Róbert Švehla: Túžim po štvrtej olympijskej účasti

Odchovanec martinskej hokejovej liahne Róbert Švehla (nar. 2.1. 1969) patrí k pilierom defenzívy panterov - v ich drese ťahá už ôsmu sezónu a v histórii klubu mu patria niektoré rekordy medzi obrancami (v produktivite, v zblokovaných strelách, v počte odohratých zápasov bez prerušenia). Pamätá si aj lepšie časy, než momentálne mužstvo prežíva, nevynímajúc finále Stanleyho pohára v roku 1996, keď prekvapujúce víťazné ťaženie Floridy zastavilo Colorado.

Od spomínaného finále Florida na podobný husársky kúsok stále čaká. Čo chýba mužstvu na jeho zopakovanie?

Zrejme silnejšie mužstvo, než máme v súčasnosti. Hoci aj historicky prvá účasť Floridy v spomenutom finále pred necelými šiestimi rokmi zaskočila aj odborníkov. Odvtedy sa mužstvo dosť zmenilo, no podobný úspech už nezopakovalo. Zrejme nebude reálny ani v tejto sezóne, no nerád by som predbiehal. Pred nami je druhá polovica základnej časti. Pravdou je, že naše súčasné tabuľkové postavenie príliš optimistické nie je. Naším najväčším problémom je, že dávame málo gólov. Avšak príchodom uznávaného trénera Keenana sa náš herný prejav zlepšil. Po dlhšom čase sme dosiahli aktívnu zápasovú bilanciu: osem víťazstiev, sedem prehier.

Čo zmenil nový tréner?

Lepšie využíva schopnosti každého hráča v prospech tímu. Dôsledne od nás vyžaduje plnenie toho, čo nám určí. Zvýšila sa herná disciplína, čo sa odrazilo aj vo výsledkoch.

Aké úlohy vyžaduje od vás?

Najmä spoľahlivosť, zodpovednosť a kontaktnú tvrdosť v defenzíve. Už nechodím tak často dopredu ako niekedy, nechodievam veľmi ani na presilovky, a tak nedávam už ani toľko gólov, zato v oslabeniach si zahrám. Na ľade strávim v priemere 24 minút, som dosť vyťažený, lebo niekedy dohrávame len so štyrmi obrancami. Najčastejšie nastupujem s Hedicanom.

Čoraz horúcejšou sa stáva olympijská téma. Uvoľní vás klub na prvú fázu olympijského turnaja? Hovorili ste o tom s vedením?

Zatiaľ je o mojom uvoľnení ticho. Ja som debatu o ňom zatiaľ neinicioval. Domnievam sa, že je na to ešte čas. Pozorne však sledujem, koho z našich uvoľnili iné kluby. Verím, že veľké úsilie Petra Šťastného nájde pochopenie aj u našich majiteľov. Tým viac, že 9. februára hráme v Bostone, a potom až 12. v Nashville. Druhý zápas prvej fázy 10. februára proti Lotyšsku by sa dal stihnúť. A keby aj nie, dúfam, že v hlavnom turnaji si za Slovensko zahrám.

Bola by to už vaša štvrtá olympijská účasť. Na ktorú máte najkrajšie spomienky?

Veď práve. Na prvú sa nezabúda, pripomína mi ju bronzová medaila z Albertville 1992 - ešte v drese Československa. Vtedy som vo veľkom hokeji len začínal, no mal som dobrú sezónu. O dva roky v Lillehammeri prišla pekná olympijská premiéra Slovenska. Dali sme o sebe vedieť víťazstvom v základnej skupine, no medailové ambície prekazila nešťastná prehra v pamätnom štvrťfinálovom zápase s Ruskom. Všetkých nás z nej bolelo srdce. V Nagane 1998 sme skončili ešte horšie - na prehru s Kazachstanom tiež dlho nezabudnem. Veľmi si želám, aby sa Slovensko dostalo do hlavného turnaja. Aj preto, lebo pôjde o moju poslednú olympiádu.

Hovoríte, ako by ste už chceli končiť s hokejom....

Končiť sa ešte nechystám, s Floridou mám zmluvu aj na ďalšiu sezónu, no či ostanem alebo zmením pôsobisko, si v tejto chvíli netrúfam povedať.

PAVOL KOMÁR, PRAVDA

obsah | osobnosti