Kam kráčaš, slovenská známková tvorba?

Patrím medzi zberateľov, ktorí zbierajú aj známkovú krajinu "Slovensko". Na tvorbe československých známok sa podieľal celý rad slovenských výtvarníkov, ale vlastných rytcov sme na Slovensku nemali. Po vytvorení oboch republík sa prvý rok niektoré časti sérií rozdelili, bohemiká vydali v Českej republike, slovaciká na Slovensku, alebo ten istý motív bol vydaný v obidvoch krajinách s tým, že známková krajina bola označená ako Slovensko či Česká republika.

Slovensko malo na začiatku najväčší problém v tom, že Poštová tlačiareň cenín (PTC) bola v Prahe, takže všetky známky od roku 1993 bolo treba tlačiť v zahraničí. V čase rozdelenia federácie nemalo Slovensko ešte dostatok vlastných rytcov, takže na mnohých známkach spolupracovali českí tvorcovia. Už na začiatku sa objavili úvahy o možnosti tlače aspoň časti známok ofsetovou technikou vo vlastných tlačiarňach. Ale nakoniec sa Slovenská pošta rozhodla vydávať len známky, ktorých základom je tlač z rytiny. Všetky známky a všetky obálky prvého dňa vydania (FDC) okrem niekoľkých FDC tlačených ofsetom pre výplatné známky boli naďalej vytlačené v Poštovej tlačiarni cenín v Prahe. Po otvorení oddelenia rytectva a ceninovej tvorby na katedre grafiky VŠVU v Bratislave sa započalo tiež s výchovou novej generácie slovenských známkových tvorcov, najmä rytcov.

Prvé veľké varovanie vyslala Slovenská pošta do sveta 30. mája 2003. V ten deň Slovenská pošta, ktorá sa až doteraz pýšila tým, že ako jediná na svete vydáva len známky, ktorých základom je tlač z rytiny (niekedy dodávala, že aj Česká pošta sa znížila k vydávaniu známok tlačených ofsetom - kvôli presnosti: z celkove 364 v ČR doteraz vydaných známok bolo ofsetom tlačených len 21), v tento deň vydala tlačový list k tretiemu miestu slovenských hokejistov na Majstrovstvách sveta. Je otázne, či k takejto udalosti treba vydávať známku, dokonca v tlačovom liste. Československá pošta len raz, v roku 1962, keď ČSSR bola vo finále na Majstrovstvách sveta vo futbale v Chile, k tomuto úspechu vydala známku. Súdny človek povie, že tu ide len o to, aby sa filatelistovi čo najviac vytiahlo z "kešene", lebo vlaňajší titul majstrov sveta "ocenila" Slovenská pošta známkou s nominálnou hodnotou desať korún. Tohtoročné tretie miesto už filatelistov stálo dvadsať korún za známku a osemdesiat korún za tlačový list, ale do očí bije grafická úprava tohto diela. Vyhotovené bolo narýchlo z neretušovanej fotografie, malá známka s celým mužstvom v kontraste s veľkou postavou bránkara. Zaráža pritom skutočnoť, že použitá tlačová technika je ofset! Možno si niekto povie, že Slovenská pošta chcela vydanie urýchliť tým, že známku vytlačí na Slovensku a inú tlačovú techniku tu nemá k dispozícii, ale od roku 2000 sa môže na tlač FDC používať technika oceľotlače z plochých dosák v tlačiarni TAB Bratislava. Alebo to boli časové dôvody? Je to možné, príprava rytiny predsa len nejaký čas trvá, ale napríklad vlaňajšia známka oslavujúca titul majstra sveta v hokeji vyšla len o mesiac neskôr než tohtoročná. Potom môžu vstúpiť do hry aj finančné dôvody - tlač známok je na Slovensku určite lacnejšia než inde na svete. Ale pozor: známky neboli tlačené na Slovensku, ale vo Veľkej Británii v tlačiarni Walsall Security Printers Ltd. Teda jediným dôvodom zostáva bezprácny zisk, lebo známka s nominálnou hodnotou dvadsať korún momentálne nie je potrebná a jej vytrhnutie z tlačového listu je oveľa náročnejšie než u bežných známok.

V septembri zamýšľala Slovenská pošta vydať príležitostnú známku k návšteve Svätého otca. Výtvarný návrh známky sa objavil v tlači, rytina bola hotová, tlač známky sa včas objednala v PTC Praha. Lenže objednávka tlače bola stornovaná, rytina uložená do šuplíka a výtvarný návrh je bez vedomia autora a bez akéhokoľvek schválenia vkomponovaný do aršíka, o ktorého umeleckej hodnote možno pochybovať. A čo je najdôležitejšie: aršík bol opäť vytlačený vo Veľkej Británii ofsetom, tentokrát v samolepiacej úprave. Ak pri aršíku s hokejistami bolo možné ofsetovú tlač zdôvodniť časovým tlakom, potom v tomto prípade to už nemožno zdôvodniť ničím. Jediný dôvod je tu opäť komerčný. Za aršík so štyrmi známkami zaplatí zberateľ viac než za jedinú známku. A samolepiaca úprava? To už radšej vôbec nekomentujeme, asi chcela byť Slovenská pošta originálna a zase v niečom prvá. Ešte pár čísel: Táto prvá samolepiaca známka na Slovensku je v poradí už tristosiedma za desať rokov existencie slovenskej známkovej tvorby a vyšla v náklade 1.800 000 kusov. Varujúca na týchto emisiách je skutočnosť, že nejde o náhodné úlety, ale o predzvesť veľkých zmien v slovenskej emisnej politike. Okrem postupného odbúravania vplyvu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na známkovú tvorbu Slovenska sa chystá zavedenie ofsetu ako tlačovej techniky pre všetky slovenské poštové známky (vari len emisný rad "Umenie" má byť zachovaný v súčasnej podobe). Čo to bude znamenať pre filatelistov, asi ani nemusíme zdôrazňovať - prudké zníženie záujmu o slovenské poštové známky, pokles prestíže slovenskej známkovej tvorby, odlev umelcov ochotných sa na tejto tvorbe podieľať, koniec oddelenia rytectva a ceninovej tvorby na katedre grafiky VŠVU. Pravdepodobne tiež vzrastie výskyt falzifikátov - na škodu pošty, lebo ofset je technika, ktorá je ľahko napodobniteľná. Pritom sa zrejme bude opäť tlačiť vo Veľkej Británii, takže problém tlače v zahraničí sa tým neodstráni.

Treba len veriť, že nad týmito tendenciami napokon zvíťazí zdravý rozum a aj v roku 2004 sa budeme stretávať s kvalitnýnmi slovenskými známkami tlačenými z rytiny - teda technikou, ktorá týmto známkam v doterajšej histórii priniesla rad medzinárodných ocenení vrátanie toho najvyššieho - zvolenia za najkrajšiu známku sveta.