Otto Jelinek: Triumf v rodnom meste sa nedá vyvážiť ani desiatimi titulmi majstrov sveta

S českým rodákom Ottom Jelinkom zo súrodeneckej dvojice majstrov sveta 1962 v krasokorčuľovaní a kanadským exministrom

Kanaďan Otto Jelinek (62), rodák z Prahy opätovne žijúci v českej metropole, si významnú udalosť otvorenia Siene slávy slovenského hokeja pred niekoľkými dňami v Bratislave nenechal ujsť. Sám je členom Siene slávy kanadského športu - nie však ako hokejista, ale ako krasokorčuliar. V spoločnosti hokejových velikánov sa cítil dobre a na pozvanie sa tešil aj preto, že sa opäť stretol s Georgom Grossom, novinárom Toronto Sun. Bratislavský rodák napísal o ňom a jeho sestre Marii desiatky článkov v čase, keď patrili medzi najslávnejšie krasokorčuliarske športové dvojice sveta. Súrodenci Jelinkovci sa najväčšieho úspechu dočkali v roku 1962 v rodnom meste ako Kanaďania. Stali sa majstrami sveta v ére nástupu petrohradského páru Belousovovej s Protopopovom a ich nemeckých rivalov Kiliusovej s Bäumlerom.

Ako si spomínate na pražský šampionát?

Bol to jeden z vrcholov našej športovej kariéry.

Tieto majstrovstvá mali byť v Prahe o rok skôr, no nekonali sa pre tragickú haváriu lietadla, v ktorom zahynula kompletná americká výprava. Kde ste v tom čase boli vy so sestrou?

Pôvodne sme mali letieť s Američanmi. Náš tréner Bruce Hyland sa však na poslednú chvíľu nedostal na spoj Sabina Airlines, a tak sme zostali s ním a šli neskôr. Tréner nám zachránil život. Lietadlo z New Yorku explodovalo blízko bruselského letiska.

Vnímali ste ako pražskí rodáci atmosféru šampionátu v roku 1962 inak ako ostatní účastníci?

Bolo to úžasné. Aj keď novinári nesmeli o nás písať, všetci vedeli, že pochádzame z Prahy, publikum stálo za nami. Cítili sme to všade, kde sme sa objavili.

Do análov krasokorčuľovania sa vtedy zapísala kolízia Kiliusovej s Bäumlerom. Pri piruete vo váhe sa zrazili korčuľami a jazdu nedokončili. Aký bol váš vzťah k najväčším súperom?

Na ľade sme boli súperi, v súkromní kamaráti. S Nemcami i Rusmi, ktorí potom roky kraľovali. Ale keď sme sa stali majstrami sveta v Prahe, so sestrou sme si povedali - desať titulov by nevyvážilo pocit z triumfu v meste, v ktorom sme sa narodili. Odišli sme potom do revue Ice Capades, kde sme korčuľovali ešte šesť rokov.

S rodičmi ste emigrovali ako osemročný chlapec, prečo ste sa vrátili po bezmála polstoročí a žijete opäť v Prahe?

Po revolúcii, začiatkom deväťdesiatych rokov, som chodil do Československa - do Prahy i Bratislavy - s investorskými skupinami. Videl som, ako sa pomery menia a chcel som byť pri týchto zmenách.

Neovplyvnili toto rozhodnutie ani okolnosti odchodu vašej rodiny z Československa v štyridsiatom ôsmom?

Nie. A to napriek tomu, že vo februári 1948 otcovi všetko zobrali a necítil sa už v Československu bezpečne. Rodičia zvolili útek. S piatimi deťmi, okrem mladšej sestry Marie aj s dvoma našimi staršími a jedným mladším bratom. Môj otec bol v Prahe úspešný podnikateľ, vyrábal korkové a hliníkové zátky a dodával ich do celej Európy.

Bola Kanada jediným východiskom?

Odišli sme do Švajčiarska, tam sme žili rok. Otec chcel pokračovať do Ameriky, pravda, jednoduchšie bolo dostať sa do Kanady. Uvažoval, že do USA pôjdeme neskôr. Ale rodičia i ja so súrodencami sme si Kanadu obľúbili a zostali tam. Otec podnikal, my sme dostali príležitosť vzdelávať sa a ja so sestrou som mohol korčuľovať. V Prahe sme začali, ale až v zámorí sme sa športu venovali cieľavedomejšie. Som vďačný Kanade za možnosti, ktoré mi poskytla - vo vzdelaní, športe, podnikaní a politike. Stal som sa majstrom sveta, podnikateľom a ministrom kanadskej vlády, to je predsa úžasné!

