Slovensko a jeho vstup do NATO

Veľvyslanec SR v ČR pred pražským summitom

Slovensko prešlo za ostatné štyri roky náročnú, pritom úspešnú cestu. V zložitých okamihoch sme potvrdili náš postoj a smerovanie. V čase kosovskej krízy, alebo po udalostiach z 11. septembra 2001 sa Slovensko správalo de facto ako člen Aliance. Účasťou na mierových misiách pod vedením NATO, ako aj pod mandátom OSN aktívne prispievame k rozširovaniu pásma stability. V tejto súvislosti spomeniem napríklad vytvorenie slovensko-poľsko-českej mechanizovanej brigády pre mierové operácie NATO a EÚ, ktorej velenie bude sídliť na Slovensku, a vytvorenie prvej spoločnej česko-slovenskej jednotky, ktoré je výrazom nadštandardných vzťahov medzi obidvomi národmi. Zaradenie slovenských profesionálnych vojakov, príslušníkov elitného práporu okamžitej reakcie v Martine v rámci 1. česko-slovenského práporu do mierovej misie KFOR, je mimoriadnym uznaním ich profesionality a schopností, navyše má i veľký zahranično-politický význam pre naplnenie integračných úsilí Slovenskej republiky do európskych a euro-atlantických štruktúr.Päťstočlenný prápor so sto slovenskými vojakmi je rozmiestnený v srbskej enkláve v Kosove so sídlom v obci Šajkovac a pôsobí v rámci viacnárodnej brigády Stred pod velením Veľkej Británie.

Je očividné, že Slovensko nevníma členstvo v NATO len ako príslušnosť k veľkému bezpečnostnému zoskupeniu, ale predovšetkým ako prihlásenie sa k určujúcim, rokmi prevereným hodnotám.

V Slovenskej republike sa nadohľad pražského summitu uskutočnia parlamentné voľby, ktoré naši partneri z NATO pokladajú za kľúčové. Som presvedčený, že nová slovenská vláda bude rešpektovať zásady právneho štátu a vyznávať všetky hodnoty vlastné najvyspelejším demokraciám sveta. Slovenská politická scéna je očividne pestrofarebnejšia ako česká, napriek tomu väčšina politických strán usilujúcich o priazeň voliča má zásady demokracie, právneho poriadku a rešpektu voči hodnotám euroatlantickej kresťanskej civilizácie zažité. Uvedomuje si to aj volič, ktorý vo voľbách nepochybne dá - aspoň vo väčšine prípadov - hlas tým, ktorí mu zaručia istotu tvorivej a pokojnej perspektívy v európskom a transatlantickom společenstve.

Vyratúvanie krokov, ktoré Slovensko vykonalo za ostatné roky, zabralo by príliš veľa času, preto spomeniem len niektoré z nich. Skvalitnila sa štruktúra a mechanizmy procesu prípravy SR na členstvo v NATO (PRENAME) v rámci Akčného plánu členstva (MAP), ktorý výraznou mierou napomohol tvorbe a prijatiu moderných a novým bezpečnostným hrozbám zodpovedajúcich strategických dokumentov a prispel k rozbehnutiu zásadnej reformy otbrojených síl. Pripravili sme realistický a vyvážený plán reformy ozbrojených síl Model 2010, s ktorým vyjadrila súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Pre nasledujúce roky vláda SR garantuje výdavky na obranu minimálne vo výške 2% hrubého domáceho produktu. Schválili sme - za podpory koaličných i opozičných strán - v parlamente rozhodujúce strategické a legislatívne dokumenty, napríklad Bezpečnostnú stratégiu SR. Vytvorením Národného bezpečnostného úradu došlo k pokroku aj v oblasti ochrany utajovaných informácií v súlade so štandardmi NATO.

Všimli sme si, že navyše obyčajom má tohoročný Summit NATO v oficiálnom logu aj slovo "pražský". Je to čosi viac: náznak, že bude vskutku historický. Pre Slovensko je tento fakt viac ako symbolickým. Česká republika je pre nás dôležitá nielen ako krajina, ktorá bude hostiteľom summitu NATO, ale predovšetkým ako krajina, ktorá vyhláseniami najvyšších štátnych predstaviteľov - dovolím si povedať, že nepoznám významného českého politika, ktorý by tvrdil opak - prejavuje trvalú podporu Slovensku aj v jeho úsilí stať sa členom NATO, a pritom neváha označiť tento záujem ako svoj národný či životný. Je to pre nás znak nevšednej podpory. Slovensko túto dôveru ČR naozaj nechce sklamať. Ani nesmie.

Schopnosť SR spolupracovať v NATO sa určuje aj mierou jej zapájania sa do spolupráce v regionálnych zoskupeniach, priaznivým rozvojom kontaktov so susedmi. V rámci Višegrádskej štvorky spolupracujeme s tromi členskými štátmi NATO, pričom táto spolupráca výrazne ovplyvňuje stabilitu a bezpečnosť v strednej Európe.

