hráčov, ktorí hrali v NHL v päťdesiatych rokoch (pochádzali z Thunder Bay), až k stovkám ďalších slovenských hokejistov, ktorí pôsobili v menších a oblastných tímoch. No predstavíme tu aj osobnosti futbalu, baseballu, wrestlingu a iných športov.

Možno, že výstava ponúkne záujemcom na Slovensku aj isté prekvapenia. Napr. fakt, že prví piati slovenskí hráči v NHL sa nenarodili na Slovensku, ale naopak - v Kanade. Medzi takýchto hokejistov patrili Peter Backor, narodený vo Fort William, Ontario, ktorý odohral v NHL 36 zápasov (v rokoch 1944-45), Rudy Migay (narodený v Port Arthur, Ontario) - ten odohral v najvyšej súťaži 10 sezón a vyše 400 zápasov, alebo iný z rodákov z Fort William - Benny Weit, ktorý odohral tiež 4 stovky stretnutí. Ďalšími boli Larry Cahan (Fort William) - počas viac ako 13 sezón zohral vyše 700 zápasov, a napokon Elmer Vasko (DuParguet, Quebec), ktorý si do svojej osobnej štatistiky za desať rokov pôsobenia v NHL zapísal viac ako 800 zápasov. Až por oku 1958 začali do Kanady prichádzať hráči zo Slovenska, medzi nimi napr. aj také slávne hviezdy, ako boli Stan Mikita, či bratia Peter, Marián a Anton Šťastnovci.

Zdá sa, že slovensko-kanadské výtvarné umenie ešte nikdy nebolo záujemcovi predstavené v takom sumárnom celku, či reprezentatívnom výbere, ako sa to bude realizovať práve na tejto výstave. Aký bol výberový kľúč tejto časti expozície? Koho pokladáte v nej za najvýznamnejšieho?

Výstavu sme zostavili z diel autorov, ktorí sa už v Kanade narodili, no sú nanej aj práce emigrantov po roku 1968 (napr. Tibor Kovalík, Jozef Štefanka - Trenčín, Marta Brestovanská, Ondrej Krnáč a ďalší). Výberový kľúč bol jednoduchý: autori musia byť kanadskými občanmi slovenského pôvodu v ktorejkoľvek generácii. A najvýznamnejší z nich? Je ťažko menovať jedného autora z celej prezentovanej kanadsko-slovenskej výtvarnej scény. Ostane na návštevníkoch výstavy, aby si urobili vlastný názor a vybrali svojho favorita...

Ako sme už spomenuli, jedna časť výstavy Slováci v Kanade je venovaná kolekcii fotografií. Verím, že bude mimoriadne bohatá a pútavá...

Máte pravdu. Pri spomínanom nedostatku informácií zo zápisnic a kníh nám dnes veľmi veľa hovoria práve staré fotografie. Fotografická tvorba je tak stará, ako dávno sú Slováci v Kanade. Znamená to teda, že sa nájdu fotografie o Slovákoch, ktoré boli nasnímané aj pred viac ako 100 rokmi. Veď práve takéto zábery pochádzajú z osád založených ešte pánom Esterházym. A práve týchto osadníkov pokladajú za prvých Slovákov v Kanade v 19. storočí.

Pozoruhodná je fotografická tradícia napr. v Thunder Bay , odkiaľ máme fotografie svadieb aj smútočných obradov už z počiatku 20. storočia. S rastúcou životnou úrovňou našich kanadských krajanov rástli aj ich fotografické dokumentárne aktivity. Práve zo stoviek zachovaných fotografií máme možnosť vizuálne zaznamenávať i porovnávať sociálny a ekonomický rozvoj Slovákov v Kanade. Aj keď výzva pomôcť nášmu projektu sprístupnením, či vyhľadávaním fotografických materiálov nepriniesla takú odozvu, akú sme očakávali, sme povďační všetkým, ktorí umožnili "prehrabať sa" v súkromných či spolkových archívoch. Tým, že sme mali možnosť zábery naskenovať a uložiť ich na CD, sa zachovajú aj pre ďalšie generácie.

Slováci sa za 120 rokov života v zámorí etablovali aj vo vydávaní tlače či v literárnej tvorbe. Čo bude leitmotívom tejto časti expozície?

