Andrej Babiš: Podnikateľský inštinkt ho nikdy nesklamal

Agrofert Holding, vlastniaci podiely vo vyše osemdesiatke spoločností, sa vlani s takmer 30 miliardami tržieb a 2,5-miliardovým ziskom umiestnil ôsmy v rebríčku najväčších českých podnikov. Jeho obrat v roku 2002, po privatizácii Unipetrolu, odhadujú analytici na zhruba 70 miliárd. Keď kabinet Miloša Zemana v decembri rozhodol, že Agrofertu predá spoločnosť Unipetrol, reakcie sa rozchádzali. Cena akcií na burze klesla. Kritizovalo sa najmä to, že Agrofert ponúkol nižšiu cenu, než britská firma Rotch. Úlohu však zrejme zohralo, že Rotch sa venuje obchodom s realitami a jej ponuku preto členovia vlády považovali skôr za špekulatívnu. Oproti tomu Agrofert možno považovať za strategického partnera, hoci niektorí analytici spochybňujú, či má dostatok finančných zdrojov na ozdravenie Unipetrolu. Na druhej strane, partnermi Agrofertu pri privatizácii sú americké spoločnosti Conoco a Citibank. Petrolejársky gigant Conoco zaplatí českému Agrofertu za predaj Českej rafinérskej a siete čerpacích staníc Benzina asi dve tretiny z kúpnej ceny za koncern Unipetrol vo výške 11,75 miliardy Kč, teda niečo medzi 6 a 7 miliardami Kč. Zostávajúcu tretinu - okolo 5 miliárd Kč - uhradí Agrofert. Ten si zo privatizovaného Unipetrolu ponechá petrochemickú časť, hlavne Chemopetrol, Kaučuk a Spolanu. Majiteľ Agrofertu Andrej Babiš zdanlivý nepomer v cenách komentuje tak, že petrochemická časť je zadlžená sumou okolo 20 miliárd Kč, zatiaľ čo pri časti, ktorú preberá Conoco, je to 5 miliárd, čo pri výpočte ceny hrá rolu. Nastalo spojenie medzi dvoma najväčšími firmami v českej chémii, Agrofertom a Unipetrolom, ktoré budú mať spolu podstatne viac majetku než niekdajšie impérium Chemapol Václava Junka. Navyše, na rozdiel od Chemapolu, Agrofert vykazuje zisky. Obdobie expanzie sa podľa Andreja Babiša pomaly končí: "Určite je v hre ešte privatizácia Istrochemu Bratislava, jeden projekt beží aj v západnej Európe. Najbližších päť alebo desať rokov by som však rád venoval predovšetkým reštrukturalizácii firmy, konsolidácii vnútornej štruktúry."

Andrej Babiš sa narodil v Bratislave v roku 1954. Jeho otec, Štefan Babiš, bol delegátom Československej keramiky v Etiópii a Strojexportu v Paríži. Neskôr prišlo vylúčenie z KSČ. Po rehabilitácii v roku 1968 sa stal obchodným radcom v stálej misii OSN, zastupoval ČSSR v GATT (sekretariát Všeobecnej dohody o clách a obchode, dnes Svetová obchodná organizácia - WTO) a v Európskej hospodárskej komisii. Andrej Babiš mal vďaka tejto pozícii otca možnosť študovať na kvalitnom gymnáziu v Ženeve. Priateľstvá zo študentských čias neskôr zohrali v jeho živote zásadnú rolu... Po gymnáziu vyštudoval zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.

Štart jeho kariéry je spojený so slovenským podnikom zahraničného obchodu Petrimex - ako obchodný delegát zastupoval v druhej polovici 90. rokov tuzemské podniky v Maroku. Ešte predtým, v roku 1981 ho ŠtB vyšetrovala, pretože dovážal do republiky africké fosfáty a nie sýrske, ktorými mohla Sýria platiť za zbrane. Na nátlak bezpečnostných zložiek napokon doviezli do Prechezy jednu loď sýrskej suroviny. Skončilo sa to však zamorením celého Přerova prachom, pretože kvalita sýrskeho fosfátu bola veľmi zlá. Práve touto príhodou Andrej Babiš vysvetľuje, prečo ho možno nájsť v takzvaných Cibulkových zoznamoch, kde je vedený ako agent ŠtB. Musel vtedy vraj podpísať niekoľko protokolov. "S ŠtB som nespolupracoval a jej agentom som nebol," povedal rezolútne týždenníku Euro.