Slovensko aktívne spolupracuje s ďalšími ašpirantskými krajinami. Minuloročná májová konferencia predsedov vlád desiatich ašpirantských krajín - označovaných ako Vilniuská skupina - a Chorvátska v Bratislave bola mimoriadne úspešná a vystúpenie prezidenta Václava Havla malo osobitný ohlas ako v Európe, tak aj za Atlantikom. Vilniusku skupinu viaže solidarita pri dosahovaní spoločného cieľa - členstva v NATO.

Naše členstvo v NATO ovplyvní aj naše postavenie v Európskej únii a naopak. Čoraz častejšie sa hovorí o výzve pre európske krajiny niesť mieru zodpovednosti za stabilitu a bezpečnosť na našom kontinente. Ani dnes nám neuniká rozdiel medzi technologickou úrovnou a odhodlaním prispieť na obranu a bezpečnosť medzi USA a Európou, neznačí to však, že Európa je odsúdená do tejto úlohy natrvalo. Budovanie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (ESDP) nie je v rozpore s posilňovaním spôsobilostí NATO a naopak.

Dnešná vláda Slovenskej republiky si určila tri priority zahraničnej politiky. Prvý cieľ, ktorým bola integrácia do klubu ekonomicky najsilnejších krajín sveta, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), sa nám v jeseni roku 2000 podarilo splniť.

Pred nami stoja ešte dva veľmi dôležité, ale o to náročnejšie ciele. Sú nimi integrácia do EÚ a NATO. V súčasnosti sa intenzívne pripravujeme na naplnenie dnes najvýznamnejšej zahraničnopolitickej priority - integrácie do Severoatlantickej aliance. Integrácia do NATO má pre nás mimoriadny význam, pokladáme ju za najefektívnejší a zároveň i ekonomický najprijateľnejší model obrany štátu. Slovensko od rozširovacieho procesu očakáva rozšírenie zóny stability, upevnenie demokracie a ekonomickej prosperity v ašpirantských krajinách. Efekty a úžitok z neho nebudú mať len noví členovia NATO, ale všetky členské krajiny, pretože stabilita a bezpečnost v regióne strednej, východnej a juhovýchodnej Európy je dôležitá pre európsku bezpečnosť ako celok.

Predpokladáme, že na pražskom summite NATO v novembri tohto roka dôjde k robusnému rozšíreniu. Máme všetky príčiny myslieť si, že takého rozšírenie najväčšmi vystihuje potreby Aliance, politiku otvorených dverí a reaguje na výzvy, ktoré sú spojené s existenciou a vynáraním sa nových bezpečnostných hrozieb.

Tohtoročná Správa o pokroku, ktorú alianca vypracúva každoročne na každú ašpirantnú krajinu, hovorí jasnou rečou. Slovensko spravilo na svojej ceste do NATO veľký kus práce. Slovensko je pre aliancu nádejným kandidátom. Chcem byť, vskutku som do veľkej miery optimista.

Slovensko očakáva od pražského summitu pozvanie za člena Severoatlantickej aliance. Je to ambícia primeraná význačnosti summitu, ako aj úsiliu, ktorý sme na splnenie tohoto cieľa vynaložili. Politici i väčšina občanov si nepochybne uvedomuje, že príležitosť, akou je pre Slovenskú republiku pražský summit, sa už v budúcnosti nemusí zopakovať. Vstupom do NATO sa Slovensko stane súčasťou rodiny najvyspelejších demokratických krajín sveta, ktoré si vzájomne garantujú ochranu slobody, nezávislosti a spoločne vyznávaných hodnôt. Naša zodpovednosť pred pražským summitom je o to väčšia, že raz už Slovensko ponúknutú šancu nevyužilo.

Slovensko ako stabilný, moderný a sebavedomý európsky štát bude pre Aliancu prínosom nielen vo vojenskej oblasti. K napĺňaniu a ochrane základných hodnôt západnej civilizácie sa hlási prevažná väčšina občanov Slovenska. Zárukou nemennosti doterajšieho kurzu je okrem vyznávania spoločných demokratických hodnôt aj vysoká podpora obyvateľstva vstupu SR do NATO, dnes čosi vyše 60%. Očividná je predovšetkým aktivizácia občianskej spoločnosti a mimovládnej sféry, ktorá je základom zdravého fungovania demokratického štátu, v prospech členstva v Alianci. Dlhodobá politická a občianska vôla na Slovensku potvrdzuje, že naše jasné a nespochybniteľné smerovanie do NATO bude pokračovať aj po jesenných parlamentných voľbách.

Autor je veľvyslancom SR v ČR a predsedom redakčnej rady časopisu Slovenské dotyky. Prejav, uverejnený v skrátenej podobe, zaznel 3. júna na stretnutí s členmi Pražskej spoločnosti pre medzinárodnú spoluprácu a diplomatmi, sp oluorganizovanom Slovensko-českým klubom.

LADISLAV BALLEK

obsah | publicistika