Slovenské televízne a rozhlasové programy na dosah ruky

Nebol by som si pomyslel, že moje (naše) trampoty s prijímaním slovenských televíznych a rozhlasových programov nakoniec budú tak jednoducho vyriešené pomocou dobrého človeka, s ktorým som sa v živote ešte osobne nestretol.

Sedím v izbe, odrazu mi zazvoní telefón. Zdvihnem slúchadlo a na druhom konci sa ozve neznámy mužský hlas. Po dvoch-troch slovách mi vraví, že môžeme prejsť na slovenčinu, on vie po slovensky. Volá sa Štefan Ančin, býva v Pešti, ale pochádza z Kétšoproňu. Hneď som si spomenul, že som tam bol minulý rok s kapelou Debnička, mali sme tam veľký úspech, lebo nielen dospelí, ale aj deti tam ešte hovoria po slovensky. Bolo vidno, že rozumejú textom piesní a z vystúpenia majú zážitok. Teda odtiaľ tá znalosť slovenčiny.

Vraj preto mi volá, lebo v časopise Budapeštiansky Slovák čítal môj článok Historka zakódovaná - zmizli signály. Chcel by mi poradiť. Nie preto zmizli signály TV staníc TA 3 a JOJ, že by ich boli zakódovali, ale preto, lebo prešli zo satelita Thor na satelit Astra 3A. Podrobné údaje nájdem na internete: www.lyngsat.com/astra3a.html.

Ešte sme si vymenili elektronické adresy a ja som sa mu pekne poďakoval za dobrú radu s nádejou, že raz sa aj osobne stretneme. Potom som si informácie vyhľadal na internete. Presvedčil som sa, že mi môj známy-neznámy priateľ dobre poradil. Zavolal som montéra, ten mi nastavil satelitnú anténu, digitálny satelitný prijímač (SRT 4355) mi naladil na stanice STV1, STV2, Markíza, TA 3 a Joj. Veľmi čistučko chytám aj celý rad slovenských rozhlasových staníc: Sro1, Sro2, Rádio Okey, Rádio Twist, Rádio Patria, Rádio Expres, Rádio Lumen, ba ešte aj niektoré české televízne a rozhlasové stanice, čo bude určite zaujímavé napr. pre Čechov žijúcich v Rumunsku.

Kto ešte nemá satelitnú anténu, ani digitálny satelitný prijímač, ten si ich, pravda, musí kúpiť a musí mu ich odborník nainštalovať a nastaviť. Nie každý má na to peniaze, hoci dnes to už nie je až také predrahé. Môžu sa aj poskladať napr. členovia rôznych klubov, a spolu pozerať televízne programy v našej peknej a vzácnej materinskej reči. Bolo by veľmi správne, keby si zariadenie zaopatrili naše školy, aby žiaci mohli sledovať slovenské programy. Bola by to veľká pomoc pre pedagógov a pre rodičov.

15. februára sa na Zimných olympijských hrách začali hokejové zápasy a ja, skalný fanúšik našich slovenských hokejistov, som sedel pred televízorom a videl som, ako slovenskí chlapci zvíťazili nad veľkými Rusmi, Lotyšmi, Američanmi, Kazachstančanmi a Švédmi (Čechov asi nechceli poraziť, to sú naši bratia) a pritom som sa zamýšľal nad tým, o čo príjemnejšie, ľahšie a radostnejšie sa nám, ľuďom, žije, keď si vzájomne pomáhame, keď nie sme ľahostajní jeden voči druhému! Vďaka takému človeku, ktorý ochotne pomôže druhému, aj keď ho ani nepozná!

GREGOR PAPUČEK

obsah | publicistika