Čechoslováci za hranicami: Kčs

Karlsruhe je približne štvrťmiliónové mestečko nachádzajúce sa v juhozápadnom Nemecku neďaleko francúzskych hraníc. Bolo založené v roku 1715 na rovine neďaleko severných svahov Schwarzwaldu. Okrem vynálezu bicykla je mesto známe najstaršou nemeckou technickou univerzitou a nemeckým ústavným súdom. A mimochodom, máme tu vraj najväčšie mestské tabule na svete.

Do tohoto mesta som prišiel pred štyrmi rokmi ako študent v rámci programu Erasmus. Počas prvých pár dní som spoznal niekoľko desiatok študentov z rôznych krajín, vrátane piatich dievčat pochádzajúcich z Československa. Občas sme spoločne organizovali nejaké akcie, výlety do okolia mesta. Dohadovali sme sa na ne dopredu emailami tak, že sme každý mali zoznam ostatných adries.

Občas však niektorá adresa vypadla a následne nie každý dostal správu od ostatných. Vtedy som si spomenul na dlhé roky úspešne fungujúci informačný systém INSAPOL, ktorý používali poľsky hovoriaci spolužiaci na škole INSA v Lyone. Čechoslováci v Lyone nič také nemali a preto nastal ten správny čas, aby niečo podobné bolo odskúšané aj v Karlsruhe.

Vyšlo to. V priebehu nasledujúcich pár týždňov sa do novovzniknutej emailovej konferencie dostalo rôznymi náhodnými stretnutiami niekoľko ďalších členov a vo februári 2002 nás bolo už asi dvadsať. Informačný systém dostal názov "Kčs". Čiastočne podľa názvu mesta a krajiny pôvodu členov, čiastočne podľa bývalej meny, čiastočne podľa čohokoľvek iného. Dodnes si to niektorí pletú s KSČ, pričom ich ospravedlňuje len fakt, že druholigový futbalový klub v Karlsruhe sa nazýva práve KSC.

Dnes, 28. októbra, má Kčs štyri roky a približne osemdesiat členov. Stalo sa už štandardným pojmom pre ľudí z Československa, ktorí sa za prácou či štúdiom vydávajú do Karlsruhe či blízkeho okolia. Kčs má za sebou desiatky úspešných akcií, vrátane výletov, športových a kultúrnych podujatí.

Väčšinou sú členmi študenti a dlhodobejšie pracujúci. Niekoľko au-pairiek si k nám tiež našlo cestu, no napríklad sezónni robotníci nemajú často ani čas, záujem, či prístup na internet. Alebo jednoducho o nás zatiaľ nevedia. Každý z členov by mohol rozprávať historky o tom, ako sa dostal ku Kčs. Spočiatku to boli naozaj náhodné stretnutia v škole, na úradoch, na ulici či cez kamarátov iných kamarátov. Neskôr, keď vznikla oficiálna stránka www.karlsruhe-cs.de, tak sa k nám dostali aj záujemci o štúdium či prácu v Karlsruhe ešte pred samotným príchodom.

Možno hovoriť o mládežníckom zoskupení, keďže členovia majú väčšinou od 20 do 35 rokov. Samozrejme, vieme a sme v kontakte s inými staršími emigrantami, s ktorými sa stretávame približne raz do roka v nejakom väčšom vyhradenom podniku.

Veľkosť a poloha mesta je pre vznik takéhoto klubu čechoslovákov priam ideálna. Počet ľudí akurát stačí na postavenie futbalovej jedenástky napríklad proti výberu jedného z najväčších výskumných centier v Nemecku, zároveň sa medzi nimi nájde vždy dosť ochotných na cyklotúru či spoločný výlet autom k nejakému vzdialenejšiemu mestu. Na druhej strane sa pri piatkových Stammtischoch zmestíme do našej obľúbenej krčmičky v centre mesta.

Pre porovnanie, v Mníchove či v Londýne je čechoslovákov na tisíce, čiže spoločné stretnutia by museli prebiehať na štadiónoch. Na druhej strane osamelá au-pairka v malej dedinke sa ťažko dá do kontaktu s inou bývajúcou tridsať kilometrov odtiaľ. Kčs má vyrovnaný počet členov a väčšina z nich sa navzájom aj celkom dobre pozná. Hoci je Kčs založené na jazykovom princípe, čiže jeho členovia majú ako rodný jazyk češtinu či slovenčinu, stalo sa jeho členmi už aj niekoľko miestnych obyvateľov, ktorí majú s čechoslovákmi partnerské vzťahy, prípadne sa venujú štúdiu jedného z tých dvoch jazykov. Na druhej strane nie je členstvo povinné, takže viacerí oslovení sa do konferencie odmietli zapísať a my ich zásadne necháme na pokoji.

Kčs nie je založené na žiadnom ideologickom, politickom či národnostnom princípe, čím sa odlišuje od mnohých kresťanských krajanských organizacií v iných mestách. Kčs nie je cieľ, je to len prostriedok komunikácie mnohých individualít, príležitosť rýchlo rozšíriť myšlienku na zaujímavú akciu a dať jej členom možnosť spolupodieľať sa na spoločnej veci.