Opevní sa ČR voči Slovensku?

Opäť, už po niekoľký raz, sa na prelome októbra a novembra začalo špekulovať o rôznych opatreniach, ktoré by mohli výrazne znížiť komfort pri pohybe osôb medzi Českou a Slovenskou republikou. Trochu senzačne znejúcou témou sa stala otázka, či ČR zavedie pre Slovakov víza. Treba jedným dychom dodať, že nikto ani neuvažuje o zavedení víz v pravom slova zmysle. Malo by ísť "iba" o takzvané víza nad 90 dní, ktoré by nahradili potvrdenia o prechodnom pobyte. Tie boli špeciálne pre občanov SR zriadené nariadením českej vlády v marci minulého roku. Pre všetkých ostatných cudzincov už dnes platí povinnosť žiadať o víza nad 90 dní, udeľované spravidla na jeden rok. Ich zavedenie aj pre Slovákov by prinieslo niekoľko sprísnení pobytového režimu, predovšetkým o tieto víza treba žiadať na zastupiteľskom úrade v krajine pôvodu. Iba predlžovať ich možno v ČR.Napriek tomu toto nie je tá najväčšia hrozba.

Horšie je, že sa objavili aj špekulácie o tom, že aj občania SR by museli v prípade záujmu o prácu v ČR žiadať o pracovné povolenie. Zatiaľ majú ich zamestnávatelia iba registračnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, čo má čisto štatistický význam. Ďalšou závažnou hrozbou je, že by ani českí a slovenskí občania nemohli prekračovať spoločné hranice krekoľvek, ale iba na priechodoch. Uzavretie takzvanej zelenej hranice by malo v prihraničných regiónoch naozaj váźne dôsledky na život tamojších ľudí. Tí sú zvyknutí chodiť cez hranice za prácou, k chatám, na huby, za zábavou, k susedom.Takto by sa často nemohli dostať k domu, na ktorý vidia z balkóna inak, než cestovať dvadsať kilometrov k priechodu a potom ďalších dvadsať zasa po druhej strane hraníc. A po skončení návštevy všetko ešte raz. To je vízia skutočne neprijateľná. Je už iba čerešničkou na torte, že by sa podľa rôznych úvah v budúcnosti už enmalo dať cestovať cez česko-slovenskú hranicu s občianskym preukazom, ale už jedine s pasom.

Je to všetko reálna hrozba, alebo iba strašenie? Považujem za takmer vylúčené, aby sa to vo svojom celku realizovalo, zvlášť teraz, nedlho pred voľbami v oboch štátoch. Súčasný slovenský kabinet považuje nadštandardné vzťahy s Českom za jeden zo svojich najväčších zahraničnopolitických úspechov, veľa Slovákov v ČR pracuje. Pád tohto všetkého by slovenskej vládnej garnitúre podrazil nohy, preto na to ťažko pristúpi. Česká strana by mohla dohody jednostranne vypovedať, ale to by bolo skutočne ťažko prijateľné a vnútropolitické dôsledky by tiež neboli zanedbateľné. Navyše zhoršenie vzťahov medzi ČR a SR, ktoré by z toho rezultovalo, objektívne nie je v záujme ani jednej z republík. Nehľadiac na to, že si ho ani jedna zo súčasných vlád evidentne neželá.

Prečo sa teda vôbec na túto tému špekuluje? Kľúč treba rozhodne hľadať vo vyjednávaniach s Európskou úniou. Samozrejme, je možné, že ČR a SR nevstúpia do EÚ úplne súčasne, hoci sa množia signály, podporujúce očakávanie spoločného vstupu. Musí sa kvôli tejto eventualite Česká republika pripravovať na to, že sa jej východná hranica stane ostrou vonkajšou hranicou Európskej únie, kde budú fungovať tvrdé opatrenia, dané schengenskou dohodou? Domnievam sa, že nie. Existuje dosť precedensov, že do schengenského priestoru môžu byť začlenené aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ. Navyše v prípade Slovenska by to bolo extrémne ekonomicky výhodné, veď by stačilo strážiť krátku, 93-kilometrovú slovensko-ukrajinskú hranicu, namiesto obkolesovania celého štátu. Slovenská strana sa už o výrazné posilňovanie svojej východnej hranice, kde napokon celý problém s ilegálnymi migrantami vzniká, veľmi dôrazne snaží. Zostáva teda jediné, obhajovať záujmy českých a slovenských občanov pri prístupových rokovaniach omnoho dôslednejšie.

Čiastočné úpravy cudzineckého a pohraničného režimu medzi ČR a SR sú možné, a vcelku i pravdepodobné. Nemali by však citeľne znížiť občiansky komfort na území bývalého spoločného štátu. Napokon, politici im to pri delení sľubovali.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | publicistika