Chudáci europoslanci

Nám nejde o peniaze, ale o službu ľudu, počúvali sme v posledných mesiacoch z úst kandidátov na lukratívne posty do európskeho parlamentu. Profesionálne úsmevy na tvárach slovenských politikov však nedávno mierne skysli. Po správe, že Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Francúzsko zablokovalo štatút poslancov Európskeho parlamentu, ktorého súčasťou bol aj návrh na jednotnú výplatu poslancov z rozpočtu Európskej únie. Od mája síce budeme jedna veľká rodina, ale ako sa hovorí, "každý za svoje". Vidina mastného koryta v podobe 350-tisícovej výplatnej pásky sa rozplynula ako dym. Naši budúci europoslanci budú musieť vystačiť s oveľa nižším príjmom. Hoci sa niektorí kandidáti dali počuť, že nebudú mať z čoho žiť, kandidatúry nestiahli. Prečo asi?

Na večeru hamburger?: "Tak vám poviem, je to absurdné. Za deväťsto eur sa v Bruseli nedá prežiť, nieto ešte prenajať jednoizbový byt. Chápem, že ľudia sú nahnevaní a rozhorčení, lebo keď zarábajú osem-deväťtisíc korún, tak sa im zdá aj plat 36-tisíc strašne veľa. Ale nikdy neboli v Štrasburgu ani v Bruseli. Všetci by si mali uvedomiť, že europoslancov nebudú len voliť, ale aj platiť. A preto by si mali vybrať tých najlepších. Dobrá politika sa vždy robí v kuloároch. Keď ma napríklad anglický partner pozve na pracovnú večeru, očakáva, že ho potom pozvem ja. Ale za tie peniaze kde? Do McDonaldu? Ako mám potom obhajovať národné záujmy? Za čo?" rozčuľuje sa horúci kandidát na europoslanca za stranu ANO J. Banáš.

Pridáva sa i spolustraníčka Eva Černá: "Peniaze nie sú prvoradé, pokiaľ ide o službu, ale človek by nemal vyzerať, že mu trčí slama z topánok. V únii ešte nie sme a už mám pocit, že sa k nám pristupuje ako k malej a chudobnej krajine. Chápem, že Nemci a Francúzi odvádzajú viac do európskeho rozpočtu, ale predsa budeme spoločne vykonávať tú istú prácu. S tým rozdielom, že za ňu dostaneme oveľa menej."

Monika Beňová na finančné suchoty rozhodne netrpí, no svoju rozčarovanosť nad výškou europoslaneckého platu dáva otvorene najavo. Ako každému politikovi aj jej ide predovšetkým o nezištnú službu vlasti. Ale princíp nepustí. "Zdá sa mi nelogické a nespravodlivé, že za tú istú prácu budeme dostávať oveľa nižšiu odmenu. Prečo môže komisár platený zo spoločného rozpočtu zarábať 8,5 milióna ročne, a poslanci nie? V čom je poslanec horší?" kladie hypotetické otázky.

Králi či žobráci?: Horší nie je asi v ničom, ale ťažko porovnávať hrušky s jablkami. Komisár - za nás Ján Figeľ - zastupuje záujmy únie ako celku. Naši štrnásti poslanci, ktorých si zvolíme v nedeľu 13. júna, by mali obhajovať predovšetkým Slovensko. A preto Slovensko, teda obyčajní ľudia, ich bude aj platiť. A nadeliť im 4-krát viac ako premiérovi alebo 25-krát viac ako priemernému voličovi je trošku veľa. Europoslanec totiž nežije len z výplaty, jeho post mu ponúka množstvo lukratívnych výhod. Každému europoslancovi z rozpočtového balíka únie prislúcha mesačne vyše 12-tisíc eur na asistentov, ktorých si sám vyberie a určí výšku ich mzdy. Môže si zamestnať kamaráta, ba dokonca aj rodinného príslušníka. To však nie je v súlade s etikou a dobrými mravmi. Táto "prekážka" sa obchádza veľmi jednoducho. Ako uviedol náš zahraničný zdroj, ktorý si neželal byť menovaný, je bežné, že kamaráti europoslanci si asistentov povymieňajú - ja zamestnám tvoju sestru a ty zas môjho brata. Nech peniažky ostanú pekne v rodine. Nie je tajomstvom, že v niektorých prípadoch časť z platov asistentov skončí na konte europoslanca. Najmä zástupcovia z chudobnejších krajín majú sklon systém zneužívať. Dozvedeli sme sa, že istý poslanec vraj zamestnáva iba dvoch študentov za päťsto eur mesačne a zvyšných 11-tisíc končí v rodinnom rozpočte. Podobne sa dá zneužiť aj ďalší príspevok - 3 500 eur na chod kancelárie v domovskej krajine a s tým spojené bežné výdavky. Únii treba predložiť všetky faktúry, ale nezisťuje, či sa kancelária náhodou nenachádza v straníckej centrále alebo vo firme rodinného príslušníka. Ak teda správne počítame, pri kurze približne 40 korún za euro môže europoslanec mesačne manipulovať s balíkom vyše 600-tisíc korún. K tomu treba pripočítať diéty. Za každý deň strávený v Bruseli alebo Štrasburgu dostane poslanec vyše 260 eur, čiže 10,5-tisíca korún.

