Oplatí sa pátrať po slovenskom filme?

Napriek tomu, že slovenská kinematografia prežíva krízové obdobie, nemožno tvrdiť, že celkom neexistuje. Jej pulz je v rámci súčasnej filmovej tvorby slabý, ale kinematografiu tvorí aj filmová literatúra, časopisy, semináre a diskusie, médiá a internet. Dôležitá je teda nielen samotná filmová tvorba, ale aj rozsah a kvalita informácií, ktoré sú v tomto smere dostupné aj v literatúre či na internete.

Literatúry je málo

Ponuka literatúry, ktorá sa venuje slovenskému filmu a jeho tvorcom, je slabá. Nehovoriac o špecializovaných časopisoch (dianiu v slovenskej kinematografii sa obsažnejšie venuje jedine mesačník Film.sk). Napriek tomu od roku 1993 vyšlo niekoľko publikácií a s veľkou pravdepodobnosťou ich zopár vyjde aj tento rok. Najväčší podiel má na tom Slovenský filmový ústav (SFÚ).

Vlani vydalo edičné oddelenie SFÚ knižné spracovanie literárnych scenárov k filmom režiséra Martina Šulíka. Ide o snímky Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis Pictus a Krajinka. Autori publikácie 5 scenárov sú okrem samotného režiséra aj Ondrej Šulaj, Dušan Dušek a Marek Leščák. Je to v poradí už druhá publikácia venovaná Šulíkovej tvorbe, prvá je Svet v pohyblivých obrazoch Martina Šulíka z roku 2000.

Táto situácia presne vystihuje stav slovenskej kinematografie 90. rokov, keď bol Šulík v podstate osamelým bežcom domácej filmovej tvorby a napriek komplikovaným podmienkam dokázal nakrútiť päť celovečerných filmov. Niektoré z nich sa stali jedinými reprezentatívnymi zástupcami slovenskej kinematografie posledných rokov uplynulého storočia. Filmový ústav absolvoval vlani aj povinnú jazdu s Filmovou ročenkou 2002, ktorá komplexne mapuje udalosti v domácej kinematografii.

Svetlo sveta uzrel aj nový Sprievodca klubovým filmom. Samozrejme, táto publikácia sa na slovenský film nešpecializuje, ponúka len niekoľko informácií o domácich tvorcoch a o filmoch, ktoré boli uvedené v klubovej distribúcii.

Z knižnej ponuky SFÚ treba spomenúť aj staršie monografické vydania venované významným režisérskym osobnostiam slovenskej kinematografie. Patria medzi ne aj profily Dušana Hanáka a Ela Havettu. Václav Macek v roku 2002 autorsky pripravil monografiu režiséra Štefana Uhra, Richard Blech s kolektívom autorov knihu o Martinovi Hollom (2001). Autorský tandem Peter Michalovič - Vlastimil Zuska pracuje na publikácii venovanej tvorbe Juraja Jakubiska (doteraz nevyšla rozsiahlejšia monografia o tomto režisérovi, ktorý patrí medzi najlepších slovenských filmárov). Ešte stále však chýbajú knižné portréty Petra Solana, Stanislava Barabáša, Paľa Bielika a ďalších. Dokonale nie sú zmapované ani osobnosti slovenského herectva. Väčšinou vyšli len útle monografie, ktoré sú navyše staršieho dáta.

Máme aspoň kroniky?

Na slovenskom knižnom trhu chýbajú aj informačne objemnejšie publikácie encyklopedického typu. V roku 1993 vyšla Encyklopédia filmu pod autorským vedením Richarda Blecha. Na tie časy to bola obdivuhodná suma informácií o svetovej kinematografii, kde je niekoľko hesiel venovaných aj slovenskej tvorbe a jej zástupcom.

Odvtedy je však ticho a dielo podobných rozmerov nevzniklo, pričom filmová kultúra už za tých viac ako desať rokov určite prešla neprehliadnuteľným vývojom.

Najkomplexnejšia publikácia, venovaná špeciálne slovenskej kinematografii, je encyklopédia autorského tandemu Václav Macek-Jelena Paštéková Dejiny slovenskej kinematografie. Tento rozsiahly knižný súbor informácií vyšiel za spolupráce SFÚ vo Vydavateľstve Osveta. Publikácia na viac ako 600 stranách mapuje vývoj našej filmovej kultúry až do polovice 90. rokov. Ide o náročný projekt, ktorý sa úspešne snaží o reprezentatívny pohľad na slovenskú kinematografiu.

Z kníh o filmoch odporúčame:

* Martin Šulík, Ondrej Šulaj, Marek Leščák, Dušan Dušek: 5 scenárov

* Kolektív autorov: Svet v pohyblivých obrazoch Martina Šulíka

* Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie

* Richard Blech a kol.: Martin Hollý - Život za kamerou

* Václav Macek: Štefan Uher

DANIEL BERNÁT

obsah | kultura - kultúra