Nielen empatia, ale aj istá solidarita

S analytikom Inštitútu verejných otázok Michalom Vašečkom

- Okrem globalizácie je dôležité i to, že vyrastali v prostredí, kde referenčným rámcom bola západná Európa. Krajiny ako Maďarsko, Slovinsko či Poľsko, ktoré sú s nami porovnateľné, v ňom nehrali dôležitú úlohu. Obe mladé generácie sú obrátené jednoznačne na Západ, pritom sú však pomerne zemité, neplánujú odchod zo svojich krajín.

Rozvodovosť v ČR je vyššia, zvyšuje sa tendencia tzv. singles domácností, kým v SR prevláda tradičné rodinné usporiadanie. Priblíži sa Slovensko k českému trendu?

- Určite sa bude približovať, pretože sa mu vždy v istom fázovom posune približovalo. Slovensko vždy bolo tradičnejšou spoločnosťou, aj svojou vidieckosťou a neexistenciou skutočne veľkomestského prostredia. To sa však teraz pomerne masívne vytvára. Druhou dimenziou je, že SR je krajinou s vysokým podielom vidieckeho obyvateľstva. To ide ruka v ruke s akceptovateľnosťou tzv. singles domácností, ktoré sú prijateľné v Bratislave či v Košiciach, ale inde to môže ešte stále vzbudiť isté pohoršenie.

Hoci príjmy v SR sú nižšie, v porovnaní s 80. rokmi sa vyrovnala vybavenosť domácností predmetmi dlhodobej spotreby. Nakupovanie však musí ísť na úkor niečoho iného.

- Prioritou populácie, ktorá sa iba vyrovnáva s predchádzajúcou chudobou, je, pochopiteľne, obklopiť sa symbolmi bohatstva, ktoré sú materiálne. SR tak vyrovnala určité deficity, ktoré mala oproti v minulosti oveľa bohatšej Českej republike. Teraz nastáva zlom v prioritách a hodnotových orientáciách. Markantný je aj rozdiel v tom, koľko Slováci a Česi cestujú. Česká populácia sa už viac správa ako západoeurópske obyvateľstvo a kopíruje správanie napríklad Nemcov.

Česi s odstupom času pomerne pozitívne hodnotia spolužitie so Slovákmi. V čom možno hľadať príčinu?

- Až 55 percent Čechov nepovažovalo spolužitie za prospešné pre Slovákov. Hovorí to o veľkej miere empatie voči Slovákom a Slovensku, na rozdiel od dávnejšej minulosti, a pocite, že idea československého národa, s ktorou prišli politici za prvej republiky, bola nešťastnou, i keď veľmi pragmatickou konštrukciou, ale v konečnom dôsledku pre Československo zničujúcou. Česi, ktorí boli na nepomerne vyššej kultúrnej i materiálnej úrovni, nepovažujú spojenie so Slovákmi za vážnu chybu. Zdá sa, že v Čechoch bola nielen empatia, ale aj istá solidarita voči Slovákom.