Slováci v zahraničí a slová, slová, slová...

Prvé júlové dni priniesli opäť ďalšiu sériu bratislavských rokovaní o Slovákoch v zahraničí. Tentoraz sa dokonca konali hneď dve podujatia tohto druhu za sebou: prvé riadne valné zhromaždenie minulý rok založeného Svetového združenia Slovákov v zahraničí a Stála konferencia Slovenská republika a zahraniční Slováci 2003. To všetko zarámované už tradičným kultúrnym podujatím - Dňami zahraničných Slovákov v Slovenskej republike, ktoré sa konali 27. júna až 5. júla. Znie to idylicky, ale diskusie sa tento rok niesli v až nezvyčajne kritickom tóne. Zdá sa, že krajanom začína dochádzať trpezlivosť.

S výnimkou tejto viac-menej reprezentačnej série podujatí na začiatku leta je totiž slovenská krajanská politika mimoriadne slabá. Zvlášť keď uvážime, že v zahraničí žije možno štvrtina slovenského národa. Hoci sa so zmenou vládnej garnitúry po roku 1998, teda s koncom mečiarizmu, spájali veľké očakávania aj v tejto oblasti, naplnilo sa iba jedno. Krajanské organizácie už skutočne nie sú diskriminované podľa politického kľúča. Pokiaľ však ide o systém starostlivosti o zahraničných Slovákov či objem grantových prostriedkov, situácia sa vo viacerých smeroch skôr ešte zhoršila. Zákon o zahraničných Slovákoch sa postupne vyprázdnil, problematika krajanov sa nepríliš systémovo a koordinovane roztrieštila medzi niekoľko inštitúcí, najmä splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov s jeho generálnym sekretariátom a Dom zahraničných Slovákov, zriaďovaný ministerstvom kultúry. Tento stav zvyšuje administratívne a iné režijné náklady a tým ešte uberá z minima prostriedkov, ktoré Slovenská republika na podporu konkrétnych krajanských projektov poskytuje. Ak si odmyslíme pár štipendií pre mladých ľudí z krajanských komunít, študujúcich na slovenských vysokých školách, poskytuje SR na kultúrne potreby Slovákov v zahraničí doslova niekoľko málo miliónov Sk. Dá sa povedať, že celý systém podpory je menší, než napríklad rozpočet Slovensko-českého klubu, vydavateľa Slovenských dotykov. Pritom Maďarsko či Poľsko majú podobné programy v objeme, ktorý v prepočte presahuje miliardu Sk, pričom ešte ďalšie nemalé prostriedky tečú v prospech krajanských komunít inými cestami. Aj Česká republika sa o krajanské komunity stará lepšie, hoci nie oveľa. Je už iba povestnou čerešničkou na torte, že napriek neustálym diskusiám o vzájomnom vymedzení grantových programov Ministerstva kultúry SR a Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov udeľujú napokon obe inštitúcie často granty na tie isté aktivity. Pochopiteľne, keďže nadvakrát, tak s dvojnásobnými byrokratickými procedúrami i nákladmi. Starosvetskému náhľadu na krajanskú problematiku zodpovedá, že podporované sú prevažne folklórne akcie. Nejde vôbec o to, že by nemali byť. Súčasne sú však nemenej dôležité moderné aktivity, schopné osloviť inú časť verejnosti, vrátane mladých ľudí. Medzi absolútne zásadné projekty tohto druhu patrí určite vydávanie internetového denníka krajanov žijúcich v desiatkach krajín všetkých obývaných kontinentov Český a slovenský svet. Zdá sa, že tento rok sa naň nenájdu žiadne prostriedky, pred rokom získal vydavateľ, Slovensko-český klub, naozaj zanedbateľnú čiastku.

Nespokojnosť s týmto stavom sa po prvý raz premietla aj do vyhlásenia Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci 2003 - konkrétna formulácia vychádzala z pozmeňovacieho návrhu autora tohto úvodníka, kritika však bola naozaj všeobecná a prenikla aj do slovenských médií. Vyhlásenie jasne hovorí, že podpora je nedostatočná, existenčne ohrozuje najdôležitejšie projekty a mrhá veľkým potenciálom slovenských komunít po svete. Tie totiž nevystierajú dlaň pre almužnu, ale žiadajú Slovenskú republiku o participáciu na projektoch, ktoré významným spôsobom prispievajú napríklad k prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí. Ak by ich robil štát sám, vyšlo by ho to omnoho drahšie.

Je dobre, že sa skutočný stav problematiky konečne nahlas pomenoval, a to na podujatiach, na ktorých sa zúčastnili aj premiér Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí Eduard Kukan či predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu Ján Figeľ. Je dobre aj to, že pred rokom vzniklo Svetové združenie Slovákov v zahraničí ako reprezentatívny orgán krajanov, ktorý združuje inštitúcie z celého sveta bez ohľadu na ich politickú orientáciu. I to, že je toto združenie funkčné, o čo sa v prvom roku existencie výrazne zaslúžili najmä jeho predseda Dušan Klimo z Nemecka a tajomníčka Naďa Vokušová, ktorá je súčasne predsedníčkou Slovensko-českého klubu a šéfredaktorkou SD. Na základe dohodnutého rotačného princípu ju v Generálnej rade pre ďalšie obdobie nahradil Peter Lipták, do Revíznej a zmierovacej komisie bol zvolený autor tohto článu. Má to svoj význam, pretože konečne existuje reprezentatívny a čitateľný partner pre štátne orgány SR, aby sme sa dopracovali k aspoň čiastočnej náprave neradostného stavu. Dôležité je i to, že sa pripravuje nový zákon, ktorý by upravil starostlivosť SR o zahraničných Slovákov a že v príslušnej medzirezortnej komisii zasadli aj štyria zástupcovia krajanských komunít, pričom tá v ČR má hneď dvojnásobné zastúpenie. Aké budú výsledky, ťažko odhadovať. Dve veci sa však dajú povedať: Zhoršiť sa to už príliš nemôže. Krajanská politika dosiaľ - to boli prevažne len slová, slová, slová...