V období komunizmu na Slovensku bolo v Kanade napísané a vydané množstvo literatúry a vychádzala aj periodická tlač. V pôvodnej vlasti sa však o nej nesmelo hovoriť, ani písať a tak tento výstavný blok bude malým "exkurzom" do sveta písaného slova v slovenskej Kanade. Prvé noviny, ktoré písali o Slovákoch v krajine javorového listu tlačili počiatkom minulého storočia v Spojených štátoch amerických. Čitatelia ich nadšene očakávali každý týždeň v pošte.

Kanadskí Slováci ale uznávajú za prvého priekopníka tamojšej slovenskej tlače až Juraja Kleskeňa, rodáka z Malej Viesky. Ten prišiel do Blairmore v Alberte, aby redigoval noviny, ktoré financoval americký Slovák Andrej Lukča. Prvé číslo Slovenského Slova vyšlo v roku 1910 a svojim obsahom bolo orientované na Blairmore a okolie, ktoré v tom čase už malo silnú slovenskú komunitu. Známy spisovateľ Karol Čuleň, ktorý pred 50 rokmi mapoval krátku históriu slovenskej tlače v Kanade, píše: "Bol to slabší, skromný časopis, taký slabší odvarok martinského Národného Hlásnika."

S rasto počtu kanadských Slovákov rástla aj potreba vlastnej tlače. Naši krajania boli však roztrúsení po celej krajine a tak vydávanie novín, ktoré by uspokojili širokú komunitu sa nepodarilo realizovať hneď, ale až postupom času. Významnú úlohu informovať svojich členov zohrali fraternalistické organizácie. Za ďalších 70 rokov v Kanade vzniklo i zaniklo viac ako 20 slovenských novín a časopisov s názvami ako Slovenské Slovo, Hlas Národa, Slovenský Priekopník, Slovák v Kanade, Nová Vlasť, Slovenský Hlas, Hlas Ľudu, Ave Mária, či Kanadský Slovák. Posledne menovaný oslavuje práve tohot roku 60. výročie svojho založenia. Ide o ofiviálny tlačový orgán Kanadskej slovenskej ligy.

Neskôr sa objavili aj slovenské knihy, kalendáre a iné tlačové materiály. Najznámejšiu tlačiareň založili v Kanade slovenskí jezuiti, ktorí tlačili svoje knihy za veľmi prijateľné ceny. Vďaka nim tu vyšlo viac ako 500 rôznych titulov. Materiály, vadávané v ontárijskom Cambridge, rozposielali počas polstoročia do celého slobodného sveta.

Dnes je už ťažké zohnať najstaršie vydania slovenských novín, časopisov, kníh, kalendárov, buletínov, ktoré tlačili na kanadskej pôde. Ani v súčasnosti tu, no ani na Slovensku, totiž ešte stále neexistuje inštitúcia, ktorá by systematicky zbierala a archivovala tlačené slovo kanadských Slovákov. A skutočnosť je, žiaľ, taká, že každým dňom je v Kanade stále menej a menej zdrojov, odkiaľ možno čerpať dobové tlačoviny. Ešte menej je ľudí, ktorí môžu tomuto materiálu rozumieť a odborne ho interpretovať...

A tak naša výstava predstaví len veľmi skromnú zbierku tlačeného slova. Ukáže však, že slovenská literatúra i periodiká sa vyvíjali celkom svojským smerom, bez pomoci a vplyvu pôvodnej vlasti.

Už sme naznačili v úvode, že "Slováci v Kanade" budú mať svoju premiéru v Bratislave. Ktoré ďalšie slovenské mestá ju budú mať možnosť zhliadnuť? Počíta sa s reinštaláciou aj inde v krajanskom zahraničí?

Po Bratislave bude pokračovať púť expozície do Banskej Bystrice (5. septembra - 5. októbra 2002). Jej putovnú verziu ponúknu v niekoľkých mestách domy Matice slovenskej a osobitnú mutáciu výstavy pripravujeme v roku 2003 pre Slovákov v Juhoslávii. Hlavný expozičný súbor sa vráti do Kanady koncom tohto roka a bude tam putovať po viacerých mestách, kde Slováci žili a žijú dodnes.

MILAN STRAKA

obsah | kultura - kultúra