Naše hviezdy a Jeremy

Na Slovensku máme dva druhy mediálnych hviezd. Tie prvé svietia na obrazovkách televízorov a druhé na stránkach farebných magazínov a bulvárnej tlače. Často sa stáva, že tie prvé sú automaticky i druhými, no tie druhé prvými už nie vždy.

Televíznou hviezdou môže byť totiž iba ten, kto v televízii pravidelne vystupuje, no hviezdou magazínovou i ten, koho sláva už dávno vyhasla, no ešte sa dokáže pripomenúť hlučným rozvodom, poriadnou fackou na verejnosti, či po rokoch odhaleným nemanželským deckom, o ktorom ani sám nevedel.

No ani svet televíznych hviezd nie je u nás zasa nijaká veľká sláva, čo však má istú logiku, lebo tu ozaj nemáme Hollywood, aristokraciu, ba ani svetoznáme konské dostihy - čo však hviezdy potrebujú nevyhnutne na svoj rast ako paprika fóliovník. Naše milované Slovensko je, žiaľ, krajinou periférnou. Síce už niekoľko mesiacov i európskou, no slama nám trčí z topánok stále, aj keď už o kúsok kratšia ako pred rokmi. No a naše hviezdy sú tým všetkým poznačené, dokonca viac, ako si to možno pripúšťajú.

Nič tak v poslednom čase neodhalilo mizériu stavu, v ktorom sa naše hviezdy nachádzajú, ako návšteva britskej hereckej hviezdy Jeremyho Ironsa v Bratislave. Nemám na mysli jeho impozantný výzor, ale hlavne ako a čo dotyčný džentlmen u nás hovoril. Nebolo toho síce veľa, no stálo to za to. Kto Ironsa počul, vie, o čo ide. Kto nie, môže akurát ľutovať, lebo od našich hviezd tak skoro nič také nezačuje...

PAVOL MINÁRIK

obsah | publicistika