Vstúpili ste do politiky hneď po krasokorčuliarskej kariére?

Najprv som podnikal. Vyrábal som športový výstroj, aj korčule. Mali značku Jelinek. Teraz som v Bratislave stretol jedného bývalého hokejistu, ktorý mi spomínal, že v mladosti na nich jazdil.

Ste človek úspešnej kariéry. Chceli ste v nej pokračovať aj po návrate do bývalej vlasti alebo ide skôr o sentimentálny návrat?

Nevrátil som sa kvôli kariére. Fascinovalo ma to, čo sa tu dialo. Chcel som byť súčasťou transformačného procesu. A tak som sa s rodinou v roku 1994 presťahoval do Prahy. Pôvodne na dva roky.

Ale uplynulo už osem!

Zamiloval som sa do Prahy. Moja manželka Leata, Kanaďanka, sa v nej cíti tiež veľmi dobre a obaja synovia sú tam ako doma. Šestnásťročný Jamie študuje v Prahe, o tri roky starší Misha v Kanade. Ledva čaká, aby mal prázdniny a mohol prísť do Prahy.

Plánujete ešte návrat do Kanady?

Neviem. Zvykli sme si. Som Čechoslovák, to je moja krvná skupina. Mám rád Česko aj Slovensko, do Bratislavy často cestujem na obchodné rokovania. Som predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom DeloitteTouche v Českej republike. Je to svetová poradenská a auditorská firma, pracujeme so zahraničnými investormi.

Ako sa vám podarilo udržať si takú dobrú češtinu?

Priznám sa, keď som začal chodiť do Československa, potreboval som ešte tlmočníka. Po presťahovaní som sa spojil s DeloitteTouche, kde každý hovorí po česky a po anglicky. Všetkým som nariadil, aby so mnou hovorili výlučne po česky.

A vaši synovia?

Tí s tým problémy nemajú. Manželka to má ťažšie, učí sa, rozumie, hovorí však slabšie.

Pokračuje v rodine niekto vo vašich krasokorčuliarskych šľapajach?

Moji chlapci sa venujú futbalu, mladší hrá veľmi dobre hokej. A ani sestra Maria nedala nikoho zo svojich troch detí na krasokorčuľovanie.

Podarilo sa vám v Prahe získať späť niečo z rodičovského majetku?

Reštituoval som pozemok v Šáreckom údolí, kde sme si postavili dom. Bývame medzi Prahou a letiskom v peknom prostredí pri rybníku.

V politickej kariére ste dosiahli úspechy, čím vás motivuje terajšia práca?

Je pre mňa výzvou. Firma, ktorú vediem, robí veľa pre rekonštrukciu hospodárstva v Čechách. Ale aj na Slovensku.

Čo bolo vašou najväčšou pýchou v politickej kariére?

Počas prípravy zimných olympijských hier v Calgary 1988 som bol ministrom športu. Hry sa skončili nielen športovým, ale aj ekonomickým úspechom, to ma tešilo. A tak som sa po nich stal kanadským ministrom financií. Post som zastával až do roku 1993.

Pracujete veľa alebo si nájdete čas aj na príjemné veci? Kedy ste napríklad stáli naposledy na korčuliach?

Každý týždeň si chodím zahrať hokej s mladými hráčmi. Tí ma nešetria, poriadne do mňa vrážajú. Musím si už dávať pozor na zranenia. V lete hrávam tenis, v zime vyhľadávam s rodinou rakúske zjazdovky. Chystáme sa však vyskúšať aj Tatry, verím, že moje cesty na Slovensko už nebudú len pracovné.

---

Kto je Otto Jelinek

Bývalý kanadský reprezentant v krasokorčuľovaní (nar. v Prahe 1940) spolu so sestrou Mariou (nar. 1942) získali v rokoch 1957 - 62 zlatú, striebornú a dve bronzové medaily na MS v kategórii športových dvojíc, na OH 1960 skončili štvrtí. V rokoch 1962 - 68 jazdili v revue Ice Capades, od 1972 sa Otto Jelinek venoval politickej kariére: 1984 - 88 bol ministrom športu Kanady a 1988 - 93 ministrom financií. Do Prahy, kde žil od narodenia do roku 1948, sa vrátil v 1994 so svojou rodinou - manželkou a dvoma synmi (16 a 19 r.). V súčasnosti je v Čechách predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom DeloitteTouche, svetoznámej poradenskej a auditorskej firmy.