Slovenské umenie sa zastaví v stanici utópia

Július Koller (1939) je priekopníkom konceptuálneho umenia na Slovensku. Je neuchopiteľný, kunsthistorickým škatuľkám unikajúci: U.F.O.-naut. Vytrvalý experimentátor. Jeho umenie je ping-pongovou loptičkou vystrelenou na diváka. Režíruje kultúrne situácie, bežné veci zo života posúva do sféry kultúry.

Prečo sa Koller identifikuje s U.F.O.? "U.F.O. je skratkou pre neidentifikovateľné lietajúce objekty," hovorí umelec. "Ľudia tak nazvali niečo, čo vidia, ale nerozumejú tomu. U.F.O. je veľký otáznik, jeden z mojich obľúbených symbolov. Všetko je pre mňa neznámom, dokonca sám pre seba som neznámom."

Pre Benátky ponúka Július Koller inštaláciu Atlantis (U.F.O.) čiže Univerzálne Futurologické Operácie. Bude sa dotýkať bájnej Atlantídy, a tým aj témy Benátok, ktorou je Sen a konflikt. "Atlantis chápem klasickým spôsobom," vysvetľuje Július Koller. "Nachádzal sa niekde v Atlantiku a podľa Platóna tam bola vyspelá civilizácia. Podľa mojej teórie bola v styku s mimozemskou civilizáciou. Nad jej zničením však visí otáznik a do toho priestoru prichádzam ja. Ešte pred Dänikenom a inými autormi som tvrdil, že Atlantis ležal v mieste diabolského trojuholníka pri Bermudách."

Aj preto je ústredným motívom Kollerovej inštalácie trojuholník zhotovený z kobercovej textílie. Má rub a líce, na ktorom je ďalší jeho známy symbol - vlnovka. Nad veľkým trojuholníkom bude zavesená sieť a v nej plastiková loď ako vylovená z mora. Atlantis je stále veľkým otáznikom. Sen a skutočnosť, konceptuálna idea, ktorá pôsobí nadčasovo a vždy s novou intenzitou.

Roman Ondák (1966) vystúpi v Benátkach zo stien budov v Arsenale. Vybral si konečnú zónu, tú, kde sa končia výstavy a divák sa vracia späť. Svoj priestor označí názvom Virtuálne múzeum súčasného umenia. Roman Ondák chce sledovať utopický model reality aj na takom mieste, akým sú Benátky, kde jedno umenie chce prekričať druhé, no má pritom výhodu, že je tu všetko pokope.

"Prázdny priestor na konci Arsenale doplním lavičkami. Tých je v Giardini, teda Záhradách, veľa, ale v okolí bývalej továrne Arsenale ani jedna," hovorí.

"Na začiatok tohto priestoru osadím do zeme mramorovú tabuľu s vytesaným nápisom Virtuálne múzeum súčasného umenia. Dôležité bude vytvorenie dôveryhodnej atmosféry a dotiahnutie celej fikcie. Tá uvoľní predstavivosť ľudí. Diváci si v prvom momente ani nemusia uvedomiť, že prichádzajú do virtuálneho múzea. Dokončenie myšlienky nechávam na nich."

Súčasťou jeho múzea je aj plagát, na ktorom je text: "Vážený pán minister, môžete podporiť môj zámer založiť Virtuálne múzeum súčasného umenia?" Ondák tak vtiahol štátnu správu do svojho plánu. Aj ministerstvo sa zúčastňuje na založení múzea a vytváraní fikcie. Jeho projekt hovorí o slobode, závislosti a nezávislosti umelca i diváka.

Ako hovorí, na to, aby sme mohli vytvoriť nejaký kultúrny produkt, už nedokážeme existovať úplne individuálne. "Aj preto je to celé nasmerované na diváka. On je ústredným bodom v mojej inštalácii."