Tesne pred rozpadom Česko-Slovenska otvotil Petrimex na návrh Babiša kanceláriu v Prahe. Tá sa tri týźdne po rozdelení pretransformovala na Agrofert, s. r. o. So štyrmi zamestnancami a 100 tisíc korunami. V roku 1994 sa Agrofert transformoval na akciovú spoločnosť, 100-percentne vlastnenú Petrimexom. O rok neskôr dosiahol dlh Agrofertu 160 miliónov korún a Petrimex ho prestal úverovať. Babiša v roku 1995 z Petrimexu vyhodili, vraj na želanie chemickej lobby, spojenej s HZDS. Z Agrofertu sa však už odvolať nenechal: využil svoje kontakty vo Švajčiarsku a vo firme navýšila základné imanie spoločnosť jeho bývalých spolužiakov Ost Finanz und Investment A. G. (O. F. I.) a Spolana Neratovice. O. F. I. bola firma účelovo založená na to, aby pomáhala Agrofertu zaisťovať prístup k úveru pre expanziu. Petrimex akcie pri navýšení neupísal, jeho šéf Marián Mojžiš, životný partner bývalej vedúcej sekretariátu Vladimíra Mečiara Anny Nagyovej, však celé navýšenie spochybnil. Po dvoch rokoch Petrimex súdny spor prehral. Agrofert splatil dlhy voči Petrimexu a od roku 1995 nemá s touto svojou kedysi materskou firmou nič spoločné. V októbri 2001 O. F. I. predala všetky svoje akcie Agrofertu firme Ameropa, známej napríklad výrobou rakúskej minerálky Romerquelle. Medzitým zaznamenal celý Agrofert Holding neuveriteľný rozmach. Ovládol chemičky Lovochemie, Precheza, Precolor a DEZA. Skupina ovládla aj AliaChem, ktorý vlastní ďalšie štyri výrobné podniky: Synthesiu, Fatru, Moravské chemické závody a Technoplast. To predstavuje ohromné zoskupenie výrobcov hnojív, plastov a ďalších chemikálií. Andrej Babiš získava firmy často tak, že lacno skúpi ich dlhy. Privatizáciou Unipetrolu získava Agrofert predovšetkým Chemopetrol Litvínov, ktorý zásobuje jeho súčasné podniky, ďalej Kaučuk Kralupy a Spolanu Neratovice. Andrej Babiš je tiež jednotkou v obchodovaní s poľnohospodárskymi produktami, a to prostredníctvom firmy AGF Trading. Vlastní aj skupinu podnikov poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu. Ovláda aj niekoľko mäsokombinátov - Maso Planá, Masokombinát Klatovy a Masnu Studená. Má tak ucelený reťazec od výroby hnojív cez obchod s poľnohospodárskym a potravinárskym tovarom až po nákup poľnohospodárskych produktov. Ďalšie firmy vlastní Andrej Babiš na Slovensku. Tam tento inak neokázalý podnikateľ podporuje aj tenisový klub a zúčastňuje sa vlastného VIP tenisového turnaja, kde si zahral i prezident.

Nie všetko sa obišlo bez problémov. Dodnes sa vedú právne spory o spôsob ovládnutia Lovochemie. Ide o to, že Proferta, ktorá mala majoritný podiel a na ktorú bolo viazaných mnoho dlhov, sa nezúčastnila na navyšovaní kapitálu chemičky a neskôr bola poslaná do likvidácie. Druhý akcionár, Agrobohemie, kapitál posilnil a Lovochemiu ovládol. Problém je v tom, že v tom čase bol Andrej Babiš predsedom predstavenstva všetkých troch firiem - Lovochemie i oboch akcionárov. Teoreticky by teda mohlo ísť o zneužitie informácií v obchodnom styku alebo porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Andrej Babiš má jasný postoj: Právo som neporušil, nech rozhodne súd! Hovorí, že to nebol on, kto pôvodného akcionára zaťažil dlhmi. Že mu išlo o kúpu chemičky a inú cestu nemal. Zdôrazňuje, že dnes Lovochemie prosperuje... Z rôznych dôvodov sa Andrejovi Babišovi nedarilo získať české občianstvo. Až po otvorení možnosti získať dvojité občianstvo vyhlásením mu v tom už úradná mašinéria nemohla ďalej brániť. Jeho jazyk je často česko-slovenský, ale na tom mu ani v najmenšom nezáleží, ide mu jedine o efektívnosť komunikácie.

O kritike v médiach sa vyjadruje jednoznačne: "Ide o dezinformačné kampane konkurencie a neúspešných nepriateľov. Úspech sa neodpúšťa a ziskovosť firmy je pre mnohých nepochopiteľná." Práve na ziskovosť svojich firiem, presné splácanie niekoľkomiliardových úverov, odvádzanie vysokých daní a zamestnávanie tisícov zamestnancov je Andrej Babiš najviac hrdý.

Často sa vraj rozhoduje inštinktívne. "Niekto z toho môže mať hrôzu, ale zatiaľ ma inštinkt nesklamal. Keď som mal podpísanú kúpu Dezy za 1,264 miliardy, sedel som vo svojej kancelárii o pol jednej v noci a hovoril som si, že to nie je možné, že to nebude dobre. Skrečoval som to, zaplatil som radšej obrovskú pokutu a o rok som Dezu kúpil o 120 miliónov lacnejšie."