Mochovce alebo Slovensko?

Ako blesk z jasného neba udrela spásna myšlienka: Slovensko zachráni dostavba Mochoviec. Jedine tá má zabezpečiť dlhodobo lacnú elektrickú energiu, a ešte prostredníctvom zahraničného investora. Slovensko vôbec nepotrebuje na najbližších 20 rokov nové Mochovce. Je to nezmysel.

Musím však konštatovať, že pohľady politikov sú veľmi chaotické, ignorujú odborníkov, ignorujú medzinárodné dohovory a dlhodobé perspektívy im vôbec nič nehovoria. Nerešpektujú platné koncepcie. Mediálne prestrelky o záchrane Slovenska lacnou elektrinou zo slovenskej elektrárne vlastnenej zahraničným kapitálom využívajúcim importované palivá sú v dnešnom globálnom svete prinajmenšom smiešne.

Je veľmi nešťastné, že aj vládni politici boli prinútení naskočiť na vlak populizmu, ak chcú zostať v politike. Podstatnú vinu prikladám aj médiám, ktoré každú reformu znesú pod čiernu zem. Minister však má mať za sebou more expertov. Presne sem patrí aj energetika. Je naivné na jednej strane chcieť sa otvoriť svetu, pritiahnuť zahraničných investorov a na druhej strane niečomu, čo dovážame (plyn, urán, ropu), chcieť urobiť na základe sociálneho tlaku nejaké sociálne dotované ceny. To predsa nie je možné: dodávateľ (zahraničný investor - vlastník elektrárne) sa bude správať presne tak ako kdekoľvek inde v trhovej ekonomike. Bude mať také ceny, aké mu dovolí miestny a medzinárodný trh. Regulačné úrady zohrávajú len vedľajšiu úlohu. Aj Slovnaft je na Slovensku a naftu máme drahšiu ako v Rakúsku.

Trestuhodne sa zanedbáva iná stránka - platná energetická politika SR. Tá hovorí o nevyhnutnosti zvyšovania energetickej efektívnosti a využívaní miestnych zdrojov. Tam sme ďaleko pozadu, máme 2,5-násobne vyššiu energetickú potrebu. Pre investorov je neporovnateľne zaujímavejšie investovať na jednom mieste miliardy. Nezaujíma ich náš problém vysokej energetickej náročnosti, ich povinnosťou nie je vychovávať ľudí, aby šetrili. Povinnosťou domácich politikov je hľadať riešenia, ako sa stávať konkurencie schopnejším. Jedinou záchranou Slovenska je nasmerovať tok investícií do efektivity, energetickej efektivity a do rozumného využívania miestnych zdrojov v záujme Slovenska.

Áno, toto je z organizačného hľadiska podstatne náročnejšie, ako stavať zvyšok Mochoviec. Ale môžem s istotou potvrdiť, že táto cesta je reálna. Nikto na tejto ceste zo dňa na deň nebude miliardár, ako pri investovaní do Mochoviec. Ale len takto môžeme byť trvalo konkurencieschopní. V opačnom prípade, po raste miezd, investori ujdú a nám opäť zostanú "oči na plač".

Investície do energetickej efektívnosti utvárajú veľké množstvo pracovných príležitostí (niekoľkonásobne viac ako Mochovce). Aj pri raste životnej úrovne sa nezvyšujú náklady na energie, ale peniaze zostávajú v rodine, regióne, obci či podniku na iné aktivity. Rastie súkromný živnostnícky sektor a služby, a to je predsa dôležitá priorita tejto vlády! Tieto procesy sú aj na Slovensku naštartované, máme kapacity na výrobu efektívnych kotlov, kolektorov či izolačných materiálov, máme suroviny, len produkciu vyvážame hlavne na Západ. K tým, ktorí používajú, ba priam míňajú energiu (rodiny, hotely, školy, podniky, štátna správa) treba nasmerovať investičné zdroje. Aj tam pôjdu investori, len to vyžaduje jasné pravidlá a trochu podpory.

Toto bolo načrtnuté v zatiaľ stále platných dokumentoch, len ste ich svojvoľne stiahli z verejnosti. A takto dnes excelentne prosperuje Rakúsko, Dánsko, Švédsko a mnohé iné krajiny.

Aj dohovor z Kjóto hovorí o niečom úplne inom: predovšetkým o znižovaní energetickej náročnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie, a vôbec nie o výrobe zbytočnej elektriny z jadra. To si len politici prekrútili tlaky lobistov. Denne, pán minister, musíte z Bratislavy vidieť rastúce polia veterných turbín na rakúskom území, a napriek tomu je váš zrak zahmlený.

Máme dosť odborníkov, len tí, ktorí kričia za "jadro", majú peniaze na reklamu, pretože pracujú vo veľkej štátnej či pološtátnej energetike, a druhá skupina sa bojí ešte aj o to málo, čo dosiahla. Volám o pomoc pri znižovaní nákladov rodín na energiu, o podporu rozvoja podnikania. O to, aby sme plnili kjótske záväzky v záujme toho, aby aj naše deti mali z čoho žiť a mali čo dýchať. To je globálny problém.

(Autor je manažérom investičného projektu na energetickú efektivitu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie)

LADISLAV ŽIDEK

obsah | publicistika