Slovenské Nobelove ceny, americká zástava a samí dobrí rodáci

V sobotu sa po dvoch rokoch znovu udeľovali ceny Matice slovenskej. Všetky ocenené osobnosti by mali spájať spoločné hodnoty - "Aby mali vzťah k slovenským veciam, k Slovensku ako svojej vlasti." - hovorí na margo spoločných hodnôt Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej.

Rozmýšľam, ako to asi funguje - to posudzovanie vzťahu k slovenským veciam. Pri Nobelovkách (tých švédskych) komisia rozpošle vedcom a prestaviteľom rôznych profesných združeni po celom svete tísíce žiadostí o nominácie. A potom po niekoľkých vylučovacích kolách Švédska Akadémia zahlasuje. Kto a ako rozhoduje o Slovenských Nobelových cenách sa mi zistiť nepodarilo.

Ako by to vlastne dopadlo s mojím vzťahom pod prísnym okom matičným? Som dostatočne dobrý Slovák? Milujem slovenskú poéziu, slovenské recitátorky a na halušky nedám dopustiť. Strašne mi chýba slovenský sňah, vôňa slovenskej zeme a slovenských lesov. Ale na druhej strane, v mojich rečiach o Slovensku nájdete neporovnateľne viac kritiky ako chvály. Pochopí správne Matičná komisia moje motívy? Že keby mi na Slovensku nezáležalo, nechal by som to ..

I met a man yesterday.

Keď som sa večer vracal domov, vidím chlapíka ako dáva dole z plota americkú zástavu. Naše oči sa stretli a usmiali sa na seba.

"Prepáčte pane, smiem sa spýtať prečo dávate dole tú zástavu?"

"V noci musí byť zástava osvetlená, ale niekedy zabudnem a spomeniem si až okolo polnoci .." a ja rozmýšľam koľko rokov sa už takto budí.

"Znametá to, že by ste mohli dostať nejakú pokutu ak by ste zástavu nechali na noc a neosvetlenú?"

"Nie" a opäť sa usmeje "to je iba taká tradícia .."

Keď potom so starostlivo zrolovanou zástavou spokojne vchádza do svojho domu, ešte si pomyslím: Narodil si sa v nesprávnej krajine. A už ani neviem, či som tým myslel jeho alebo seba ..

MATEJ PAPLUH

obsah | publicistika