Malí bohovia: Rokovacích dní je ročne približne sto. Nie je výnimkou, že ráno sa poslanec zapíše napríklad na rokovanie výboru, ktoré trvá týždeň, zinkasuje si diéty a kolegovia ho stretnú o mesiac znovu pri zápise. Únia je voči dochádzke viac než benevolentná. Sankcie takmer neexistujú. Výnimočne sa môžu chronickým vymeškávateľom krátiť štedré príspevky. Ale v podstate sú poslanci malí bohovia, ktorí si môžu robiť, čo chcú. Ak parlament rokuje o menej závažných otázkach, sála býva často poloprázdna. Vo výpočte výhod sme ešte neskončili. Európska únia štedro hradí aj cestovné náklady. Paušálne prepláca najdrahšiu letenku. Zaujímavosťou je, že europoslanec pri vyúčtovaní nemusí predložiť letenku, teda môže sa dopraviť oveľa lacnejšie, ako dostane vyplatené. Ďalším neprehliadnuteľným bonusom je spoločenské postavenie a prestíž, ktorú poslanec automaticky získava. Ak je šikovný, v novom prostredí si môže za päťročné funkčné obdobie vybudovať slušné kontakty a následnú kariéru. Európsky parlament je bránou do sveta peňazí a moci. Preto sa netreba čudovať, že naši kandidáti síce frflú, že nebudú mať plat ako ich kolegovia z bohatších krajín, ale svoje kandidátky nestiahli. Hoci ešte nie je definitívne rozhodnuté, pravdepodobne budú dostávať "len" svoj doterajší parlamentný plat 36-tisíc korún, čo je, mimochodom, dvaapolkrát menej ako poberá začínajúca bruselská sekretárka. Tá však nemá žiadne iné výhody. Monika Beňová navrhuje sumu zvýšiť aspoň na úroveň platu nášho veľvyslanca v Bruseli, ktorý má poberať okolo 4-tisíc eur, čo je približne 160-tisíc korún. Mzdová otázka je stále otvorená a bude sa o nej rokovať.

Žiadne sardinky: "Mne je úplne jedno, aký plat sa schváli, stačilo by mi 36-tisíc," hovorí kandidát za ĽS-HZDS Sergej Kozlík. "Neviem, prečo sa toľko o tom diskutuje, veď aj keby sa schválil štatút pre europoslancov s platom 8 600 eur, nás by sa to vôbec netýkalo desať rokov, celé prechodné obdobie, ktoré sa vzťahuje i na platové otázky. Súčasná mzda je primeraná, odráža našu životnú úroveň. Nemôžeme sa porovnávať s Nemcami alebo Francúzmi, kde je všetko drahšie. Sme na rozdielnej úrovni. Pokladám za logické, že štatút nebol schválený." Sergej Kozlík je presvedčený, že ak sa do europarlamentu dostane, od hladu určite neumrie. A nebude si pochutnávať ani na sardinkových konzervách, ako sa dal počuť Jozef Banáš. Z denných diét si bude môcť dovoliť taxík z letiska do centra za 30 eur i dobrý obed za 50 eur. Ak sa bude stravovať v parlamentných bufetoch, ušetrí 30 percent. Jedna noc stojí v slušnom hoteli s raňajkami 100 až 200 eur. No ako uviedol náš zdroj, takmer každý poslanec má prenajatý byt. Ceny garsónok v slušných štvrtiach sa pohybujú už od 250 eur na mesiac. Mesačný nájom menšieho bytu je 800 až 1 000 eur. Únia je k svojim zástupcom štedrá. Vytvára solídne, ba priam nadštandardné podmienky na prácu a prežitie. A tieto podmienky budeme od mája financovať i my.